Príčina úmrtia prvého maratónca zistená.

Sergej Leskov

(Sergej Leskov je známy ruský maratónec. Pozn. VN)

preložil Vilko Novák Svetobežný

Vedci  Univerzity of Texas našli odpoveď na otázku, ktorá nedávala pokoj historikom, fyziológom, športovým lekárom a milovníkom športu. Prečo zomrel prvý maratónec? Pravdou je, že Gréci boli atlétmi, ktorým potomkovia mohli len závidieť, na druhej strane v súčasnosti maratóny  masovo behajú aj ľudia s umelým srdcom, ba aj dôchodcovia. Táto záhada nakoniec nevydržala nápor ľudského umu.

V roku 490 pred našim letopočtom vládca Perzie Dárius I. poslal svojho zaťa Mardonia na čele početného vojska dobyť Grécko (Nesprávne, vodcom bol  Dátis, o ktorom  nič viac nevieme, pozn. VN.). Bitka s Grékmi, ktorých armáda prišla z Atén sa udiala na Maratónskej rovine.  Grékov viedol vojvodca Miltiades; taktiku tohto boja dodnes vyučujú na všetkých vojenských akadémiách.

Je zaujímavé, že Miltiades; bol v istom zmysle našim krajanom (Leskov tým myslí krajanom Rusov; pozn. VN). Žil na Kryme, v Chersone, kde prichádzal do styku s Peržanmi a nenávidel ich.

Vojsko Grékov bolo početne oveľa slabšie ako Perzské; spočiatku sa Gréci bránili, šikovne využívajúc terén, potom sa vrhli do útoku. Podľa Herodota, Gréci  mali v boji 192 mŕtvych, Peržania 6400.

Po víťazstve bol do strachom sa trasúcich Atén poslaný najrýchlejší aténsky vojak Feidipides. (Žiadny vieryhodný zdroj nehovorí o konkrétnom priezvisku, je to len domnienka, pretože sa vie (od Herodota), že z Atén do Sparty a späť pre pomoc Feidipides naozaj bežal. Pozn. VN).

Vzdialenosť z Maratónu do Atén je 42 km 195 metrov. (Nie je to pravda, vzdialenosť, ktorú bežec pravdepodobne bežal nie je dlhšia ako 35 km,pozn. VN.). Dobehol na centrálne námestie, kde boli zhromaždení mešťania a zvolal: Zvíťazili sme! Potom padol na zem a zomrel.

Najdlhšia bežecká disciplína v olympijskom programe  sa na pamiatku tejto udalosti nazýva maratónom. Za viac ako 100 rokov histórie moderných olympijských hier maratón prebehli stovky bežcov. Len jeden, na začiatku 20. storočia, na olympiáde v Londýne vypustil dušu priamo pred lóžou kráľovnej. Do dnešných dní sa starogrécki atléti považujú za etalón zdravého tela a zdravého spôsobu života. Prečo ten najlepší z nich vypustil dušu pri dobehu?

Do dnešných dní sa predpokladalo, že bitka pri Maratóne  sa udiala 13. Septembra, kedy sa priemerná teplota vzduchu pohybuje okolo 28 °C. Tento údaj publikoval nemecký historik Becht v 19. storočí, vychádzajúc z počtu splnov mesiaca po letnom slnovrate. To bol základ aténskeho kalendára. Vedci z Univerzity of Texas tieto výpočty preverili, ale podľa kalendára Sparty, ktorý sa začína od jesennej rovnodennosti. Práve spartský kalendár používal Herodotos. Ak v bitke pri Maratóne mali zásluhy predovšetkým Aténčania, za niekoľko rokov pri Termopylách sa vyznamenali práve Sparťania, keď bojovali s perzským vládcom Xerxom. Skrátka, beh Feidipidesa sa konal 12. Augusta, keď býva teplota v tejto oblasti až 40 °C.

Záver je  takýto: Legendárneho Feidipidesa zabila práve horúčava a nie neúmerne dlhá vzdialenosť. Česť starých Grékov bola očistená. Mimochodom, štart na Olympiáde v Grécku (v auguste) bol stanovený na 18-tu hodinu, kedy  sa horúčavy zmierňujú.

Zaujímavé je, že len nedávno Medzinárodná akadémia autorov vedeckých objavov a vynálezov potvrdila vedecký objav vedúceho katedry chémie  Smolenskej lekárskej akadémie Nikolaja Faraščuka.

Jeho práca „Zákonitosť zmien stupňa hydratácie biopolymérov krvi živočíchov počas adaptácie na vonkajšie vplyvy“; je výsledok 20 ročných výskumov. Zmysel tohto objavu spočíva v tom, že molekula bielkoviny normálne funguje vtedy, keď je  hydratovaná. Počas patologických stavov vyvolaných vonkajšími faktormi (teplota, radiácia, intoxikácia, vysoká úroveň hluku) sa hydratačný obal molekuly narúša. To vedie k zmene  fungovania bielkoviny, ktorá vedie k najťažším dôsledkom pre organizmus. Je veľmi pravdepodobné, že práve dehydratácia priviedla Feidipidesa k smutnému finišu. Je to samozrejme predpoklad, veď prof. Faraščuk Feidipidesa neprezrel.

Mimochodom, nielen hydratácia ohrozujú maratónca. Napríklad, červené krvinky prenášajú hemoglobín, ktorý prenáša kyslík a okysličuje energetické palivo organizmu glykogén, ktorý sa skladuje v pečeni a vo svaloch. Počas extrémneho fyzického zaťaženia sa glykogén neokysličuje, ale sa mení na kyselinu mliečnu, ktorá sa hromadí a intoxikuje svalstvo, čo vedie najskôr k spomaleným reakciám a potom ku kŕčom svalov. Tento stav je v športovom lekárstve dobre známy ako kyslíkový dlh.

Pretože autor týchto riadkov mnohokrát  (bez rizika ohrozenia života) prebehol maratónsku vzdialenosť, dovolím si vyjadriť svoj názor na vec, ktorú ostatní bádatelia neuvážili.

Herodotos píše, že pri útoku Gréci prebehli 8 štádií, t.j. asi 1500 metrov v plnej zbroji (brnenie, kopija, meč a štít). Tak ďaleko sa nedostali ani súčasní výsadkári. Potom Feidipides bojoval. A až potom bežal do Atén. Myslím si, že po takých skúškach by nedobehol do cieľa ani keby bežal 12. januára. A nie v Aténach, ale v Moskve, ktorá mimochodom ešte vtedy neexistovala.

Z ruštiny preložil V. Novák

Zdroj: Internet