zľava: Jožo, eN. foto eL Samo Spúšť.

PremočeNá story.

eNeM Hamburg 10/5

Okruh pri letisku v Prievidzi - 23. 2. 2013

Výsledky

Začneme zásadným poučeNním z tejto story:

Nechváľ  stav a povahu mierečnej trate pred  cieľom.

Po málo používanej beletristickej figúru sme siahli z pragmatických dôvodov. Keby sa nám v story nedarilo pokračovať, čo je v poslednom čase pravidlo, to najzásadnejšie sme vyslovili.

Do mohutne rozbúreNého svedomia po eNeM 9/4, kedy v túžbe po akcii musel jedeN použiť aj kráčacie lokomočné praktiky, bol jeho vstup do svedomia nevyhnutný. Aj keď dvakrát do toho istého svedomia sa vraj vstúpiť nedá, jedeN do svojho vstúpil určite. Tak trocheN cez týždeň pobehal a na vlastnej koži pocítil, že bolo jeho. V stave, v akom prišiel na eNeM9, by ho desiata edícia zlomila v páse, ako vzduchovku.

Ráno mrkol z jaskyne a poletoval sneh. Na chodníkoch sa topil, usúdil že ide o platonický výlev zimy, ktorý nasolenej ceste na eNeM okruhu city nerozhojdá. Ogabal sa, vyšiel z jaskyne zadným vchodom, kde už zima platonická nebola. Tenká vrstva nového snehu pôsobila pod nohami ako príjemná amortizačná vrstva.

Pribehol na pľac, rozložil stolček prestri sa, našteloval fotokamaráta a priletelo ranné vtáča.

Jožo Virčík (4:19 - 2./42,2km) už mal v nohách 20 kilometrov. Vypukol o 5:30, kedy pravdepodobne nesnežilo a skončil, kedy ešte nepršalo. Ranné vtáča, voda nevytáča.

Samo Spúšť cvakol, Jožo pokračoval v rozrobenom diele a jedeN hútal, v akej garderóbe k dielu pristúpiť. Mal kurevsky pekný Mizuno kabátik, ktorý by sa s počasím rýmoval, ale po diele by ho musel prať a nemal by vetrovku na civilné žitie. Tak si na flisovú bundu natiahol MMM sliskú koszulku a o 7:35

Miro eN Kriško (4:20 - 3./42,2km) vybehol. Zvažoval, či počkať na Joža a utekať s ním. S Jožom beháva rád, ale od začiatku. Vtedy sa ich tempá skoro na chlp zhodujú a dozvie sa od Joža veľa pikošiek z prostredia, v ktorom sa zaplaťoné nepohybuje. To ako zdravotníctvo, diagnózy, choroby, lieky a tak.

Ale ak má jedeN 0 km a druhý je za polovicou mierečnej trate, tempá sa im už tak pekne nerýmujú. Preto jedeN vybehol pred Jožom a mohol sledovať, že beží rovnako rýchlo, čiže mohol bežať s Jožom.

Fero FeroMišo Michalička (3:36 - 1./42,2km) prikvitol v stabilnom čase kúsok pred ôsmou. eN vybiehal neskôr ako zvykne, čiže mal o kolo meNší náskok, ako mávať zvykne. Napriek tomu, že vstup do svedomia cítil, cítil aj to, že FeroMišo zas dobehne pred ním a fotodokumeNtácia víťaza sa opäť nepodarí. Ale stáva sa aj horšie.

Pri prvom a druhom blízkom stretnutí počas utekania, si FeroMišo a eN vymieňali nadšené  hodnotenia za nadšeNé a hodnoteNia, ako dobre sa na čerstvo napadnutom snehu beží. FM skonštatoval, že sa cíti ako v prírode a nie na asfaltovom okruhu. Také isté pocity mal jedeN.

Petra Bírová (bez času - 1./7,7km), eNeM Godot, o ktorom jedeN furt hovorí, ale nikdy neukáže jej podobeNku, sa zjavila v obvyklom čase, aby dala neobvyklých päť kôl. FeroMišo ju presvedčil, že sa dobre beží.

Kolo viac ako obvykle, bol Petrin súhlas. Ale nezabudla pripomenúť, že zajtra to bude horšie, lebo bude pršať.

Zajtra nech si prší koľko chce. To mi žily netrhá. Hlavne, že teraz sa mi uteká dobre, pomyslel si jedeN netušiac, že zajtra začne o pár minút.

eN utekal bez optiky. Zapatrošila sa mu zicherka na pripnutie k čiapke. Ale ani to mu žily netrhalo. V snežení by ju aj tak odopol, lebo stierače na nej nemá.

