Košičan Juraj Fotul (71) sa pýši titulom funkčne najstarší slovenský maratónec. V nedeľu na 95. ročníku Medzinárodného maratónu mieru opäť nebude chýbať. Vybehne na trať s číslom 50, ktoré symbolizuje počet rokov od prvého štartu až po súčasnosť. Celkovo má zabehnutých 175 maratónov, v tom sú započítané aj behy, jeden na sto kilometrov a päť na 50 km.

Na prvý štart si pamätá veľmi dobre. „Bolo to 28. októbra 1968, teda krátko po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. Boli sme izolovaní od okolitého sveta a keďže organizátori nemohli pozvať maratóncov zo zahraničia, boli udelené výnimky aj tým, ktorí nezabehli čas pod 2:40 hod. Podmienka bola dosiahnuť vek 23 rokov,“ spomína na obdobie spred päťdesiatich rokov.

Dve výnimky

Napriek tomu, že Fotul nespĺňal ani jednu z podmienok, na štart sa aj tak postavil. „Maratón som nikdy predtým neabsolvoval a mal som len 21 rokov (J. Fotul sa narodil 24. novembra 1946 - poznámka redakcie). Do cieľa sa podarilo vtedy dobehnúť 113 bežcom, ja som skončil na 97. mieste s časom 3:31:29,“dodáva so smiechom známy Košičan, ktorý pamätá časy keď sa ešte behalo z Košíc do Sene.

„Musím priznať, že nepáčilo sa mi, keď organizátori začali hovoriť o mestskom okruhu. Bol som za zachovanie pôvodnej trate Košice - Seňa a späť. Stačilo však raz okúsiť atmosféru maratónu v uliciach Košíc a bol som ňou očarený. Podobná vládne už len v Londýne a Monaku,“ povedal nadšene. Nedokáže vysvetliť, ale čím je starší, tým viac ho baví maratón.

Do nového dňa sa vždy naštartuje športom. "Bývam na Furči, kde sú vynikajúce podmienky na športovanie v blízkom lesoparku. Bez ohľadu na počasie sa s priateľmi, zanietenými športovcami stretávame každé ráno o 8,00 hod. pri vodojeme. Smejem sa, že mám v posteli pružinu, ktorá ma v presnom čase vymrští spod periny. Naozaj si neviem predstaviť, že by som tento beh vynechal. Je pre mňa ako droga," hovorí vytrvalostný bežec.

Nezabudne zdôrazniť, že príprava na maratón sa oproti tej v minulosti líši „Teraz odbehnem týždenne najviac sto kilometrov, predtým som mal v nohách až 150-160 kilometrov. Veľkú úlohu samozrejme zohráva môj vek. Nohy ma chválabohu nebolia, ale s pribúdajúcimi rokmi zákonite klesá výkonnosť, či si to pripúšťam alebo nie. Jednoducho je to tak.“ Juraj Fotul nevníma maratón len ako beh. Podľa jeho slov je to príbeh, ktorý začína prípravou, nasleduje samotný pretek, potom ešte zhruba týždeň po ňom sú dozvuky a následne začína príprava na ďalší ročník.

"Kto si neodskúša maratón nepochopí jeho filozofiu. Nie je to nič bezduché ani monotónne. Ja pri behu oddychujem, relaxujem, meditujem. Rozmýšľam o mnohých veciach, ktoré mám v najbližších dňoch vyriešiť, ale popritom nezabúdam sa kochať pohľadom na krásu nášho mesta,“zveril sa nám pán Fotul.

Nikdy nebol v situácii, že by chcel s tým seknúť, ani vtedy nie, keď mal jednoducho zlý deň a preteky nedopadli podľa jeho predstav. „Aj tak som bol rád, že som sa doterigal do cieľa. A zasa boli aj opačne extrémy. Bol som v takej pohode a tak sa mi dobre bežalo, že som bol naštvaný, že už som v cieli,“ poznamenal vtipne.

Do nasledujúcich rokov si želá pre seba a svojich najbližších hlavne zdravie. „Len vďaka pochopeniu manželky Anny a troch detí som sa mohol venovať behu a absolvovať preteky kde-kade po svete. Verím, že to tak ešte niekoľko rokov vydrží. Hoci aj s ohľadom na môj vek nepredpokladám, že by som si zlepšil svoj osobák 2:52,“ uzavrel spomínanie večne dobre naladený Juraj Fotul.

Autor: Daniela Pirschelová