eNeM okruh pri letisku je obohnaný z troch štvrtín príma panoramatami. Vtáčnik, Malá Magura, Bojnický zámok, Kľak. Iba skrz letisko dominuje teplárenský komín v Zemianskych Kostoľanoch.

Kochanie sa panoramatami počas deviatej edície eNeM hmla z ponuky vyškrtla. Nebolo vidieť ani na neďaleké prievidzské domy rodinné.

Ale na okruh pri letisku sa nechodí kvôli kochaniu sa okolím, ale behať. Teda občas aj chodiť, lebo ak sa nedá po akciu dobehnúť, treba si po ňu dokráčať. To je stručná kostra Cícer story.

Divný podtitul dostala od strukoviny Cícer, ktorej zabudnuté balenie (2008),  jedeN objavil v skrini. Namočil, uvaril, zmiešal do dávky ryže z varného vrecka a zjedol. Dobré bolo, akurát objem väčší, ako akurátny šiel dnu neskôr, ako požaduje ministerstvo vnútra na vyhodnotenie a spracovanie. 

V snahe vyhnúť sa výčitkám ČéČeho, že od Chodby, na ktorej bol eN za pretekára, nevytiahol päty z jaskyne, na okruh klusal. 2 km ČéČemu, 42 modrej sekcii. Presne podľa zásady, Devide et impera. Či skôr podľa Rozdeľuj a banuj? JedeN totiž obanoval ani nie tak cícer, ako týždňové antiutekacie sústredeNie.

Ak chodí človek pravidelne na to isté miesto, stretáva tých istých ľudí. Pani so psom, známa zo siedmej eNeM edície, vidiac eN so stolčekom prestri sa pod pazuchou, s láskou vysvetlila havkovi, vidíš, opäť budú preteky.

Či budú, je vo hviezdach, pomyslel si jedeN, lebo okrem FeroMiša nebol nik istý. Keď pribehol pred pol ôsmou na tvár miesta kde rozložil stolček prestri sa, začul, čo oko v hmle nevidelo. Čosi šuchotalo presne ako bežec. Prišuchotalo to bližšie a bol to bežec.

Peter Jurík (3:25 - 1./42,2) krúžil od siedmej. JedeN ho zastavil a splnil si z dvoch devätín j dokumeNtaristickú povinnosť. Viac postavičiek sa mu zdokumeNtovať nepodarilo. Preto je titulný obrázok tak divný.

Peter ochotne zapózoval, premiestnil si pitie z poľa pod chodníkom na stolček prestri sa a udelil eN medailu. Áno počujete, teda čítate dobre. Medailu o priemere 7 cm, z ťažkého tvrdého kovu, za Chodbu.

JedeN si na placky nepotrpí, ale táto je výnimočná, lebo ju považuje za Petrovu výčitku nemú, že nebol na Chodbu pozvaný. Hoci miestenky na Chodbu nie sú udeľované na základe rýchlosti, ale skôr na základe zberačských zásluh, Petrove mierečné zrýchlenie si nomináciu priam pýtalo. JedeN to tak cítil. Hodiac na papier zaslúžilých zberačov a hlavne, že do nohy prišli spôsobilo, že Peter Chodbu neutekal.

Tak sa rozhodol, že bude utekať rýchlo eNeM9 a ukáže Chodbovej loby, koho nepozvali.

Ťažká výčitka nemá je jedna vec, mládeNca príhody a skúseNosti vec druhá. Rast Petrovej výkonnosti sa eN zdá príliš prudký, rast objemu tréningovej práce ešte prudší.

Stúpanie hore je úžasná pasia. Keď sa telu pretáčajú panenky cezpríliš, začne sa brániť. Nasleduje pád, ktorý už taká pasia nebýva. Ale pokiaľ Peter stúpa a stíha rozdávať medaily, bude najskôr všetko v poriadku.

Keď Peter od stolčeka odbehol, 

Miro eN Kriško (4:51 - 4./42,2) uschoval fotokamaráta do ruksaku, ruksak do vreca, vrece pod stolček. Na stolček dal sladučký a teplučký čaj, chráneNý pred chladom karimatkou a o 7:30 vybehol.

Stolček - značka, stolček - značka. Prvých 400 metrov dobre. Ťažko povedať, čo od toho očakával, sedem a dvadsať kôl začal ukrajovať v smere hodinových končatiniek, teda opačne, ako je zvykom. Asi sa v strachu z hmly potreboval s Petrom stretať častejšie. Nemôže povedať, že pravotočivý smer je lepší, alebo horší, ako zaužívaný ľavotočivý. Ale jedno bingo vďaka "proti všem" uhral. Získal do eNeM análov meno

Jozef Vranka (bez času - 8./1,5km). Postavičku mal odchyteNú z eNeM 8/3. Frost jogger. Oživte si pamäť. Počas deviatej edície bolo trápne teplo. Stupeň nad nulou, nefúkal vietor. Jozef, pracujúci ako údržbár STK v Bojniciach, sa počas obligátnej bežeckej dávky asi aj spotil.

