Výsledky

Nemala som už tento rok v úmysle bežať maratón. A už vôbec písať o maratóne. FeroMišove zdolanie Ročníkovej kóty Jury Březiny je dobrý dôvod, aby som úmysel nezmenila a bola pri tom. A keď už som pri tom bola, škoda by bolo nezmeniť aj druhý úmysel a nenapísať o pár slov.

Už som tuším raz písala, že každý maratón si zaslúži zmienku. Neuškodí to zopakovať a zdôrazniť, že to platí aj pre maratóny mimo pôvodný úmysel.

Rok 2013 som uzavrela po CyS maratóne na čísle 19 akcií za rok. Ale keď sa Nástenke sa objavil oznam o ŽH182/32, no nechoď tam, keď mám voľno až do 7. januára. Čo už s toľkým voľnom? Škoda by bola nepridať si jednu akcijku a nezaokrúhliť ročný prírastok na dvadsať.

Otázne bolo, či ráno o štvrtej vstanem. Nie je to nič príjemné, najmä ak si človek zvykne počas voľných dní pospať aspoň do siedmej ôsmej.

Podarilo sa! Tesne pred ôsmou hodinou som uvidela starý známy Bôrik. Aj pána Požára, ktorý tam už krúžil. Aj Šaňa, čakajúceho na zvyčajnom mieste. No a hlavne FeroMiša, kvôli ktorému bol ŽH182 vyhlásený.

Mal by bežať 64-tý maratón v roku 2013. Presne toľko musia odbehnúť ročníky 64, aby mali právo zapísať sa do vrcholovej knihy na Ročníkovej Kóte Jury Březiny.

Skôr ako Feri, sa zjavil jeho brat Ivan. Netrvalo dlho a oslávenec prišiel tiež. Hneď dodal, že po behu pozýva všetkých do Kamélie.

Bolo nás päť, ak rátam aj Ivana Požára, ktorý už hodinu krúžil a mal v úmysle zabehnúť polmaratón.

Symbolicky sa nám podarilo "štartovať" naraz, lebo pán Požár sa práve nachádzal v mieste štartu. Počasie vľúdne. Slnko sa pomaly hlásilo do služby a vietor takmer vôbec nefúkal.

Feri sa hneď po štarte ujal vedenia. Za ním bežal Šaňo, potom ja s IvanoM. Ten mal v úmysle bežať tradičnú desiatku. Úmysly sa občas menia, tak neskôr zahlásil, že dá možno polmaratón. Uvidí podľa toho, ako sa mu bude bežať.

Že sa Ivan "desiatkovo" neponáhľal, som vítala. Aspoň bolo s kým debatovať. Prebrali sme nedávny CyS maratón, zaspomínali, aké to bolo kedysi v školách, keď sme boli žiaci. A keď sa telesná výchova hodnotila známkami. Že to bola pre nás motivácia. Aj na to, ako ťažko som musela na základke obhajovať odznak zdatnosti, keď som chcela mať na vysvedčení z telesnej jednotku. A tú som chcela častejšie, ako som ju aj dostala.

Okrem iného sme sa zhodli na tom, že tá vysoká budova v parku vedľa Kamélie, je čosi hrozné, príšerné, nevyužité. Radšej mali postaviť nejaké športovisko. Lenže to sa dnes už nenosí. Načo by nám už len boli športoviská?

Počas behu sme si všimli, že pribudol Milan Šmárik s dcérou, ktorá žije v Mníchove a na sviatky sa prišla pozrieť na rodnú hrudu. Aspoň chvíľku boli na trati dve bežkyne.

IvanM začal pozvoľna prehodnocovať rozhodnutie, čo do dĺžky trate, ktorú chce bežať. Že pôjde aj viac ako 1/2M, lebo sa mu celkom dá. A že možno dá aj celý maratón.

Feri nás predbiehal kolo za kolom a pri každom predbiehaní prehováral Ivana, aby bežal celý. Neskôr s Ferom bežal Milan a on nám pripomínal, ako je nám dobre, keď nemusíme držať Ferove tempo. Že on to má vedľa neho oveľa ťažšie.

Ale nám to ľahké nepripadalo. Do smiechu nebolo ani mne, ani Ivanovi. Po 34-tom kole, keď Fero dobehol do cieľa, sme boli od konca príliš vzdialení. Niežeby som mu ten cieľ závidela, ale veselo mi nebolo.

Keď som toho mala akurát tak dosť, siahla som k overenej pomôcke, striedaniu behu a chôdze. Bežecká morálka klesla na bod mrazu a nohy boleli. Aj chôdza je pohyb  a spôsobuje únavu.

Ale nejako sme to už do cieľa dobojovali. Kým sme s IvanoM doklusali do cieľa, boli tam všetci Ferim pozvaní na posedenie do Kamélie. Spomenuli sme si na neprítomneho eN, že ak nie dnes, určite zajtra, v Silvestrovskom finále, tohtoročnú 111 akciu zabehne.

Oslava v Kamelii bola fajn. Feri poďakoval Šanovi a iným, že mu držali basu. To bol pre mňa nový výraz. Držať palce, tomu rozumiem. Ale basu? Teraz to už vďaka zmene úmyslu viem.

Na otázku či sa niekto z nás chystá ísť úplne sa doraziť do Bojníc, odvetil každý, že mu dnes stačilo. Uvidíme zajtra, či stačilo aj Ferimu. Na Kótu vystúpil, ale v hre je najrýchlejšia prvá 200-vka maratónov. Ktovie?

Rozlúčila som sa s Bôrikom, ale pevne verím, že iba pre tento rok. V budúcom by som si rada krúženie okolo sochy Ľ. Štúra zopakovala. A nie iba raz.

Počasie fajn, chodníky nie preplnené, Kóta FeroMišom dobytá, ďaľšia akcijka získaná. Všetci účastníci ŽH182 vyzerali spokojne. A práve po tú spokojnosť si do Žiliny chodievam. Skrátka, zaujímavé bežecké dopoludnie a časť popoludnia.

Všetkých priateľov behu pozdravuje

evah, 30. 12. 2013