Reku povýšime Pištove MOR HO! na 2582-ku, aby sme dobehli Dobu. Je to napísané, stačí uchopiť, vložiť do správotokového rámca a zavesiť. Dobehli sme však skôr seba.

Internetom blúdiace strapaté Pištove MOR HO! musel jedeN zalomiť a učesať. A musel dať napísať HORHOidnú ikonu. A ikonopisní chlapci ju zase poňali svojsky.

Kradmé ruky môžu byť. Ako maľované. Ruku by im jedeN nepodal, lebo by o ňu prišiel. Aj MOR HO! nad Tatrou sa blýskajúce môže byť.

Ale dvojkríž nám príde prudko poddimenzovaný. Kým sme sa zobudili, kradmé pracky hu umenšili na podmierečnú záležitosť.

Národovec s valaštičkou síce spoza kopčekov pribieha, ale je to iba šm bičíkom. Možno ho zaneprázdnilo zvlákanie íverčekov z dvojkríža do pivnice. Možno ho zlé svedomie vyhnalo zamávať na oko valaštičkou a urobiť na kradmé ruky škaredý kukuč.

Že kto je Pišta? Známa postavička na diskusných fórach, ale narazíte na neho aj v databázach neplatičov a dlžníkov. Vyniesol na svetlo sveta, že istý ostrostrelec zasiahol na Lešti chlapíka z kostola 300 km vzdialeného.

Žije v "exile" vo Švédsku a jeho verzia životného príbehu je zaujímavá.

Nevieme, ani nezisťujeme, čo je na nej Pravda a čo Pištova pravda. Vieme leN povedať, že bola napísaná česateľnejším slohom, ako toto:

Nech toto poslúži ako pamäť,

čo "všetko sme mali na Slovensku" krátko po 1989

a čo "máme" teraz, po páde "berlínskeho múru" a po 23 rokoch akože "demokracie"!

Kde sa to všetko stratilo a kto to všetko stihol sprivatizovať, lepšie povedané rozkradnúť? To fakt nikoho z nás dnes už nezaujíma?

A že toho nebolo málo, tak zoznam týchto všetkých závodov, podnikov a fabrík a iných inštitúcii si pozrite na konci tejto výzvy!!!

Výzva slušným + zoznam podnikov zrušených OD 1989 v SR!

Z postu predsedkyne FNM bola odvolaná Anna Bubeníková. Na účet jej muža Penta previedla províziu dvesto miliónov korún. Bubeníková bola ohnivkom zločinu medzi Pentou, FNM a politikmi. Zostane Bubeníková spoločnosti predhodenou obeťou, alebo sa spustí lavína zatýkania a trestov v radoch politikov?

Malchárek zobral miliardu. Dzurinda s Miklošom len za privatizáciu SPP 12,5 miliardy, ktorú previedli do daňových rajov s pomocou hokejistu a dnes už europoslanca, Petra Šťastného.

Gorila je "nedopatrením" a iba jeden z množstva pred spoločnosťou utajených príbehov. Ohrození politici budú vyvíjať tlak na predlžovanie vyšetrovania do volieb.

Zločin a podiel v ňom neobišiel v uplynulých dvadsať rokov väčšinu ústavných činiteľov. Kto zločin kryl, stal sa zločincom sám, bez rozdielu, či sa jedna o politika, prokurátora, alebo prezidenta.

Trestom pre poslanca nie byť v opozícií, ale nesedieť v parlamente vôbec. Ide im o plat, benefity a hlavne poslaneckú imunitu, ktorá ich robí beztrestnými.

Ak verejnosť nenechá vyšetrovanie a tresty na politikov, Gorila môže mať pre spoločnosť revolučný význam.

Slovensko stojí na prahu bankrotu. Ozbrojený prepad banky je morálne menej škodlivý, ako zločinec v politike a justícia v nečinnosti.

Máme rozkradnuté hospodárstvo, neschopné generovať zisk a splácať dnes iba istinu dlhu vo výške cca 30 miliárd eur. Na prevádzku štátu a splátku úrokov nám chýba ročne 8 miliárd eur.

Mladú štvorčlennú rodinu obdarovali politickí paraziti dlhom 24 000 eur. Politici, prokuratúra a prezident sa o rozkradnutom hospodárstve odmietajú baviť. Taja, považujú stav za nedotknuteľný, netrestateľný a bremeno dlhov sa zastrájajú prenášať

Po voľbách v podobe zvyšovania daní, cien potravín, energií a spotrebného tovaru na občanov. Politici občanov pri rozkrádaní štátu nepotrebovali a teraz im chcú pľuvať do dlaní.

Prezident myslí národne a cíti sociálne. Svojho času inicioval neúspešné referendum o zákaze privatizácie strategických podnikov ale práve on a Vladimír Mečiar sú pôrodnými babami vzniku "domácej" podnikateľskej vrstvy, firiem, práčok a sociálnej nespravodlivosti.

