Výsledky

Je nedeľa ráno

krátko pred pol deviatou. Na rozkopanej Štúrovej ulici, kadiaľ na predchádzajúcich ročníkoch viedla trasa maratónu, začína byť tesno. To sa účastníci 9. ročníka ČSOB BM schádzajú zo všetkých strán a mieria k Eurovey, odkiaľ je štart.

Všetko nasvedčuje, že dnešné počasie bude pre bežcov priaznivé. Teraz je okolo 8°C a podľa predpovedi má byť do 14°C, ak sa ukáže slnko spoza mrakov, tak aj viac.

Spolu s ostatnými bežcami prichádzam k Eurovey. Minulého roka som do poslednej chvíle pred štartom využíval jej priestory aby som sa ochránil pred nepriaznivým počasím, ktoré vtedy vládlo v Bratislave. Cely deň bolo okolo 0°C a pred štartom sa prehnala dokonca malá snehová metelička. Dnes to nehrozí.

Vchádzam do prezliekacieho stanu.

Po chvíľke pátrania nachádzam mne známe tváre: Viliam Novák, Peter Šafárik, Jozef Oborný. Fešáci už sú v plnom prúde prezliekania, tak sa k nim pridávam. Spoločne mudrujeme čo na seba, ako bežať, aká stratégia a taktika bude rozhodujúca.

Po chvíli sa zjaví jeho Excelencia El Prezidentos 42195.sk Alexander Simon a s neodmysliteľnou noblesou a šarmom sa obráti na Vila: “A ty si bol včera kde v **či?”

Keď som oddrevenel a precitol z údivu, jeho jasnosť už bola preč. Z toho usudzujem že dostal uspokojivú odpoveď.

Ako to zvyčajne býva, do štartu sme mali takú bohatú rezervu, že sme ho skoro nestihli. Nerátali sme, že na odovzdanie batožiny potrebujeme dobrých 15 min. Aj tu sa ukázali životné skúsenosti a rozhľad dlhoročných bežcov, ako čo zefektívniť a zjednodušiť pri správe šatní. V príjemnom rozhovore nám rýchlo plynul čas. Ani sme sa nenazdali a boli sme bez batožiny.

Do koridoru som sa nakoniec dostal sám, pretože som musel ísť okľukou. Ale počas behu som neľutoval.

Hľadám balóniky 4:00

s ktorými som plánoval bežať, ale nikde nič. Asi budú vpredu, napadne ma. Aj keď je mi to divné že v koridore od 3:30 do 4:00 nie sú nikde vzadu. Nakoniec som sa dopracoval do stredu koridoru a balóniky som neobjavil.

Na 42195.sk sa síce písalo v knihe že balóniky pobežia, ale asi sa to zmenilo. Veľmi to nerozoberám. Mám garmina, to bude môj balónik naurčovanie tempa.

Je odštartované.

Po zhruba 3:25 minúte, kým som sa dostal na štartovú čiaru, radostne vybiehame v ústrety Feidippidovmu dobrodružstvu. Začína plynúť čas maratónu.

Po tristo metroch sa je mi zrejmé, že bude plynúť tak, ako na všetkých iných maratónoch. 90% bežcov zisťuje že prestrelili začiatok a že je najvyšší čas spomaliť na natrénovanú úroveň. Nezostáva mi iné, ako spolu s 10% menšinou kľučkovať dopredu.

Našťastie Prístavná ulica je dosť široká, aj keď niekedy ani nie. Na Karadičovej je už potom dosť priestoru a dá sa bežať voľne. Nechcem sa veľmi hnať, pretože viem v čo mám natrénované a žiadna sláva to dnes nebude.

Točíme na Záhradnícku ulicu a je tu druhá občerstvovačka. Dávam si iont a vodu. Pod Bajkalskou, na začiatku Ružinova, vidím pred sebou

štvorkové balóniky

Ide mi sánka padnúť nad mojou slepotou. Ako to, že som ich na štarte nevidel? Je pravda že svoj zrak nemôžem veľmi porovnávať s orlom Arnoldom, ale žeby som bol až tak slepý sa mi nechce veriť.