Sneženie, registroval aj bez optiky. Aj že prestalo. Ale že neprestalo padať, už nie. Až keď sa sneh začal meniť na odpornú kašu, pátral, čo sa deje. Vypátral, že vcelku výdatne prší.

To už mal Jožo mierečnú dávku za sebou. V závere spomalil. Bola mu už zima. Dať na FeroMišovu dobrú radu, aby sa zahrial rýchlym behom, sa mu nedarilo zrealizovať.

Keď Jožove veliké čierne VéWéčko opúšťalo okruh, z okna sa vystrčila ruka a podala eN prebytok z občerstvenia.

Ruka ktorá hladí, sa nehryzie a ruka ktorá obdarúva, sa neodmieta. eN fajnový cukríček nemal. Na Hamburgoch také fajnôstky škrtá. Nemal ale ani sladučký teplučký čajík. Kradmá ruka, ktorú by pohrýzol, mu ukradla karimatku, vycvičeNú na udržanie teploty nápoja. Ráno kúpeNá Kofola stála s ľadovým ksichtom nepovšimnutá a pod stolčekom.

Po uchopeNí Triple Layerky ju ukryl do vrecka bundy. Cítiac sa pri sile, onérovne sám pred sebou vyhlásil, že si ju ušanuje na ČSOB BM.

LeNže maraton je děvka a Jožo dochtor na alergie. Má eN prečítaného. Neprebehol ani pol kola a doľahla na neho taká slabosť, že musel eNeM preklasifikovať na ČSOB BM. Mal čo robiť, aby nezožral Triple Layerku aj s obalom. Zabrala prekvapivo rýchlo. Ešte to chcelo poriadny dúšok čohosi tekutého a teplejšieho, ako ľadová Kofola. Pokus zapiť tyčinku ňou, narazil na spojenecký odpor zubov a hrdla. Stačil jedeN hlt, aby sa mandle výstražne vzpriečili a bolo po rehydratačných snahách.

eN sa Joža úmyselne nespýtal, aký čas dosiahol. Nechcel to vedieť, aby sa nemusel v závere naháňať. Logickou úvahou dospel k záveru, že ak Jožo utekal druhú polovicu približne tak ako eN, ktorý v druhej spomalil, musí mať výsledný čas oveľa lepší, aký môže dosiahnuť eN bez šponovania sa v závere.

Pohľad do výsledkov hovorí, že eN za Jožom zaostal o 94 sekúnd, čo je meNej, ako predpokladal. Keby na tom záležalo, jej umeNšenie bolo v jeho silách. Ale to by musel poznať Jožov čas, čím by bol voči nemu vo výhode a prípadné "víťazstvo" nad ním by nebolo kóšér.

Nedávno dal eN rozhovor so Šaňoprezidentom o predčasných štartoch. Dospeli k záveru, že ak neštartuje predčasne kompletná agecat, malo by sa robiť poradie iba z tých, ktorí štartovali v stanovenom čase. Rozdielne štarty nezaručujú rovnaké podmienky. Ak by sa predčasníkovi nedajoné darilo miešať absolútne poradie na honorovaných figúrach, mal by odísť s prázdnou, lebo detto.

eNeM vekové kategórie nemá a pred oficiálnym časom štartu vybiehal ako Jožo, tak eN. Podľa rozpisu štartoval iba FeroMišo. Ten vyhral, čiže všetko je OK a jedeN je rád, že nebežal o tých pár sekúnd lepšie. Na Hamburgoch býva za pretekára iba výnimočne a tesnému rozdielu by neveril ani on sám.

Predpoveď Petry na zajtra, začala byť nepríjemne pravdivá a mokrá v predstihu. Sneh sa zmenil na priesvitný rôsol a koľaje po autách sa naplnili vodou. Nebola to príliš hrubá, alebo hlboká vrstva, ak sa dvíhali nohy. Ale to bolo posledné, o čo sa jedeN pokúšal. Radšej si každým nízkozdvižným krokom užíval ľadové osvieženie, sledujúc precision belobu, ktorú nadobudli inak sivé bočné strany mizunoidných cvičiek.

Števo Ševčík (bez času 4./1,5km) bol na eNeM10 za kométu. Zjavil sa, poradil eN, aby utekal po chodníku, kde je menší bordel a zmizol. Ani sa mu nedivíme. Nemal pred sebou hviezdu jasnú v podobe akcie. Ani za sebou polovičnú dávku v idylicky Vianočných podmienkach. Zažil iba šok v podobe mokrého a studeného sajrajtu pod nohami. Bez hviezdy sa po takom uteká ťažko.

Na eNeM9 odbehol Števo mierečnú dávku, ale eN mu ju neuznal. Práve za beh po chodníku, čo je skracovanie trate. Števo, druhda náčelník dopravnej polície, operoval pravidlami bezpečnosti cestnej premávky. eN, merač trate, zase tým, že trať nebola meraná po chodníku, ale po krajnici vozovky, teda treba utekať tadiaľ. A predložil zbruchaoidný údaj, že počas eNeM9 prešlo po ceste cca 5 áut.

