Pôvodne som chcel poslať iba krátku správu môjmu trénerovi, ktorý je momentálne mimo Slovenska, aby som mu priblížil moje pocity z behu.

Ale poznámka Miša Holíka v KNIHE:

	rudo	27.3.2013 (00:14)
	kukam ze posledny dojak dala Evicka 1.1. a potom uz nist a vraj ako novy rok tak po cely rok to sa naozaj uz nik nemohol podojit?
	Michal Holík reaguje:	27.3.2013 (09:32)
	Dojáky už vyšli z módy.... mladí nepíšu a starí sú okukaní... no a možno im v tomto počasí aj "péro" namrzlo.
	Dag: reaguje:	)
	Michal, ale aký že múdry? A doják z druhej strany bariéry od povzbudzovateľa by nebol? Ani pod pultíkem?

ma dotlačila aj k napísaniu dojáku.

Fak je, že Bratislava má super zázemie pre štart maratónu (cieľ už je o inom. Dvadsať schodov hore a dole hlavne prvý, dvojnásobne vysoký - to sa nedá nezabudnúť). Ale späť k štartu ktorý nemá chybu a hlavne priestory Eurovei si musí každý maratónec pochvaľovať, hlavne ak je vonku -2°C a vládne taká tichá Vianočná atmosféra - snehové vločky tichučko padajú na zem, kde sa k veľkému údivu Bratislavčanov netopia, ale pekne sa tisnú jedna k druhej!!!!. Veď je 24-tý marec!!!!

S Jožkom Danihelom sme sa stretli, tak ako sme sa dohodli pod Milanom o 8:55. Podanie rúk, zatrpknuté úsmevy (to fakt ideme na to?), prezliekareň, odovzdanie vecí a rozklus. Potom vo vnútri Eurovei ponaťahovanie, strečing a čakanie na štart. Ako sme skontrolovali, vonku mimo usporiadateľov skoro ani noha. Všetci schovaní dnu v teple. Nikto nechcel klepať kosu predčasne.

Desať minút pred štartom začína veľké sťahovanie národov a priestory Eurovei tíchnu. Jožko sa ponáhľal na štart, išiel polmaratón a chcel zabehnúť dobrý čas čo sa mu aj podarilo 1:22:40!!!

Ja mám času dosť. Ale ako sa neskôr ukázalo, času nebolo až toľko. Bloky na štart boli síce riadne označené, ale štartové pole bolo spojené, takže všetci pretekári sú natlačení vpredu a ďaleko predo mnou vidím tabuľku s 4:00.

Presne o 10:00 je odštartované. Ja sa dopracujem na štart za 2:40. Je chladno a tak sa všetci snažíme ísť rýchlejšie aby sme sa zahriali. Pretože som nikoho zo známych na štarte nevidel, idem zatiaľ sám. Chcem ísť na čas okolo 3:50 a tak tomu prispôsobujem aj tempo. Podľa Garminu bežím rýchlosťou 5:20, ale stále ma to ťahá až na 5:10, čomu sa zubami nechtami bránim. Viem čo robím, pretože nabehané nemám a iba posledné dva mesiace sa mi začína zdravotne polepšovať.

Prvá päťka je za 26:25. Konečne dobieham vodičov 4:00. Kilometer bežím pri nich a vychutnávam si ich pohodu. Potom sa im začínam vzďaľovať a na Záhradníckej už idem sám. Začína mi byť teplejšie, ale rukavice si nedávam dole, pretože v Ružinove ideme proti vetru. Nie je silný, ale ochladzuje.

Na trati je nás plno vďaka polmaratóncom a aj štafetárom. Druhé kolo už bude o inom. Bude otupnejšie. Na zastávke ma pozdravujú priatelia, ktorí sa prišli pozrieť. Mávame si. V pohode dobieham na konečnú električiek a točím naspäť do mesta. Odkladám si rukavice, ktoré až do konca nebudem potrebovať.

Je tu druhá päťka za 26:31. Na občerstovačke si dávam iónový nápoj zmiešaný s čajom. Iont je tak studený že sa nedá piť. Ale s čajom je výborný.

Vietor v chrbte, žiaden problém. Na Záhradníckej, pri Zore, sa zdravím s Mišom Holíkom, ktorý s kamarátmi povzbudzuje. Je to príjemná zmena a hneď sa mi lepšie ide.

Pri Avione by mala čakať polovička. A skutočne tam je!!!! Mávame si a vysmiaty bežím ďalej. Vybieham hore námestím SNP a tu ma čaká zrejme najstarší povzbudzovateľ, môj 86 ročný otec. V tom počasí si zobral do hlavy, že musí ísť pozrieť ako sa darí jeho synátorovi na trati. Ťapneme si a pokračujem dole Michalskou, kde dobieham Vila Nováka. Dosť som prekvapený, ale Vilo mi vysvetlí že beží s Mirom Kriškom (eN). Rozlúčime sa a ja sa im vzďaľujem.

foto: behame.sk.