Na siedmom kilometri balóniky dobieham a zdá sa mi, že idú na môj vkus pomaly. Nechávam ich za sebou. S tým však nesúhlasil môj garmin. Na znak nesúhlasu sa odmlčal. Na večné veky. Po troch rokoch služby dodýchala batéria. Nie som veštec z Asterixa, ale skon garmina neveští nič dobré. To je jasné.

Pri ceste, na električkovej trati, zbadám kamaráta s kamoškou. Mávam im zďaleka. V takom dave ma ale nemajú šancu vidieť. Presúvam sa z jednej strany ulice na druhú a nakoniec sa vidíme. Bežím ďalej povzbudený pozdravom spriaznených duší.

Na konci Ružinova, kde je konečná električky, sa točíme späť do mesta a míňame značku 9. km. Vidím ďalšieho povzbudzovateľa, Janka Nebeského z klubu Železnej studničky. Bývalý zdatný bežec, ktorý tento rok ako 73 ročný skončil na BA-Kamzík 16km v abs. poradí NW druhý!!!! Prvý bol o 37 rokov mladší. Nuž, železný dedek.

Kontrolná časomiera na 10km ukazuje 56:38. V duchu prepočítavam mínus 3:25 a deleno 10. No, to je 5minút aaaaa 3 min je 180 sec plus 13 je 196 čiže 19,6sec. Teda 5:20! Fíha, tak to som dosť rýchly. Chcel som ísť tak o 10sec pomalšie. Garmin-us chýba.

Opäť stretávam kamarátov a tento krát ma vidia oni prví. Cesta z Ružinova prebieha v pohode. Pohrúžim sa do tempa, keď ma zrazu do reality okolitého sveta preberie hlasné povzbudzovanie nejakého diváka. Je to Michal Holík, tiež bývalý zdatný bežec, ktorý sa t.č. behaniu venuje od stola a od pera: ako perfektný organizátor BAH (iba tak na okraj pripomínam známu vec že ďalší ročník bude 8.11.2014) a ako jasnozrivý bežecký teoretik s ostrým jazykom.

Stále to ide. Okolo je množstvo bežcov a hlavne blíži sa najkrajšia časť maratónu - staré mesto. Skutočne, Michalská brána a ulica, Panská ulica, Laurinská brána, Hviezdoslavovo námestie, River park, Dvořákovo nábrežije. Pre mňa bežecká nirvána - mieša sa stavebná história s novovekom, pohľady, výhľady, zákutia. Jedine čo mi trošíčka vadí je rozbitá dlažba na ulici, no ale s tým sa asi nič nenarobí. Také večné mesto Rím má dlažbu v oveľa horšom stave.

Vilém ½kubežný. foto: mariankn

Blížime sa k ½ maratónu. Polkári doprava, celý vľavo. Vidím Michala Guttmana, ako máva o dušu. Super, tak predsa sa vidíme. Odmávam a valím sa k časomiere. Polka je za 1:57:47, v čistom 1:53:22. Na jeseň som mal v Košiciach čas o pár sekúnd (17s) lepší. Ale vtedy som bežal s Vilom Novákom a dnes sa on fláka na ½-ke. Ono ide o to, že Vilém je výborný spolubežec, aspoň mne sa s ním dobre beží.

Druhé kolo je už o niečom inom.

Aj keď síl stále mám, zimný mesačný výpadok zapríčinený seknutím v krížoch, sa určite časom ozve. Pesimizmus predchádza únavu a tá sa začína hlásiť. Stále je to však o tom istom - občerstovačka voda/iont a beh po ďalšiu občerstvovačku.

Na obrátke na konečnej v Ružinove vidím oproti sebe bežať štvorkové balóniky. Mám pred nimi náskok iba 100 metrov. Rátal som že to bude kapku viac.