Verifikácia počas eNeM10 potvrdila zbruchaoidnosť údaju. Premávka na novej ceste do Priemyselného parku je hustejšia, ako 1 auto/hodina. Presnejší je údaj, 1 auto/kolo. Vrátane AutoškoLy, k mokrému zúfalcovi najviac ohľaduplnej a najmeNej životu nebezpečnej. Na opačnej strane tejto škály je meďák, ktorý si to okolo eN sral stovkou. Z diaľky pripomínal motorový čln. Z blízka polievacie auto, sajrajtom spod kolies dôkladne obhadzujúce všetko v okruhu 10 metrov. Vrátane bežca na pravoboku.

JedeN optimizmom nehýril, ale morálku udržal v suchu. Nepzaochyboval ani na sekundu, že by 430-tu akciu nezodvihol z mokrého, studeného bordelu pod nohami.

Ku koncu optimizmom nehýril ani FeroMišo. Ale tiež to bral ako povinnú daň zbieraniu maratónov. Ak behávate maratón týždeň čo týždeň, nie je možné očakávať, že každý kúsok bude prechádzka ružovým sadom.

Niekedy sa podarí, ako v prvej polovici eNeM10. Inokedy sa to vyvrbí, ako druhá polovica eNeM10. V priemere je to akurát akurátne.

Súvis s témou príliš odťažitý, aby sme k tomu hľadali kľúč.

V závere FeroMišo spochybnil už pripraveNú vetu do tejto story. 10-ty eNeM odbehol eN s neznesiteľne čistou hlavou, čo sa orieNtácie v počte kôl týka. To je spomínaná veta. Vedel, že FeroMišo má končiť kolo pred ním.

Náhodou sa nachádzal kúsok za 300-vkou a mal ho ako na dlani. Ale FeroMišo okolo stolčeka prebehol a pokračoval do ďalšieho kola. JedeN to neriešil. Preškrtol pripraveNú vetu a ukrajoval ďalej zo zostávajúcich metrov. Ukrojil pár desiatok a ozval sa FeroMišov záverečný hvizd.

Za stolček bežal preto, aby dodržal klauzulu 27 kôl + 400 metrov, ktorá nepredpisuje, kedy treba nábeh bežať, iba, že ho treba odbehnúť. Či na začiatku, alebo na konci, je Irán-Irak.

JedeN mrkol na náhradné hodinky, ktoré mal pre prípad, že by frajer plochej prestal poháňať LIDL časomer. Bolo na nich 11:37, čo s FM časom 3:36:02 korešponduje.

"Cíl byl dobyt!" Tri mierečné výkony robia eNeM10/5 smeroplatnejším, ako je nevyhnutné.

Jožo sa pohybuje na hranici niekde okolo hranice 30 kúskov, ale má na konte už štyri tohoročné akcie.

FeroMišo má po eNeM10 na konte 128 kúskov, ale je s desiatkou tohoročných najčinorodejší zberač v ČSSR priestore v roku 2013. Na Behajkove tabulečky Vás neprelinkujeme, lebo po Chodbe sa zadreli a behej.com chlapci to furt utekajú spravit.

No a aktuálny zberačský kód eN je 430/9. Prekážky k jeho dosiahnutiu boli z titulu počasia máličko zložitejšie, ako je dlhodobý priemer, ale boli riešiteľné. Napriek tomu, že bol do nitky premočeNý, zima mu počas behu nebola. Tá ho zlomila až po behu.

Pokiaľ zbalil veci z v podstate zbytočného stolčeka prestri, začali ho v premočeNých silónových rukavičkách tak oziabať pracky, že v nich nevládal stolček udržať. Kovový matroš, z ktorého je vyrobený, paniku ešte zvyšoval. Vedel, že musí imitovať beh. Inak by zahynul hrdinskou smrťou polárnika.

Za Hviezdu jasnú už nemal akciu, ale vaňu s teplou vodou. Miliónkrát preklial železo stolčeka prestri sa. Milión p*č a ku*iev mu prekĺzlo skrz hlasivky, kým nekonečné dva kilometre k vani docupkal.

Stará mačka, ktorú mal ísť nakŕmiť priamo z okruhu, musela čakať až do 17-tej. Ale dočkala sa rovnako, ako sa jedeN dočkal 430-tej akcie a hlavne vane s horúcou vodou.

Lebo kto si počká, teN sa dočká. A je úplne jedno, či chváli, alebo preklína stav a povahu mierečnej trate pred cieľom, alebo až po ňom.

Zapísal eN 25.-26. 2. 2013