Tieto na malé výnimky prehýrili, prežrali a zničili potenciu a rozvoj fabrík, hospodárstva, zamestnanosti a ekonomiky štátu.

Pofidernou slobodou a poslaním finančných skupín je podľa vzoru ruských židovských oligarchov, na Slovensku zarobené peniaze prať v daňových rajoch. Tie v zahraničí investovať, akumulovať a užívať v anonymite v luxuse a na plávajúcich exotických adresách.

Občania z úst prezidenta nikdy nepočuli jeho morálne stanovisko na justičnú a sociálnu nespravodlivosť, úpadok štátu a čo, alebo kto to spôsobil.

Politik, ktorý chce hovoriť o nezamestnanosti , sa musí pozrieť do zrkadla. Zamestnanosť nie je tovar, ale stav. Masovú nezamestnanosť zásadne spôsobujú politici a odstraňujú zamestnávatelia. Nie naopak. Nezamestnanosť je trestom za stav spoločnosti. Predchádza ju bezzásadovosť moci, nespravodlivosť, korupcia, rozkrádanie a rozvrat štátu. Predchádza ju nedôvera občanov v politikov a štát. Je to nedôvera organizátorov práce v spravodlivosť súťaže, teda tých, čo ju odstraňujú. Je to nemožnosť a objektívna neschopnosť pracovať v neporiadku a nespravodlivých podmienkach.

Znižovanie nezamestnanosti je ovocie za spravodlivosť, morálku, dôveru, disciplínu, konjunktúru ducha a fungovania spoločnosti.

Nezamestnanosť je chorobou štátu a priamo súvisí s imunitou, zdravotným stavom a morálkou jej prenášateľov, teda politikov.

Táranie politikov o nezamestnanosti je pesničkou v pre nich neznámom jazyku. Nedostatok ich skúseností, životnej filozofie a neschopnosť,  vec naozaj riešiť.

Elán a chuť do volebnej kampane majú práve tí, ktorí úpadok a biedu spoločnosti spôsobili. Všetci kandidujú znova. Kto klamal doteraz, je zločinec a bude aj potom. Ako občania dokážu vinu a potrestajú Politikov s imunitou?

Spoločnosť má právo poznať, nedopustiť poslaneckú imunitu za zlodejstvo a potrestať všetkých, ktorí štát zničili. Vyšetrovanie a trest do volieb neskončí. Keď máme zamedziť zločincom poslaneckú imunitu a ich vstupu do verejného života zabrániť, voľby musíme využiť na odstránenie zlodejov z parlamentu.

Spravodlivosť musí platiť bez rozdielu, či ide o politika, prokurátora, alebo prezidenta.

Vyzývam všetkých občanov, nenechajme sa oklamať a nedajme si tárať bludy!!! Kedy zatrasieme politikmi, keď nie dnes!!! Pozrite sa ako sa na obrazovkách tvária najväčší zlodeji v histórii Slovenska Dzurinda, Mikloš alebo Ďurkovský!!!

Dnes máme čas, spoločnosť generálne zmeniť!! Vyzývam všetkých vlastencov zapojiť sa do tvrdého odporu proti zločincom a nekompromisných revolučných zmien!!!

Keď súhlasíte s týmto názorom, rozmnožujte a rozširujte ho do každej dediny a do každej rodiny!!!

MOR-HO!!!

Štefan Martoš

Zoznam podnikov, ktoré boli vybudované alebo zmodernizované v rokoch 1948-1989 a vďaka privatizácii zničené:

1. TATRASKLO - Trust sklárskych podnikov v Trnave.

- Spojené sklárne v Lednických Rovniach
- Stredoslovenské sklárne v Poltári
- Slovenské závody technického skla v Bratislave
- Skloplast v Trnave
- Skloobal v Nemšovej

2. SLOVAKOTEXT - Trust textilných, odevných, pletiarskych podnikov v Trenčíne.

- Bavlnárske závody V. I. Lenina v Ružomberku
- Závody MDŽ v Bratislave
- Závody 1. mája v Liptovskom Mikuláši
- Tatraľan v Kežmarku
- Ľanárske a konopné závody v Holíči
- Lykové textilné závody v Revúcej
- Slovena v Žiline
- Merina v Trenčíne
- Poľana v Lučenci
- Tatrasvit vo Svite
- Slovenska v Banskej Bystrici
- Pleta v Banskej Štiavnici
- Trikota vo Vrbovom
- Odevné závody v Trenčíne
- Makyta v Púchove
- Odevné závody kapitána J. Nálepku v Prešove
- Zornica v Bánovciach nad Bebravou

3. SLOVCEPA - Trust podnikov priemyslu celulózy a papiera s g.r. v Banskej Bystrici. V roku 1978 mal 17370 pracovníkov, priemerný mesačný zárobok bol 2420 Kčs, produktivita práce na pracovníka 229 tisíc Kčs.