Jedno bingo opačne krúžiaci uhral o ďalšie by prišiel. To isté miesto, tí istí ľudia platí, ale

Petra Bírová (bez času - 1./6,2km) beháva tiež provotočivo, tak ju počas štyroch tradičných kôl jedeN na radare nezaregistroval. Ale iba zásluhou opačného smeru mu FeroMišo jej výskyt avizoval. Ostatných jedeN stretal a robil si ich obtlačky do pamäti.

Rastislav Cibulka (1:31 - 7./15,5km) dal desať kôl. JedeN ho poznal z videnia, ale na meno sa musel pýtať, keď Rasťo zahlásil, že mu 10 kôl stačí. Vidiac nestabilnosť eN pamäťových štruktúr, napísal Rasťo čas a vzdialenosť na lístok z MHD. Tým poukázal na abseNciu zapisovania na organizátorom dodané médium.

Boli časy, že jedeN nechával na stolčeku prestri sa dva druhy médií. Na jedno sa zapisovali zápisnice zo zasadnutí na Ministerstve vnútra, na druhé, čo bol notebook, meno, mesto, zviera, vec, prípadne za koľko a koľko. Ale daždivé eNeM Hamburgy teNto zvyk spláchli z ponuky. Mimo to, ľudia sú svine. Len by kradli a to druhé. Predstavte si, karimatka, chrániaca čaj pred teplotným kolapsom, zo stolčeka prestri sa zmizla.

Počas eNeM 8/3 ju jedeN stihol vyrvať z kradmých rúk strýca, ktorému by sa hodila na balkón. Počas eNeM 9/4 bol príliš pomalý, alebo kradmé ruky príliš rýchle.

Ľubo Rus (2:49 - 5./31km) sa zjavil presne podľa informácie Petra, že príde. Prifrčal na motore, zaparkoval na ľavotočivom kilometri, odbehol 31 kilometrov, nasadol a zmizol. Podľa toho, že prišiel skôr, ako minule, hádame, že plánoval utekať niečo dlhšie. Ale ako nám zamejloval, brali ho kŕče, tak to zabalil.

A ešte nás upozornil, že je ročník 72, nie 65, ako sa na Nástenke traduje. Ľubo cibrí motor na Bratislavu. Ďalší bežec z okolia eN planéty, ktorému bude jedeN držať palce, lebo má kladný vzťah k Hamburgom a pomáha dvíhať kvórum. 

Ondrej Hanzlík (1:09 - 6./15,5km), dobrá to duša, sa prišiel pozrieť, či je dostatok ľudí. Nakoľko asfalt bol bez snehu, zotrval desať kôl. Pať bežal s FeroMišom, teda na jeho pomery voľne, zvyšných päť zrýchlil. S cestou na okruh a späť, dvacka kilometrov.

Cez týždeň Ondrej zaskočil eN výzvou, nech ide behať. ZaskočeNý mu dal košom a na tvári miesta musel priznať, že neurobil najlepšie. Dobré na tom bolo jedine overeNie si, že telo mu stále reaguje na tréningové podnety. Pred eNeM8 a Oherom nebehal, zle. Pred Chodbou behal tak trocheN, dobre. Pred eNeM9 vôbec, veľmi zle.

Ondrej ťahá od 1. 1. nepretržitú behaciu každodenú šnúru. V januári dal 700 km a na Chodbe to bolo zreteľné. Kde iní spomalili, on zrýchlil. Bol až prekvapený, ako ľahko bežal záver.

Ale nebol prekvapený, ako ťažko bežal záver jedeN, keď ho prišiel na motore odviesť domov a pripomenúť mu, že dávať košom sa nepatrí. To bol dôvod, prečo jedeN nečakal na dobehnutie mierečného ašpiranta.

Števo Ševčík (3:47 - 3./42,2km) začal bežať až o 9:00. Bol po nočnej šichte. Prezlieka sa na necelý kilometer vzdialenej plavárni, odbehne si plánovanú dávku, umyje sa a môže ísť domov. Prefíkaný postup.

eN je zástancom liberálneho Hamburgového krídla, ale Števov maratón na eNeM9 musel označiť ako nesmeroplatný. Opačný smer behu, ktorý vymyslel Štefan na eNeM8, v smeroplatnosti neprekáža. Ale behanie po chodníku, kadiaľ trať nebola meraná, už áno. Nevyčítame mu to, lebo z kadiaľ mal vedieť, že chodník je tabu, keď mu to jedeN nepovedal ani to nenapísal do rozpisu. Tak mu to hovorí teraz a v rozpise eNeM10/5 to už bude napísané bude.

Navyše Štefan beháva bez stopiek a čas meria, ako Jánošík, "od buka do buka", na celé minúty. A navyše navýšeNeho, za 400 m dorovnávací úvod považuje úsek z plavárne na okruh. Aj keď je to viac, ako 400 metrov, uznať to nemôžeme.

