KamieNko môj, som jakýska preťažeNý. A ohluchnutý, ty vole!

Keď hovorím okamžite sa chyť, myslím tým, okamžite sa chyť! Si iba vetchá, organická existeNcia. Nie oceľové lano, nedajoné kameŇ.

Ale ani preťažeNý sa nechytám. O čom sa vlastne bavíme?

O organickom žití, zrýchľovaní Doby a tak. Príkladno Jozef Slugeň. V 17-tej edícii Maratónu na dráhe účinkuje čoby účastník, ale následná 18-ta edícia, je mu už memoriálom. Ti vravím, Doba prekonala zvukovú bariéru a zapla mu ticho.

Konečne sa chytám KamieNko môj. Ale jak to, že ťa počujem.

Tvoje ticho nebolo ozajstné. Šlo o planý, cvičný poplach, aby si si uvedomil, že ak pôjde do tuhého, chytiť sa nebude čoho.