- Juhoslovanské celulózky a papierne v Štúrove
- Severoslovenské celulózky a papierne v Ružomberku
- Bukóza vo Vranove nad Topľou
- Grafobal v Skalici
- Harmanecké papierne v Harmanci
- Chemicelulóza v Žiline
- Turčianske celulózky a papierne v Martine
- Slavošovské papierne v Slavošovciach
- Gemerská celulózka a papiereň v Gemerskej Hôrke
- Drevokup v Ružomberku
- Slovpap. Obchod. Podnik v Bratislave
- Výskumný ústav papiera a celulózy v Bratislave
- Projektová organizácia Celprojekt v Ružomberku

4. Slovchémia - Trust podnikov chemického priemyslu: V roku 1978
zamestnával 63505 pracovníkov.

- Slovnaft Bratislava, vznik 1957, v 1978 mal 8173 pracovníkov.
- Chemické závody Juraja Dimitrova v Bratislave
- Matador v Bratislave
- Benzinol v Bratislave
- Chemika v Bratislave
- Petrochémia v Dubovej
- Chemické závody Wilhelma Piecka v Novákoch
- Chemolak Smolenice
- Považské chemické závody v Žiline
- Slovenské lučobné závody v Hnúšti
- Duslo Šala
- Chemko strážske
- Fosfa Poštorná
- Chemlon v Humennom
- Chemosvit vo Svite
- Slovenský hodváb v Senici
- Gumárne 1. mája v Púchove
- Gúmárne SNBP v Dolných Vesteniciach
- Plastika v Nitre

5. VSŽ Košice

Výstavba Východoslovenských železiarní začala v roku 1960. Prvý valcovaný plech za studena sa vyrobil v roku 1964. Prvá vysoká pec začala prevádzku 1965. Prvú oceľ vytavili v roku 1966. V roku 1976 pracovalo v podniku 23 302 robotníkov.

6. Závody ťažkého strojárstva (ZTS), g.r. so sídlom v Martine, okolo 70000 pracovníkov.

- ZTS Martin n.p.
- ZTS Detva n.p.
- ZTS v Dubnici nad Váhom
- ZTS v Košiciach n.p.
- ZTS Bratislava
- ZTS v Komárne
- Účelové organizácie Závodov ťažkého strojárstva
- Martimex v Martine
- ZTS projekčno organizačný ústav v Banskej Bystrici
- ZTS obchodný podnik v Banskej Bystrici
- ZTS ústav technológie a racionalizácie v Bratislave
- ZTS výskumný ústav pre stavbu lodí v Komárne
- ZTS Elektrotechnický výskumný ústav v Novej Dubnici
- ZTS Výskumný a vývojový ústav v Martine
- ZTS Výskumný a vývojový ústav vo Zvolene
- ZTS Výskumný a vývojový ústav v Košiciach
- ZTS Výskumný ústav hydraulických mechanizmov v Dubnici

7. Závody 29. augusta (ZDA), n. p. v Partizánskom. Výroba obuvi:

v roku 1950=11,1 milión párov obuvi
v roku 1960=20,7 milión párov
v roku 1970=28,3 milión párov
V roku 1980=32,8 milión párov.

8. Hlinikáreň - Závod SNP v Žiari nad Hronom. V roku 1980 mal 16000 pracovníkov. Produktivita práce na pracovníka v 1980 bola 411000 Kčs.

9. Závody inžinierskej a priemyselnej prefabrikácie - n. p. so sídlom v Bratislave.

10. Trust podnikov drevárskeho a nábytkárskeho priemyslu so sídlom v Žiline.

- Bučina Zvolen
- Drevina Turany
- Drevoindustria Žilina
- Smrečina banská Bystrica
- Preglejka Žarnovica
- Piloimpregna Košice
- Mier Topoľčany
- Západoslovenské nábytkárske závody Bratislava
- Tatra nábytok Pravenec
- Nový domov v Spišskej Novej Vsi

11. Koncern: Slovenské energetické podniky so sídlom v Bratislave.
V roku 1978 mal 20000 pracovníkov, priemerný plat bol 2837 Kčs. Produktivita práce na pracovníka 307 887 Kčs.

