foto: dao.

Ivan Mriška, 3. 1. 2015

Prievidžanovi sa podarili unikátne bežecké kúsky. Okrem toho, že v priebehu dvoch rokov má na konte 302 maratónov, ako prvý Slovák v histórii zabehol v priebehu kalendárneho roka sto maratónov.

PRIEVIDZA. Jubilejný stý maratón zvládol 56-ročný Kriško v Prievidzi v areáli tamojšieho letiska. Bol to neoficiálny maratón tzv. hamburgového typu, aké si vytrvalci veľmi často organizujú len tak pre seba v rámci tréningov.

V priebehu dvoch rokov sa vám podarilo zabehnúť 302 maratónov?

- Áno, podarilo. Trať 42,195 km som absolvoval 111-krát v roku 2013 a v minulom roku navyše až 191-krát.

Dosť neobvyklé množstvo.

- Vo väčšinovej komunite bežcov, behajúcich ročne pár kúskov, áno. V slovenskej komunite zberačov maratónov, preferujúcej skôr počet maratónov, ako výsledný čas, tiež. Ale vo svete nie. Existujú borci, vrátane žien, ktorí dokázali bežať maratón každý deň v roku. V mnohých krajinách sveta existujú kluby 100MC+, združujúce bežcov, ktorí odbehli za život sto a viac maratónov. Na Slovensku sme od roku 2000 združení v SZM (Slovenskí zberači maratónov).

Vďaka čomu sa vám to podarilo odbehnúť?

- Hlavne vďaka polooficiálnym maratónom, ktoré pri dodržaní dohodnutých pravidiel 100MC akceptujú. Je pochopiteľné, že bežať niekoľkokrát za týždeň oficiálny maratón nie je možné. Preto si zberači organizujú maratóny pre pár ľudí aj vo všedný deň. Podmienkou je presne odmeraná okruhová trať a vzájomná kontrola bežcov. Mám dva okruhy v Prievidzi (letisko a nový cyklo-korčuliarsky okruh) a jeden na bojnickej strane rieky Nitry. Na to, že som na nich odbehol s výnimkou 20-tich, všetky maratóny v posledných dvoch rokoch, mám špecifický dôvod. Oficiálne maratóny sú pre mňa finančne nedostupné. Po bezmála 30-tich rokoch učiteľovania som prišiel o miesto a nájsť primeranú prácu sa nedarí.

Čo vás hnalo vpred?

- V roku 2013 snaha využiť jedinú výhodu neutešeného sociálneho statusu, že som mal na behanie toľkých maratónov čas. Od mája 2014 je už toho času pre aktivačné práce menej, ale hlavný motív bol a je nazbierať čo najviac maratónov.

Máte ešte nejaké ďalšie podobné ciele?

- Môžem ich lopatou prehadzovať, no príliš o nich hovoriť v mojom postavení by bolo trúfalé. Za všetky aspoň dva. Bežať 100. MMM Košice bez vynechania ročníka (ešte 9-krát) a odbehnúť tisíc maratónov.

Mohli by ste priblížiť priebeh vašej kariéry?

- Od 6-tich do 18-tich rokov som bol plavec, beh bol súčasťou kondičnej prípravy. Behával som z Prievidze do Bojníc a späť. Ušetrené peniaze za autobus boli môj „plat“. Prvý maratón MMM Košice som absolvoval v roku 1980. Odvtedy som v Košiciach nechýbal ani raz. V rokoch 1986-1987 som sa venoval hlavne triatlonu. Od roku 2000 som zberač maratónov.

foto: dao.

Koľko maratónov ste zabehli za celý život?

- K 27. decembru 2014 mám na konte 723 maratónov.

Mali ste aj nejaké ťažkosti?

- Hlavne finančné. Zdravotné sa mi vzhľadom na nárast zaťaženia v posledných dvoch rokoch, na prekvapenie vyhýbali. V časoch, keď som behal na výkon, bývali zranenia oveľa častejšie. Overil som si, že primerané dávky behu neškodia v akomkoľvek množstve a pomalý beh lieči. Ak som mal problém, tak s prísunom kvalitnej energie. Tú za euro nekúpite. Maratónky, ktorých som zodral neúrekom, tiež. Keby mi ich nedarovali kamaráti, alebo najbližšia rodina, zodral by som si nohy po kolená.

Aké sú momentálne vaše ambície?

- S ambíciami som na tom rovnako, ako s cieľmi. Ale rád by som sa dožil dňa, kedy sa budem môcť revanšovať všetkým, čo behajú so mnou, aby boli maratóny započítateľné (minimálne traja štartujúci) a hlavne tým, ktorí ma darmi doslova držia nad vodou.

zrdoj: Ivan Mriška, prievidza, sme.sk