Bolo to takto. Rozkaz znel jasne. MUSÍ prejsť muž s kontajnerom na papier. LeNže, snehová hradba medzi školským plotom a plotom "stánku na boží krásu", mu v tom bránila. Kto, ak nie ja a kedy, ak nie teraz, musí rozkaz, i hodinu pred aktivačným fajrontom, splniť?

Že sa to za hoďku stihnúť nedá, bola jediná istota. Že ma zaznamená a odmení ten hore, keď mám Dům Páně za zadkom, sa dalo vylúčiť s pravdepodobnosťou, blížiacou sa k istote.

Fúrik, čakan, lopata a sekaj, rúbaj do ľadu! Keď sa rúbe, lietajú íverčeky. SkupeNstvo sa meNí, ergo NOHY V TEPLE boli v prdeli! Nebuď mäkký! Pavko Korčagin by rúbal.

Muž s kontajnerom ukázal, pokiaľ musí ľadová hradba preč, aby s náklaďákom prešiel. Dva, tri metre smerom ku kostolnej garáži vraj už netreba. Uvidím. Ak by sa darilo, odvozím aj to. LeN čo som si to v búdke vygeNeroval KamieNko môj, prilietla takáto SMS.