6. 6. 2018 Streda

4411.

KamieNko môj, Doba ma zaskočila zle čitateľným manévrom. Pri rannom opúšťaní jaskyne som mal hlavu tak plnú predsavzatia, že sa nenechám zdržať v aktivačnej práci, že som nechal kľúč v zámku. Zaregistrovala to suseda, jaskyňu zabezpečila a dala mi do práce echo. Zdržanie v práci minimálne, pred vchodom maximálne. Bez kľúča som sa nedostal do vchodu. Na lavičke pre ním, som spráskal kakaový koláč, čoby večeru. Do vchodu som sa dostal, kľúč pod rohožkou našiel. Ale koláč, že s plným bruchom utekať neslobodno. Že chvíľku horizontála. Chvíľka prerástla do dlhšej a dlhej, spánkovej.

eNtý, bolo chybou vypisovať eNeM na 6-teho 6-ty?

Ľahké je byť geNerálom, teda kapitáňom, po prehratej bitke.

Aj pred bitkou s Dobou to býva u teba ľahké.

Ja to tak necítim.

Lebo detinsky veríš, že vyhráš. Keby si vsádzal na prehru...

Kapitáň, ktorý vsádza na prehru, si zaslúži guľku do hlavy.

Tak isto teN, kto nezvláda stratégické plánovanie boja.

Myslíš, že 7-meho by bola Doba meNej prefíkaná?

Myslím, teda viem, že by bola.

Nemyslím, ale viem KamieNko môj, že 7-meho, to ako zajtra, ma Doba zdrží v aktivačnej práci. Musím, ergo chcem makať od rána a aj poobede. Preto som dnes nechcel utekať do noci.

Súťažíš o odznak Brigáda aktivačnej práce?

Nesúťažím, ale zatiaľ sa nedá inak.

Zbytočný je hnev či súcit

Zbytočné sú metafory

Nič nové nemá do story

leN lak opadávajúci

Zbytočné je plánovanie

K bodu Bé mieria vektory

Minie ho leN máloktorý

Beží odpočítavanie

Dá sa na tom niečo zmeNiť

To je zásadná otázka

Nie večeru skorej spráskať

Žaba sedí na prameNi