Zmätočná
je tvoja búdka! Péčko neznameNá piesok,
ale...
Pole?
Ležadlo v poli! To je iné. Teda ani moc nie. Furt nechápem.
Žiadne
pole. Péčko znameNá Pohoda. Máš v úvodzovkách Pohodu na ležadle v
syngulevalite a akcie nám zvesela unikajú pomedzi prsty! Surge et ambula,
ergo vstaň a choď na to!
Šetrím
náboje. TeN tvoj rádoby večný zásobník sa nedá dobíjať.
Nie môj,
ale tvoj. Večný zásobník je ako večné pero. Ak plytváš, večnosť
vypíšeš. Ak nepíšeš, večnosť zaschne. Zlatá stredná cesta je, submisívny
zásobník čohokoľvek, v súlade s dominantným zásobníkom žitia.
Vráťme sa
radšej k Péčku na ležadle. V bludisku dočasne večných, submisívnych a
dominantných zásobníkov, sa orieNtuje čím ďalej, tým viac vôbec. Ľahko
sa povie, vstaň a
choď! Ľahko sa to plánuje, ale ťažko realizuje.
Povedal
som, naplánoval som. Na tebe zostáva iba realizácia.
Tak
vstaň v stredu z Péčka na lehátku a choď na to!
Môžeš ma
zabiť KamieNko môj, z Péčka na lehátku nevstanem!
Tak vstaň
z Péčka na ležadle.
To je
splniteľnejšia direktíva. Do stredy ju premyslím.
Syngulevalita
žravo
tie najlepšie plány zhltne
uväzní ich preukrutne
Ťažko dostávajú sa von
späť do búdok v ktorých vznikli
Vesmírnym priestorom blúdia
Keby sa však zázrak udial
stredu stihnú