zľava: Evka, Dag, Iveta, Milan. Foto: Mike.

Dag Ulehla

Ako na mňa počas písania Baltazár dohliadal.

Piata edícia BAH (Bratislavského Hamburgu)

Bratislava - Sad Janka Kráľa, 26. 10. 2013

Výsledky

Sobota, 26. 10. 2013, 8:25

Klusajúc hmlou po Židovskej ulici na štart 5-teho BAH spoznávam oproti bežiaceho Miša Guttmanna. Prekvapil ma, že beží oproti. Predpokladal som, že pár BAH kôl si v rámci pravidelného ranného vlastivedného výbehu dá. Asi sa niečo drobné v plánoch zmenilo, rozmýšľam. V živote to tak býva. Zdravíme sa, krátky zdvorilostný komentár a pokračujeme každý svojim smerom.

Rozmýšľam, kedy sa vlastne začína odvíjať samotný nezvratný príbeh každého maratónu? Kedy začína čas plynúť v dimenzii maratónu, ktorý máme v pláne bežať. Od skorého rána? Od večera?

Napríklad ja som strávil na trati v Sade Janka Kráľa dve predošlé noci. Prežíval som trápenia aj radosti maratónca. Plánovanie, eufóriu, únavu, neodolateľnú chuť vzdať a samozrejme, spotené precitnutie zo sna. Nie jedno, ale po každej päťke. Druhú noc ma to už nebavilo. Dostal som sa iba po 30-ty km, vrátane poklusu z domu na štart.

Ale teraz je už klusanie na štart ozajstné. Dobieham na moste SNP Milana Roskopfa. Časová os príbehu už plynie mimo mňa a nedovolí zastať. Pri lavičkách zdravím mne známych, ale aj neznámych bežcov.

Je príjemne bezvetrie, hmla a Sad Janka Kráľa je úžasný. Staré stromy sa predvádzajú nahodené v modeloch nádherne prifarbené jeseňou.

Sú tu všetci, až na hlavného organizátora. Mišo Holík ešte starostlivo kontroluje, či ktosi v noci nepreložil, alebo inak neznehodnotil trať.

Mišo prichádza a podáva hlásenie, že počas noci sa nič zvláštne neudialo. Stromy hrdo stoja na svojich miestach. Asfalt spokojne leží tam, kde ležal keď ho Miro Helia s Lacom Findlom merali a vystavili mu platný certifikát. Akurát niekde pribudlo lístia a niekde ani nie.

Nič nebráni v presunutí na štart. Je nás aspoň tridsať. Chýba tu malý veľký bežec DeVill. Večná škoda že mal neodkladné povinnosti mimo hranice všedných dní.

Tri, dva, jedna, štart. Vybiehame a chrti upaľujú vpred. Až sa nestíham diviť, nie že držať s nimi krok. Aký zas Outlet hlási otvorenie. Pokiaľ viem, Voderady otvárajú o týždeň. Ta pobavili šme še...

Prvá päťka 26:03

To sú tri kolá. Musím povedať, že prvá päťka sa mi vždy beží zle. Na každom maratóne. Je taká nevyvážená. Bežím nepravidelne, hľadám rytmus, a príliš sledujem svoje telo. Preto rád konverzujem, aby som odpútal zbytočnú pozornosť od seba.

V druhom kole dobieham Mira eN Kriška. Vo všeobecnej rovine sa bavíme o organizátoroch maratónov. Aké je to obdivuhodné a záslužné, keď sa ich podujmú zorganizovať. Klobúk dole páni organizátori.

Ku konci prvej päťky zisťujem, že tempo kleslo na 5:30/km. Lúčime sa a ja pokračujem rýchlejším tempom.

Registrujem Janka Nebeského, ktorý konvertoval z bežca na nordic-walkera. Zo zdravotných dôvodov nebehá. tak aspoň takto sa snaží zostať v komunite bežcov, do ktorej kedysi patril. Myslím, že jeho snahe sa tiež patrí dať klobúčik z hlavy dole. Dal sedem okruhov, čo je 11 km.

Bežím sám a netuším, že do konca maratónu sa to už nezmení.

Druhá päťka 26:01

Úplne v pohode, bez trápenia. Zdravím trikrát Janka Kráľa, ktorý sa tvári, že hľadí ďiaľ a ignoruje ma. Ale ja viem, že ho bežecký ruch pod ním teší. Určite oceňuje, že nie je sám.

Dobieham prezidenta Šaňa Simona. Keď som ho išiel predbehnúť, zahol do kríkov s rukami na trenkách. Aha, prajem nikým nerušené... ehm.

Dobieham debatujúcu dvojicu Jara Sopúcha a Milana Roskopfa. Pozdravím a pokračujem svojim tempom k méte, kde leží

Tretia päťka 25:35

Beží sa mi výborne. Zaznamenávam najrýchlejší 5km medzičas v tomto maratóne. Blížim sa k soche Janka Kráľa. „Zdravím Janko. Stojí sa ti dobre?“

Hneď za sochou som skočil do jamy v asfalte, prikrytej lístím. Ešte že som si nevyvrtol členok. Musím dávať lepší pozor!!!