- Koncern Elektrárne Vojany vo Vojanoch
- Koncern Elektrárne Nováky
- Koncern Vodné elektrárne v Trenčíne
- Koncern Atómové elektrárne v Jaslovských Bohuniciach
- Koncern Stredoslovenské energetické závody v Žiline
- Koncern Východoslovenské energetické závody Košice
- Elektrovod v Bratislave

12. Slovenské energetické strojárne S.M. Kirova v Tlmačoch, bol monopolným výrobcom komponentov pre SVK jadrový program.

13. Slovenské lodenice. Od roku 1979 Závody ťažkého strojárstva, národný podnik v Komárne.

14. Slovenské magnezitové závody v Košiciach, mali závody v:

- v Hačave
- v Jelšave
- v Lovinobani
- v Košiciach
- v Lubeníku
- v Banskej Belej
- v Kalinove
- v Kunovej Teplici

15. Naftový a plynárenský priemysel. G. riaditeľstvo v Bratislave. V roky 1978 pracovalo v podniku 7000 pracovníkov, mesačný zárobok bol 2740 Kčs, produktivita práce na pracovníka bola 208 000 Kčs.

16. Trast podnikov Pivovary a Sladovne v Bratislave. V 1977 bol počet pracovníkov 5786, produktivita práce na pracovníka 289 000 Kčs, mesačný plat 2230 Kčs.

- Slovenské sladovne národný podnik v Trnave začlenený do GRT Pivovary a sladovne v Bratislave.

17. LIKO Trast podnikov priemyslu konzervárskeho, liehovarníckeho, mraziarenského, rybného a škrobárenského v Bratislave. V roku 1977 tam pracovalo 10460 pracovníkov. Mesačný zárobok 2164 Kčs, Produktivita práce na pracovníka bola 247 000 Kčs.

- Slovlik v Trenčíne
- Stredoslovenské konzervárne a liehovary v Liptovskom Mikuláši
- Frukona v Prešove
- Slovenské škrobárne v Trnave
- Mraziarne v Bratislave

18. Slovakofarma v Hlohovci.

- závod Liečebných rastlín v Malackách

19. Cementárne a vápenky - generálne riaditeľstvo Trenčín.

- Stredoslovenké cementárne Banská Bystrica
- Východoslovenské cementárne a vápenky Košice
- Západoslovenské cementárne a vápenky Bratislava
- Azbestocementové závody Nitra
- Výskumný a vývojový ústav maltovín v Trenčíne
- Cementáreň Lietavská Lúčka
- Ladecká cementáreň Ladce
- Hornosrnianska cementáreň Horné Srnie
- Cementáreň Bystré v Bystrom
- Stupavská cementáreň Stupava

20. Trust podnikov Spojené strojárne a smaltovne

- CALEX Zlaté Moravce
- Elektrosvit Nové Zámky
- Kovosmalt Fiľakovo
- Slovenská armatúrka Myjava
- Srojsmalt Medzev
- Strojsmalt Pohorelá
- Tatramat Poprad
- Obchodnoservisný podnik Strojsmalt Piešťany
- Ústav pre rozvoj strojárskeho spotrebného tovaru Piešťany

21. Strojstav - n.p. v Bratislave.

- závod v Bernolákove
- závod v Novom Meste nad Váhom
- závod v Záhorskej Vsi
- závod v Sečovciach
- závod v Šahách
- závod v Prešove
- závod v Senci
- stredisko obchodno-technických služieb v Bratislava - D. N. Ves.

Po roku 1989, všetky privatizujúce vlády dopustili, aby boli tieto priemyselné podniky zničené, rozkradnuté alebo predané, väčšinou do zahraničia.

Slovensko sa stalo stredoeurópskou rezerváciou.

Tu končí Pištove MOR HO!

Čo k nemu dodať okrem toho, že do veci vidíme ani trocheN. Niektoré z uvedených padlých podnikov by určite prežili aj po rozpade RVHP trhu. Niektoré určite nie.

Čo sa týka zodpovednosti za isto aj kriminálne pozadie transformácie, je báječne politická. Niektoré kauzy hraničia s vlastizradou, ale zmeniť zodpovednosť môžu iba "politikové", ktorí sú príliš mazaní, aby to robili.

Nevoliť ich? Za nimi čakajú desiatky ešte nenechavejších, ktorí za 30 strieborných ochotne zahrajú divadielko na demokraciu a podržia tomu, kto zaplatí. RiešeNie? Dubová palica bez zamatu. Ale komu ju vložiť do ruky, to povedať nedokážeme.

Poďme my radšej od tejto neuchopiteľnej témy kade ľahšie. Správotok načim dobehnúť. Prvý krok už Orol vták vykonal.  

Nezletel Orol vták z Tatry

Už nelieta iba kráča

Smutná obeť vymývača

Pár krídel mu žiaľ nepatrí

Nedôjde k pomedziu rodu

Čo už k tomu viac povedať

Vymývač perute predal

za hrsť zobu dal slobodu

Predané sú aj surmity

Niet čím zvolávať do zbroje

Orol chodec Nervy moje

Obeť iregularity

Kam smerovať obžalobu

Nie je o čom ani o kom

Orol vták navždy otrokom

Aj Mor ho! predal ten obuch

za strieborné diškrécie