Maratóny z Hamburgov akceptuje Behajko vo svojich tabulečkách. Že musia byť vierohodné, dá rozum. Keby jedeN pripustil Štefanove maniere, spochybnil by smeroplatnosť Hamburgových maratónov ako takých. To by od rádoby Hamburgového proroka bol úder pod pás nie leN Hamburgom, ale hlavne sebe. A taký úder pod pás je niečo, po čom jedeN túži zo všetkého najviac najmeNej.

František FeroMišo Michalička (3:30 - 2./42,2km) nesklamal a prišiel, aj keď jedeN netrvá na zaprisahanej účasti. Ak raz niekto nesie zástavu najčinorodejšieho zberača sezóny v ČSSR priestore, nemôže si dovoliť vynechávať príležitosti na zisk akcie. eNeM9 bol pre FeroMiša deviaty maratón v roku 2013. Taký začiatok roka zberačsko - čárkařské kruhy nepamätajú. A taká zástava zaväzuje.

Na minulotýždňovej Chodbe vystrájal FeroMišo doslova psie kúsky. Zásada trojpoľného hospodárstva velí, bežať ďalší kúsok komótnejšie.

JedeN mal prvé blízke stretnutie FM druhu na križovatke. FeroMišo tam práve hútal, ako sa má vlastne bežať 400 m nábeh. Po usmerneNí ho odbehol a vydal sa v ľavotočivom smere v ústrety 127-mej akcii iba v 1191-dňovej kariére zberača.

127 maratónov odbehol nejeden bežec. Ale stihnúť to za tak krátky čas, dokázal jedine FeroMišo. vymyká sa tým osvedčený šablónam typov maratóncov. Má 49 rokov, 127 maratónov v nohách, ale a stále si robí v maratóne osobáky. Poznáte niekoho podobného? My teda nie.

Prvé kolá, keď sa na okruhu podchvíľou zjavovali nové tváre, FeroMišo to pri každom stretnutí zdôrazňoval, čo eN tešilo. Aj keď má na účasti bežcov podiel meNší, ako mizivý. Mal by ďalšie výčitky, keby FeroMišo, ktorý ruskej rulete neholduje, cestoval zo Žiliny nadarmo. Hoci pri jeho menežérskych schpnostiach, by z Prievidze bez akcie neodchádzal. A keby odchádzal, pricestoval by do Žiliny s akciou.

Po jeho odchode sa zjavil na okruhu živonohý mladík. Odkrúžil nemálo nepomalých kôl. Keby bolo treba, jedeN by ho bol býval odchytil. A keby neodchytil, po ťažkom a zdĺhavom boji o 429-tu akciu, pribehol k stolčeku prestri sa Ivan Sýkora, Chodbou uhryznutý miestny bežec. Aj on by akcie Feromiša s eN dokázal zosmeroplatniť.

Po ustálení štartového poľa FeroMišo uznanlivo zahlásil eN, že Peter uteká prekvapivo rýchlo. Vtedy ešte netušil, že aj on dostane medailu z ťažkého kovu, s neviditeľnou výčitkou a viditeľným predbehnutím.

JedeN odkrúžil bez paniky iba päť okruhov. Potom začali rásť obavy, že ho ČéČe prehovorí, aby prestal trýzniť zviera a zabalil to. Po 14-stom kole zmeNil smer. Myslel, že tým oklame nemohúcnosť, ktorá ho tlačila k zemi. Nestalo sa. Akurát dostal predvolanie z Ministerstva vnútra a na zasadnutí sa musel spovedať z cícerovej nadbytočnosti.

To Vám je na eNeM okruhu trochu problém. Kríky, stromy a podobné záležitosti pri trati nenájdete. Najbližšie miesto s ako takým súkromím, je na 100-om, resp. 200-tom ľavotočivom metri, asi 50 metrov mimo trať. Predvolanie zastihlo eN na 700-vke a bolo neúprosné. Odklad ani pár metrov. JedeN to rešpektoval a urobil dobre. Keby sa mu predmet zasadnutia ocitol v galotách, ešte teraz by ich pral.

Po zasadnutí sa nemohúcnosť na mohúcnosť nezmeNila. Dohnala eN až do kroku chodeckého. Nakoľko nie je ani Robert Korzeniowski, ani Pefo, aj usilovné kráčanie pridávalo na kolo 15 minút. Päť kôl pred konca mu to chôdzou prestalo vychádzať na Sub5. Bezmála pol kola musel presviedčať konýka, kým zaklusal. Kolo Sub13! Bomba! Ďalšie Sub11 už dalo na Sub5 akú, takú šancu, ak opäť nezačne konýK kráčať. Nezačal, dokonca zrýchlil. Predposledné a posledné kolo Sub10.

Aby to nevyznelo ako oslavná báseŇ na eN bojovnýka, utekal o vyše hodinu pomalšie, ako pred týždňom na Chodbe. Napriek tomu nemá v súvislosti s eNeM9 najmeNšie výčitky. To o Chodbe povedať nemôže.

Zapísal eN 17. 2. 2013