Eva Hatalová

12. CyS maratón - Vodné dielo Žilina, 21. 12. 2013

Pár slov k CyS maratónu, hoci mimo pôvodný úmysel.

Výsledky.

V priebehu 11. CyS maratónu začínal podľa Mayov Vek šiesteho slnka. Tento rok sa zase bežalo v počas zimného slnovratu. O 12:12 hod. som bola samozrejme ešte na trati.

Vianočný maratón okolo Vodného dielka ZA sa mi páči. Po predošlých dvoch účastiach som ho do tretice nechcela vynechať.

Môj posledný test na Bôriku pred dvoma týždňami (ŽH175) bol poriadne vzdialený od môjho tohtoročného výkonnostného priemeru. Forma šla od Dňa supervytrvalca výrazne dole. Čo si mala chuderka počať, keď som nebehala? Ale veď je to Vianočný maratón! Ako by som ho mohla vynechať?

Cieľ bol skromný.

Odbehnúť v zdraví a pokiaľ to bude možné, aspoň pod 4:25.

Počasie malo byť v norme. Teploty okolo nuly. Ale Vodné dielko Žilina vie byť nepríjemné vďaka vetru. Vtedy končí sranda. Pripravená som bola na oveľa horšie počasie, aké nakoniec počas behu zavládlo.

Na prezentácii som zistila, že ma v už podpísal pán Hazucha. Tak som podpísala ja jeho a šípky to vyriešili za nás. Musíme si predsa pomáhať.

V stane už boli starí známi. Dobre naladený Šaňo, ďalší kamarát zo ŽH Mirek Krumer, ale aj antihamburgový Mirek Vostrý. Tiež Ivan Michalička, no a nakoniec prišiel aj eN, rovnako dobre naladeNý.

Stihli sme prehodiť pár slov a už organizátor hlásil, o chvíľočku štart.

Na štarte nás pekne podľa mien skontrolovali, či je každý prihlásený aj fyzicky prítomný. Aj keď to chvíľku trvalo, poriadok byť musí.

Z predbežne prihlásených sa veľa bežcov neprezentovalo. Všimla som si, že chýbajú Valachovco zo Zvolena a Čiga Biga team tiež nedorazil.

Výstrel, odštartované.

Najprv neodmysliteľné diskusné krúžky nás, ktorí sa ponáhľame pomaly. A potom už každý podľa seba. V prvom, postupne zrýchľujúcom kole, som vystriedala viacero debatných skupín, lebo príjemné počasie bez vetra bolo debatám naklonené.

Páčilo sa mi, že v prvom kole bolo na jedinom mieste, kde sa dalo odbočiť z trate smerom na Strečno, bolo pristavené auto, aby tomu zabránilo.

Jednou z diskusných tém boli aj kreatívni bežci, ktorí si dokážu skrátiť trať tam, kde to obyčajný pretekár nedokáže. Ale aj najkreatívnejší z najkreatívnejších robia chyby. Zaujal ma príbeh dvojičiek, ktorí bežali viac okruhové preteky v krose ako jeden pretekár. Po každom kole si mimo trať prehodili štartové číslo a ten čo dobehol si oddýchol. Akurát zabudli, že jeden má na ruke hodinky a druhý nie...

Po prvom kole,

počas občerstvenia sa mi skupinka nášho diskusného krúžku stratila. Ostala za mnou, hoci som nemala pocit, že zrýchľujem. Ktovie? Hodinky som si pre istotu nevzala.

Druhé koliesko

som vlastne bežala sama. Slabých 200 m predo mnou som videla Šaňa. Ale dobehnúť ho nie a nie.

V treťom kole

ma na zimnej strane vodného dielka (trať v tieni), predbiehali o kolo rýchli bežci. Dvaja.

Rozdiel medzi nimi nebol veľký. Peťo Tichý chcel pridať k siedmim, alebo ôsmim CyS víťazstvám ďalšie. Prekaziť mu to chcel bežec v oranžovom, ktorého meno Miroslav Ilavský, som vyčítala až z výsledkov. Rýchli sa mi veľmi rýchlo, veď ako inak, stratili z dohľadu.

