Prevzaté z príspevku v Knihe SZM, 17.10.2014 (10:06)

Kysucký rodák Juraj Čajda bol 32 rokov redaktorom a vydavateľom humoristického mesačníka Černokňažník (1879-1910). Využíval každú príležitosť na kriesenie národného ducha. Ďuro Čajda sa však preslávil aj ako vari prvý slovenský atlét. Ani by ste neverili, že s jeho menom je spojený prvý skoro-maratón na Slovensku, i keď nie medzinárodný.

V roku zatvorenia Matice slovenskej (1875) si osem Martinčanov zaumienilo venovať sa atletike, ktorú v tom čase volali zápasníctvom. Keď sa už čosi naučili, chceli sa aj prezentovať pred verejnosťou a usporiadali preteky v behu pod heslom „Choď ako môžeš“ a podujatie ohlásili takto (Národnie noviny, štvrtok, 29.júla 1875):

„Zápasnícky klub utvoruje sa v Turčianskom Svätom Martine. Prvý zápas na skúšku podniknú šiesti jeho členovia v sobotu t.m.na poludní, pôjdu o závod pešky do Štubnianskych Teplíc na Mošovce. Posudzujúca komisia vyprovadí jich o 3 1/2 hod. a nasadne o 3/4 5 na že-leznicu a bude jich v Štubni očakávať. Kto z atlétov prvý do Štubne príde, dostane odmenu.“

Trať merala asi 26 km. Rozumie sa, ustálili si pravidlá a podľa nich pretekár mohol vykonať cestu či chôdzou alebo behom, len s podmienkou, že nevybočí z hradskej a zloží 5 zlatoviek kaucie, ktorá prepadne, ak patričný neprekoná trať za 5 hodín.

A teraz čujte výsledky! Prvý došiel a či už dobehol kráľovský exekútor Štefan Tomcsányi za 3 hod. 9 min. Minútu za ním súdny koncipient Pišta Ruttkay a 2 min. za víťazom náš Čajda. Podľa poradia dostali odmeny 25, 15 a 10 zlatoviek, ale zato ich nevinil nik z profesionalizmu. Konečne, sotvačo z toho doniesli domov, lebo hneď večer bola parádna zábava.

Podľa rukopisu kronikára Dr. Pavla Halašu

Národnie noviny z 3.augusta 1875 opisujú preteky takto:

„Pri chodení pešky o závod z Turčianskeho svätého Martina do Štubnianskych Teplíc zúčastnili sa osmoria. Boj započal sa pred 4 hod. popoľudní, podľa predpísaných pravidiel - každý mohol ísť akokoľvek, ale musel ísť vykázanou cestou po hradskej a jeden druhému nesmeli nijako prekážať. Pred odchodom zložili všetci po 5 zlatých, ktoré by bol jeden druhý utratil, keby nebol cestu v zmysle pravidiel za päť hodín prekonal. S pešiakmi išli niektorí páni na vozíku. Posudzujúca komisia a s ňou početné obecenstvo – vybrala sa o 3/4 5 po železnici do Štubne, kde očakávala súbežníkov. Prvý pešiak p. St. Tomcsanyi, kr. exekútor prekonal cestu 20 i štvrť míle za 3 hodiny 9 minút, druhý p. St. Ruttkay, kancelista okresného súdu za 3 hod. 10 minút, tretí pán Juraj Čajda, spolupracovník „Nár. novín“ za 3 hod. 11 minút, štvrtý pán A. Goldberger za 3 hod. 18 minút. Ostatní sa opozdili, ale všetci prišli pred predpísanou hodinou. Prví traja dostali odmeny v cene 25, 15 a 10 zlatých. Večer bol banket.“

Takto asi vyzerali atletické preteky v druhej polovici 19. storočia. Po Prešove (1846), Bratislave (1863) a Revúcej (1866) sú teda martinské preteky z 31.júla 1875 štvrtým najstar-šie doloženým atletickým podujatím na území Slovenska vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku.

Úvodná veta Národných novín z 29.7.1875, podľa ktorej zápasnícky (t.j. atletický) klub utvoruje sa v Martine, však znamená, že

v Martine v r.1875 vznikol prvý atletický klub na území Slovenska i Československa!

Desať rokov predtým začali na Slovensku vznikať kluby šermu, v ČR veslárske kluby. Prvý klub veslárov, ktorý združil aj atlétov, bol v r.1882 AC Roudnice. v r.1984 začal vyvíjať činnosť pražský Klub běhounů. Pražské „S“, Sparta a Slavia vznikli v r 1893 a 1895.

Presťahoval eN, 18. 10. 2014...