Snažím sa vnímať okolie a pri gotickej veži z františkánskeho kostola pozorujem, ako partia ľudí točí video svadby. Mladú nevestu obliekajú do svadobných šiat, maľujú. Pri každom prebiehaní vidím 10 sekundový fragment. Teším sa, čo uvidím nabudúce.

Opäť socha Janka. „Ako borec?“ V počte kôl mám poriadok. Počítam ich bez problémov, kontrolujem ich Garminom. Všetko sedí, bežím ďalej.

Štvrtá päťka 25:45

Ďalší meraný úsek, odbehnutý s vynikajúcim pocitom. Slnko nestíha vypiť hmlu, takže teplota sa drží na 12°C.

„Janko nazdar! Necelých deväť minút sme sa nevideli. Čo máš nové?“ Podnetov okolo mňa je dosť a mám chuť sa na nich zabávať. Malý chlapček spadol na zem a beží za maminou s natiahnutou rukou, na ktorej má boľačku. Ponúkol som sa mu, že mu ju pofúkam. Chlapčeka som vydesil, maminu som pobavil.

„Á Janko nazdar, ako ti to stojí?“ „Dobre“ počujem za chrbtom „ a daj pozor na tú jamu v asfalte. “No hej, vravím si. Revolucionári majú oči aj na chrbte.

Ku koncu štvrtej päťky dobieham eN. Prehodíme pár povzbudivých slov, ale obaja zostávame verní svojmu tempu.

1/2M 1:49:40 - Piata päťka 26:37

S časom som zatiaľ spokojný. Rád by som bežal o trocha lepšie ako v Košiciach, teda pod 3:45. Ukázalo sa, že som nemal na to. Ale to som vtedy ešte nevedel.

Stále pohoda. Zdravím Janka, sledujem nové scény s nevestičkou, rodičov, ako sa s detičkami presúvajú hore-dole po parku. Ale niečo sa začína kaziť. Vkráda sa mi chaos do počtu kôl. Elementárne počty mi začínajú byť príliš vysokou matematikou.

Šiesta päťka 27:40

Napriek spomaľovaniu som stále v poriadku. „Janko, ešte párkrát? Čo vravíš na Slovensko? Spokojný?“ Ako ho obieham, niečo dlho mrmle. Nerozumiem. Radšej sa už nebudem pýtať, lebo zas vbehnem do jamy. Bolo to skutočne tesné.

Ale koľkokrát si ešte budem musieť dávať za Jankovým chrbtom bacha na jamu neviem. Ešte že mám Garmin. O počte odbehnutých kilometrov prehľad mám.

Siedma päťka 27:37

Ale chaos v počte kôl sa zvyšuje. Blížim sa k soche Janka Kráľa, ale nedá mi neprihovoriť sa mu, „Zdar, Janči. Nemáš špinavý kabát od dažďa?“ Nečakám odpoveď, ale obdivujem v zlatom šate ginko a vedľa stojaci červený javor. Na dieru v asfalte som zabudol a iba zázrakom ju minul.

Na najbližšom behu musím starostovi naznačiť, že Janko má už ufúľaný kabátec. Tak, sľubujem! Predbieha ma Miro Kriško. Ide ako traktor a ja iba dúfam, že ma v zvyšných okruhoch nedobehne.

Tri (štyri?) kolá pred koncom sa ma Mišo Holík pýta, či bežím maratón. To by už len bol nápad, nedokončiť ho! Aj keď...

Ôsma päťka 31:56

...pohoda má fajront a vystriedali ju galeje. Trápim sa trápim a je to snáď zvládnuteľné. Okolia vnímam minimálne, okrem Janka. „Janko po 23-tí krát nazdar a trim še!!!!“ Pozor na dieru v asfalte! V pohode.

"Deviata krátka" dlhá päťka 17:52

Čo dodať? Iba ak „No coment!“ Koho zaujíma pitvanie uťahaného ega? Je koniec. Čas 3:55:00 nesplnil moju predstavu. Ale vzhľadom k tomu, že som mohol ukončiť beh v ktoromkoľvek kole pred tým, si narastajúce trápenie od 35 km do cieľa cením. Považujem ho za začiatok prípravy k dosiahnutiu vyšších cieľov. Tak to je taká kravina, že som ju nemohol nenapísať.

A zrazu slnko premohlo hmlu!

Je jasno, teplo. Náááádhera. Pijem vodu, pomaly sa spamätávam a začínam vnímať okolie. Od spolu organizátorky Jarky dostávam fajnový zabalený chlieb s masťou a cibuľou. Pochutnávam si na ňom cestou domov. Nemá chybu! To je fakt. Perfektná práca Miša Holíka. Vie čo je pre bežcov to pravé orechové cibuľové! Ďakujem Mišo!

A ĎAKUJEM HLAVNE TEBE BALTAZÁR!

To je môj čierny kocúr. Svojou prítomnosťou robil dozor pri písaní tohto dojáku. Buď sedel na stole a nevidel som na obrazovku, alebo mi ležal na kolenách a prekážal v písaní.

Našťastie, Baltazár sa uspokojil iba s "dozorom". Napísaniu BAH dojáku cez cestu neprebehol. Ale cez cestu na 5-ty BAH mi môj čierny beťár nepozorovane prebehnúť musel...

Dag Ulehla, Bratislava 8. 11. 2013