Je tu časomiera na 31km. Čas 2:54:35/2:51:10. Niekde okolo 35km, na Špitálskej ulici ma dobiehajú moji prenasledovatelia, 4:00 balóniky.

Navzdory únave, stereotypu, letargii zrýchľujem. Snažím sa ich držať. Dáva mi to dosť zabrať, hlavne hore námestím SNP. Držím sa až po River park. Keď sme sa zvrtli späť do mesta, vyšli z tieňa na slnko, sily mi došli. Stratil som chuť bojovať a dobehnúť pod 4:00.

Nasledujúci kilometer som odkráčal, odklusal.

K životu ma prebral Tomáš Kamrla: “Dago čo je????? Bež aspoň po lampu a potom po ďalšiu!!!!!” To je vzdialenosť tak 50 metrov. Dávam sa do behu. Ale fakt iba po prvú lampu. Nechce sa jej ku mne, ale nakoniec je pri mne. Z diaľky mi kýva ďalšia. Zdá sa, že ani nie je až tak ďaleko. Opakuje sa to až pod most SNP, kde ma povzbudia Jano Roziak a Jožko Danihel, tréningoví spolubežci. Ešte že som bežal, keď sme sa míňali!!!!!

Na Štúrovom námestí je posledné občerstvenie. Nechcem nič, ale skúšam ukecať obsluhu, či by ma do cieľa neodniesli na chrbte. Nemám dnes šťastie. Neodnesú, smola. Musím dobehnúť do cieľa po vlastných, v čistom čase 4:01:49.

Schody do MarNeba. foto: mariankn

Som na smrť zdemolovaný, ale spokojný,

že mám maratón za sebou. S medailou na krku sa terigám povestnými schodmi, ktoré sú poslednou prekážkou na ceste do šatní. Chápem že schody tam musia byť, aby zostal voľný priechod do podzemných garáží  pre autá. Ale je to po maratóne nezabudnuteľná drina.

Podaktorí borci zvládajú schody dole pospiatky. Po nich je to do šatne už pohoda, aj s kŕčmi v nohe. Ale to je bežný pomaratónsky stav.

Organizátorom patrí vďaka a obdiv

za usporiadanie čoraz viac sympatickejšieho maratónu. Viem čo píšem. V Bratislave som absolvoval už piaty maratón, vrátane prvého ročníka. Je vidieť že bratislavsky maratón už dávno vyrástol z regionálnych plienok a posúva sa na čoraz dôstojnejšie miesto pod slnkom. Každým ročníkom, o tom niet pochýb. V ceste mu stojí určite ešte veľa vážnych, správnych rozhodnutí, ktoré ako radový účastník nevidím.

Ale my bežní účastníci čakáme už dlhšie

na jednu zmenu. Na oficiálne zoradenie výsledkov podľa netto časov. Celý problém s netto a brutto časmi sa pre mňa ešte komplikuje aj tým že kým mne trvalo prísť na štart zo stredu koridora 3:30-4:00 3:25 minúty, tak balónikom 4:00 to trvalo iba 1:13. A pritom mali štartovať až za mnou.

Je to záhada, ktorá čaká na odkliatie.

Možno ju dokáže vyriešiť chýrny veštec z Anterixa, prípadne nemenej slávny orol Arnold s orlým zrakom. Uvidíme ako sa s ňou popasujú organizátori v ďalšom ročníku.

A na záver druhá záhada,

ktorá mi nedá spávať, Majstrovstvá SR mužov a žien v polmaratóne 2014 v rámci ČSOB maratónu. Ak polmaratón dobehne 2131 účastníkov a na Majstrovstvách SR v polmaratóne vrámci toho istého preteku je evidovaných 44 dobehnuvších, tak mi to pripadá minimálne prapodivné. Pre koho sú tie majstrovstvá SR organizované? Že pre bežcov? Aha, no iba ak tak.

Dag Ulehla, Bratislava 5. 5. 2014