Ján Hazucha počas behu v New Yorku zdroj: archív J. Hazuchu

Víťaz TSC NYC marathonu Hazucha: Doma vedeli skôr ako ja, že som vyhral

Víťazstvom na Newyorskom maratóne vo svojej kategórii si rodák z Lieskovca splnil svoj sen. Prinášame vám exkluzívny rozhovor s Jánom Hazuchom.

16. nov 2017 o 11:24 Stanislav Černák

Do New Yorku sa dostali v piatok neskoro večer. Počas prvej noci sa dobre nevyspal. Na druhý deň ráno sa chceli zúčastniť propagačného behu, ktorý súvisí s týmto veľkým podujatím. Propagačný beh bol v Central Parku a oni bývali v New Jersey. Žiaľ, propagačného behu sa zúčastniť nemohli, pretože aj na ten sa registruje dopredu. Potom sa išli pešo zaregistrovať na hlavný newyorský maratón do Expo haly. Tam už bolo množstvo bežcov a samotná registrácia trvala dosť dlho.

Cestou späť si v Central parku tréningovo zabehol 4 - 5 km. Deň pred štartom bolo síce slnečno, ale fúkal nepríjemný vietor a Ján Hazucha mal obavy, ako maratón dopadne. Organizátori už pripravovali priestor cieľa v Central Parku, kde našli aj slovenskú vlajku, pri ktorej sa odfotil. Cestou navštívili etnografické múzeum a na hotelovú izbu prišiel neskoro večer a unavený.

Zaspať sa mu podarilo až na druhýkrát, po polnoci, ale spal veľmi zle. Jeho sprievodca ho mal zobudiť telefonicky o 3:30 nadránom, telefón však nezvonil. Čudoval sa tomu. Pozrel sa na displej telefónu a videl, že je vlastne len 2:30, počas tej noci sa menil čas. Mal teda ďalšiu hodinu k dobru, využil ju už len na oddych, lebo nezaspal. Uvaril si svoje jedlo – ovsenú kašu s pohánkou, ktoré však nejedol, len si ho vzal so sebou. Pripravil si aj špeciálne nápoje, ktoré pije pred pretekmi, aby zavodnil svoje telo a potom sa pomaly presunul na štart.

Išli ste do New Yorku s tým, že idete vyhrať?

- Som racionálne založený človek, dávam si postupne splniteľné ciele. Takým bola aj účasť na Newyorskom maratóne a dosiahnuť čo najlepšie umiestnenie vo svojej kategórii. Pripravoval som sa na to svedomite. Ako prípravu na tento maratón som poňal aj svoju účasť na MMM v Košiciach, zúčastnil som sa aj na kratších pretekoch, trénoval som v horách. Už aj v mojej vekovej kategórii patrím medzi starších bežcov, potešilo by ma, keby som dobehol do piateho miesta. Ale vo víťazstvo som neveril.

Víťazstvo na newyorskom maratóne je váš splnený sen. Ako teda vyzerali samotné preteky?

- Samotná cesta na štart maratónu bola zdĺhavá. Museli sme sa dostať do Manhattanu do prístavu, odkiaľ nás loďou prevážali na ostrov, na ktorom sa štartovalo. Potom nás viezli autobusmi do priestorov štartu, kde boli prísne policajné kontroly. Samotný štart našej vekovej kategóriu bol naplánovaný na 10:15 miestneho času. Najskôr štartovali ženy, potom elita medzi mužmi a potom my. Bolo zatiahnuté, myslel som, že každú chvíľu začne pršať. Našťastie, nezačalo. Napokon sa dážď spustil až v druhej polovici nášho behu a pršalo nám až do cieľa, ale bežcovi to nejako nevadí. Mohlo byť okolo 14 stupňov, horšie by bolo, keby nám bola zima. Nakoniec mi bolo teplo, počas maratónu som sa ešte aj prezliekal, asi na 4. km som spodné tričko zahodil. Až po pretekoch som zistil podľa časových záznamov, že Holanďan Albert Wieringa bol poväčšine za mnou, neskôr mal náskok až 2 minúty, asi po 35. km som ho predbehol, ale neviem presne kedy. Pre nás bežných bežcov sú to v podstate „anonymné“ preteky, musíme pretekať každý so sebou, až na doraz. Po dobehnutí do cieľa som nevedel, že som vyhral. Potom som prešiel cez všetky kontroly, bola to dobrá hodina, kým som sa dostal k batohu, tam som mal mobil. Rodina sledovala môj beh a z domu mi už telefonovali, že som vyhral o 45 sekúnd, časom 3:34:14. Oni to vedeli skôr ako ja (smiech). V mojej kategórii bolo 205 bežcov, dokopy viac ako 40-tisíc. Celkovo som bol umiestnený asi 5,5-tisíci.

V roku 2015 ste vyhrali Bostonský maratón, teraz NYC maratón. Dajú sa porovnať tieto dva úspechy a maratóny?

PIANO

Ak máte prístup k PIANO článkom, vykonajte Ctrl+C a Ctrl+V pošlite mládeNcovi na miro.krisko@gmail.com. Je to síce "krádež bielej farby", ale plnohodnotný bežecký výkon si zaslúži aj plnohodnotný doják.

16. nov 2017 o 11:24 Stanislav Černák