Potom ešte v chatkovej oblasti, sa mi podarilo dobehnúť Šaňa. Spolu sme pobehli celú dlhšiu, slnečnú časť trate okolo priehrady, smerujúcej k Žiline.

Vo štvrtom kole

sa Šaňo vzdialil. A výrazne! Úplne súhlasím s tým, že kritické je štvrté kolo. To posledné piate sa už dá nejako doklepať.

Začiatkom piateho kola sa na štart pripravovali otužilci. Teplota vody 1° celzia, vzduch niečo podobné. Téééda! To musí byť zaujímavé vojsť do takej vody.

V piatom kole

mi citeľne začalo dochádzať. Na občerstvovačke sa mi podarilo ukoristiť nejaký energy gél. Horšie bolo, že môj pohybový aparát protestovať neprestal. Ale na trati sa nachádzali polmaratónci, takže pusto nebolo.

Chlapík, ktorý bežal v Mikulášskej čiapke, sa mi prihovoril. Bežal prvý polmaratón, ale beh sa mu začal prejedať. Nahlas uvažoval o striedaní behu a chôdze. Keď došlo na úvahu, pokračovala som ďalej sama. Bez Mikuláša bolo smutnejšie.

Na slnečnej strane priehrady som mala v pláne tiež zaradiť pár úsekov chôdzou. Síce rýchlou, ale predsa len chôdzou, ktorá ohlasuje zlomenú psychiku.

Na nej mi nepridalo, že bývalí diskutujúci z krúžku, eN a Mirek Krumer, neboli ďaleko za mnou. Asi chceli pokračovať v diskusii, ale mne už do reči veľmi nebolo.

Počas striedania behu s chôdzou ma eN predbehol, ale Mirek za ním nebol. Počítala som, že sa to každú chvíľu podarí aj jemu. Každá chvíľa uplynula, za ňou ďalšia, ale Mirek sa mi pri boku neobjavil. Dobehla som ku klesaniu z hrádze. Zbehla som po novom asfalte z hrádze a tešila sa, že za zákrutou už uvidím priestor cieľa.

Chodník asi 200 metrov pred ním

mi pripomenul, že aj keď je cieľ na dosah, pozerať sa pod nohy oplatí. Hlavne vtedy, ak sa v tom istom čase, na tom istom mieste stretávate s ľuďmi, ktorým nenapadne uhnúť sa, aby vytvorili priestor, v ktorom nemusí bežec kľučkovať pomedzi nich.

Už dlho nepodarilo sa mi nepodarilo

zrealizovať tak tvrdé pristátie na asfalte ako tých 200 metrov pred cieľom 12-teho CyS. Iba vďaka rukaviciam, ktoré na pád doplatili najviac, nebola pravá dlaň krvavejšiu a doráňanejšia. Pamiatku si odnášam aj na kolenách, ale mohlo to byť aj horšie. Nepochybne existujú aj tvrdšie pristátia a s horšími následkami.

Ani 91 maratónov a ultramaratónov Vám nezaručí, ak si nedáte pozor a hlavne pred cieľom, že nezakopnete a...

Ľudkovia zlatí,

ak kráčate proti bežcovi, ktorý s námahou skrýva, že odbehol viac km, uhnete sa. Veľmi mu tým pomôžete. Najmä vtedy, ak Vás nemá kadiaľ obísť. Bežec pred cieľom maratónu nemá na slalom pomedzi Vás ani chuť, ani dostatok síl.

Po opätovnom zaujatí vertikálnej polohy som to už mala do cieľa veľmi blízko. Našťastie.

Ale na spomínanej asfaltke zostala ležať radosť z posledných metrov tohto pekného maratónu.

V každom prípade,

organizácia 12. CyS maratónu, vzhľadom na veľký počet účastníkov v rôznych behoch bola výborná. Fakt pekne zorganizované.

Všetkých bežcov  a priateľov behu zdraví

 Eva Hatalová, 23. decembra 2013.