Na víkendových majstrovstvách sveta v behu na 24 hodín v Turíne štartovala i trojica slovenských reprezentantov.

Vynikajúco si počínal najmä Ivan Máčaj zo Stupavy: v premiére na vrcholnom podujatí zabehol 258,333 km a skončil hneď za medailistami. Dvadsať minút pred koncom pretekov bežal ešte na bronzovej pozícii.

Turínsky bezmála 260 km výkon katapultoval Ivana Máčaja na druhé miesto v slovenských tabuľkách, hneď za bývalého trojnásobného európskeho šampióna Ľubomíra Hrma.

„Výkon to bol naozaj nečakaný, hoci som cítil, že forma mi rastie. Mesiac pred šampionátom som totiž na dvanásť hodinovke v Belehrade zabehol 140 km.

Na MS sa mi bežalo naozaj ľahko, no 258 km je aj pre mňa prekvapenie,“ priznal Ivan Máčaj, ktorý do Turína cestoval s cieľom zlepšiť si osobný rekord 215 km spred dvoch rokov.

„Môj cieľ bol 240 km a tajne som dúfal v prvú tridsiatku. Nemal som veľké oči, lebo na MS boli bežci s oveľa lepšími osobákmi ako môj.“

Favoriti však postupne odpadávali a Ivan útočil zo zadných pozícií. Ako nováčik nešokoval len konkurenciu, ale aj manželku Ivanu, ktorá sledovala šampionát na internete a neverila vlastným očiam. Priebežné poradie aktualizovali každú hodinu: v polovici bol na 23. mieste, no v nočnej časti pretekov sa postupne predieral vyššie a vyššie.

„V noci sa mi bežalo celkom dobre, začal som predbiehať jedného súpera za druhým. Situácia sa vyvíjala tak, že ešte dvadsať minút pred koncom som bol tretí. Potom ma predbehol Brit Robert Britton.“

Máčaj krúžil v konkurencii 179 mužov (štartovalo aj 123 žien) zo 40 krajín sveta na dvojkilometrovom okruhu v Turíne ako lokomotíva.

Nemal vážnejšiu krízu. Hoci bol blízko k medaile, musel sa mať na pozore aj pred ďalšími vytrvalcami, ktorí sa tlačili zozadu. Rozdiely v cieli boli naozaj minimálne.

„Sklamanie, z toho, že mi unikol bronz, nebolo až také veľké. Stále vo mne prevláda pozitívny pocit, že som dosiahol prekvapujúci výsledok, umiestenie v prvej päťke.

Možno sa niekde v kútiku srdca skrýva smútok, lebo ktovie, či sa mi takáto príležitosť ešte niekedy naskytne. K medaile som bol naozaj blízko, no v konečnom dôsledku prevažuje radosť z dosiahnutého výsledku,“ priznal Ivan Máčaj.

Pôvodne mali v Turíne štartovať štyria Slováci. Ján Užík (24h - 236,0km/Glasgow 2014) však z írskeho Corku pricestoval so svalovým zranením a nakoniec nebežal.

Skúsený matador Slavomír Lindvai (PBaH Titus KE) zasa nastúpil na štart s veľkým sebazaprením.

„Do Turína som cestoval so zápalom stredného ucha, k tomu boľavé dutiny a kašeľ. Len osem hodín pred štartovým výstrelom som dobral antibiotiká. Po desiatich hodinách mi úplne odišla energia. Nikdy som však nevzdal žiadne preteky, tak som aspoň symbolicky napochodoval 191 kilometrov,“ vysvetlil Slavomír Lindvai.

Slovenského rekordéra, Banskobystričana Ľubomíra Hrma, tiež trápilo svalové zranenie, preto neodbehol ani dvanásť hodín.

V družstvách, počítali sa výsledky najlepších troch, skončilo Slovensko nakoniec na 28. mieste so súčtom 551,887 km.

TOMÁŠ PETRO www.sport.sk