Nasleduje hádam najkrajšia časť maratónu. Michalská - Laurinská ulica. Tu je aj koniec tretej päťky, čas 26:09. Drobné zrýchlenie ide zrejme na vrub vetru v chrbte a povzbudzovateľom.

Na Šafárikovom námestí točíme smerom k River parku. Dva kilometre raz dva ubehnú. V River parku točíme a po chodníku na nábreží sa  popri Dunaja vraciame späť. Pekná panoráma až na to, že tu si na nás počkal vietor. Fučí silno, priamo oproti. Ale ide to zatiaľ v pohode.

Niekde pri soche T. G. Masaryka je 20ty kilometer. Čas 26:25. Na občerstvovačke si dávam teplý čaj. Iné neprijímam. Ani si nechcem predstaviť čo by mi v žalúdku urobil ľadový nápoj.

Pred Euroveou nás delia na maratóncov a "tých ostatných". Zrazu je na trati pusto. Sem tam bežec. Spoza zábran mi máva nejaká zababušená postava. Zaostrím a spoznávam!!! Michal Guttmann.  Na pol maratóne mám čas 1:54:29 (čistý čas je 1:51:49).

V hlave rekapitulujem: čas je presne podľa plánu, vyzerá že druhá polka by mohla byť v pohode. Aj keď únava sa začína hlásiť, ale zatiaľ to nie je nič moc.

Na konci Prístavnej dobieham krívajúceho bežca-chodca. Vyzerá že chce odkráčať zvyšných 19km do cieľa oblečený iba vo funkčnom prádle. Pri 0°C!!!!! No, podľa mňa čistá mandragóra, ale čo už.

Stále sa pomaličky doťahujem na bežcov predo mnou. Piata päťka je za 26:29. Po chvíli točím na Záhradnícku a čakajú ma 4km proti vetru v Ružinove. Prekvapuje ma že beh v Ružinove nie je taký deprimujúci ako v Petržalke.

Až po začiatok Ružinova sa doťahujem na trojicu bežcov. Keď ich dohoním, jeden z nich odpadne a ja sa zaradím do závetria za dvojicu. Obávam sa, že stvrdnem, tak sa svojim tempom tlačím dopredu.

Vtom ma osloví prvý bežec a je to Jozef Oborný. Konečne nejaká známa tvár. Až po konečnú električiek bežím pred ním a snažím sa mu rozrážať vietor a držať tempo. Po obrátke už bežíme spolu plece pri pleci a predbieha nás Vilo Novák, ktorý zdá sa prestal robiť garde eN.

Vilo nás len pozdraví, prehodí vetu dve a upaľuje ďalej. V cieli sa potom divil že kedy ma predbehol, vôbec ma nevnímal, iba Jozefa.

Je tu šiesta päťka za 26:57. Po dvoch kilometroch začínam cítiť že ľavá noha je nejaká stŕpnutá, ako keby cudzia. Začínam spomaľovať tak, že na 33 km má Jozef náskok 100 m a síce sa snažím, nemám na to aby som ho dohonil. Bojujem sám zo sebou, ale beh proti vetru v Ružinove ma stál viac síl, ako sa zdalo.

Siedma päťka je za 28:26 a sily ma rýchle opúšťajú. Dokonca prechádzam na 100 metrov do chôdze, ale rozbieham sa a snažím sa ako tak bežať. Nohy ma bolia, pália. Chlad mi zobral riadny kus energie. Ak zoberiem do úvahy moje odbehané kilometre v príprave, je jasné že inak to ani nemohlo dopadnúť. Začínajú ma predbiehať ostatní bežci.

Začína to byť iba o neodovzdaní sa. V takom duchu mám ôsmu päťku za 32:30. Keď sa približujem k cieľu, počujem že vítajú Šaňa Šimona (sedemstovkára) v cieli a hlásia že je ešte 5 minút do štyroch hodín.

Dobieham v čase 3:58:22, čistý 3:55:39. Zničený, unavený a trikrát umretý dostávam v cieli peknú medailu od ešte krajšej dievčiny.

Obávam sa, že Charón zo svojej loďky o mňa aj okom zavadil, ale asi usúdil, že som ešte vývoja schopný, tam ma nechal na brehu.

Nasledujú "povestné maratónske schody", kde sa skutočne oddeľuje zrno od pliev. Odmenou za zdolanie sú šatne, teplá voda, pivo a stretnutie s kamarátmi v maratónkach. Malé dotknutie sa "bežeckého neba" za odmenu.

Na záver by som rád poďakoval organizátorom. Nová trať, zima, vietor sneh preveriť všetkých dobrovoľníkov, aj nedobrovoľníkov. Mne osobne sa nová trať páčila a vyhovovala viac ako stará. Je skutočne vidieť že organizátori sa venujú príprave profesionálne a odvádzajú dobrú prácu pre nás bežcov.

A majú aj zmysel pre humor. Schody na záver sú naozaj podarený žartík. Nechýbal tam fotograf?

Veru nechýbal (poznámka eN). foto: Herbert Orlinger.

28. 3. 2013 praje pekný deň Dag Ulehla