Ahoj Miro eŠ,
som rád,
že to tu tak čítaš. Ale ešte radšej budem, ak budeš čítať
pozornejšie. Potom možno dospeješ k názoru, že viac je vždy viac a
menej je vždy menej.
Neuraz
sa, ale patríš medzi posledných, ktorým potrebujem vysvetľovať,
prečo po dvoch rokoch usilovného zbierania pár týždňov nebehám. Ver,
či never, mal som to jednak v pláne, tak ho plním. Druhý dôvod
pochopíš, ak budeš čítať menej povrchne.
Teda
prepačujem, ale pojem Hamburg si pochopil špatne. Jediné pravidlá Hamburgov sú
tieto:
1.
Presne zmeraná okruhová trať.
2. Žiadne ceny.
3. Žiadne štartovné poplatky.
4. Čas si meria každý sám, kontroluje víťaz a každý každého (Ja ho,
on ňa).
5. Oznámiť termín minimálne päť dní (od 17.12.2014)
tri dni pred konaním.
6. Minimálne traja štartujúci.
7. Beh 42,195 km je započítateľný ako maratónska akcia.
Je
pravda, že na eNeM v Prievidzi (v Bojniciach) bežia ľudia pár metrov.
Býva to od 100 po 42195m. Presne ako na každom inom Hamburgu. Ale ak by bežali
dvaja jediný meter a tretí 42,2km, akcia je platná a započítal by som
ju každému, vrátane Teba a seba.
Počet
štartujúcich podvody nevyrieši. To ti hovorím ako teN, ktorý sa s
týmto nešvárom stretol neraz aj na Hamburgoch. Našťastie, zatiaľ iba
ako pozorovateľ podvodníka. Ak chcem oklamať, oklamem aj
kontrolu. Ak to urobiť nechcem, neoklamem ani seba.
Keby si
čítal pozornejšie, zistil by si, že moji parťáci na okruh
prichádzali na začiatku, v strede, ale aj na konci môjho behu.
Opakujem, dokázal by som ich párkrát oklamať. Dával by som však do
hry všetky svoje odbehnuté maratóny.
Pri
počtoch, ktoré behávam, by ma kamoši skôr, či neskôr prekukli. Vymeniť
neskonalú ostudu za pár stoviek metrov, ktoré sa mi nechce bežať a
tým si znehodnotiť celoživotné mierečné snažeNie, by bol veľmi
špatný handel.
Uznávam,
že sa s eNeM Hamburgom pohybujem úplne na hranici pravidiel. To som
nikdy netajil. Trvám však na tom, že pravidlá v ničom neporušujem.
Ak si o tom presvedčený, povedz v čom. Aj to, čím
Hamburgy kazím. Podmienky sú pre každého a všade také isté, aké
boli vždy. Za 42,2km je akcia.
Jarino
Pavlacký
sa pokúsil prelomiť prvé pravidlo a vymyslel túlavé trate. Som proti a už také akcie nezapočítam jemu, ani nikomu inému, ak ich
bude bežať sám. Problém je v nepresnej vzdialenosti, ale hlavne v
kontrole, ktorá ti tak chýba a ktorá je napriek mojim predošlým slovám
veľmi
potrebná.
Ak bežím na okruhu štyri, päť hodín, môže ma tam nájsť každý, kto
chce. Hľadať niekoho na 42km úseku je zložitejšie. Na
to treba byť podozrievavý viac ako málo.
Naopak,
k Jarinovým maratónom na dráhe nemám výhrady. Započítam každý, ktorý
dobehne. A dúfam, že raz aj sebe.
Ďakujem
za prianie pevného zdravia. Bez toho to nejde. Aj za veľa šťastných
kilometrov, čo u mňa znameNá 42,2km. Ani o meter viac a hlavne, ani
o meter meneNej.
P.S.
Miro, ak
raz pochopíš, že pre zberač je viac iba viac, nikdy menej a zatúžiš
ma prekonať, zistíš, že sa to nedá bez behov aj vo všedné dni. Budeš
mať dve možnosti:
1.
Vyprdnúť sa na SZM rebríček a behať si sám pre seba, ako Španiel
Ricardo Abad,
ktorý práve silí 500 maratónov za 500 dní.
2.
Postupovať, ako ja, lebo nie je ľahké nájsť na jednom
mieste viac bežcov, ktorí dokážu a zároveň sú ochotní behať "Tolko
maratónov za týždeň".
Na SZM
som sa vyprdnúť nemohol, lebo som nechcel. Volil som druhú možnosť.
Bolo mi jasné, že bude spojeNá s paranojou okolia. S tým musí
počítať každý, kto zatúži posunúť "neposunuteľnú hranicu". Som
ale veľmi prekvapeNý, že sa podozrievanie zo štádia undergroundu vykľuvalo do
verejného éteru až teraz.
ZároveŇ som presvedčeNý, že
šíriš cudzie mindráky. Prečo, to netuším. Môžem
iba hádať, že patria niekomu, kto si vzal za svoje nové krédo z Knihy.
Váži slová, lebo nemá gule na verejné ventilovanie podozrenia skrz
svoju hubu. Tak si radšej najal hovorcu. Alebo...
čo ja viem čo.
S
pozdravom
Hodně
vlasů maratonů,
Miro eN K |