MMM je značka na ktorú môže byť hrdý každý Košičan. Vždy rád sprevádzam kamarátov spolubežcov zo zahraničia, ktorí si každý rok prídu okúsiť najstarší európsky maratón.

Je mi zároveň ale smutno, že z roka na rok registrujem čoraz viac sťažností na kvalitu organizácie. Sám som organizátor športového podujatia a preto dobre viem, čo všetko obnáša organizácia.

Je mi jasné, že vždy sa vyskytnú nejaké problémy, s ktorými organizátor nemôže rátať, no ak sa nejaké lapsusy dejú opakovane rok čo rok a nič sa s tým nerobí, je to znak toho, že organizátor podujatia nepočúva konštruktívnu kritiku alebo sa ňou nemieni zaoberať. Aby som nepísal len všeobecne, uvediem zopár lapsusov, ktoré tohto roku a minulé roky postretli mňa a mojich kamarátov.

Začnem registráciou: Tohto roku som mal smolu a v júni som si privodil zranenie (pretrhnuté šľachy v členku) a vyzeralo to tak, že sa s behaním na pár mesiacov môžem rozlúčiť. Neregistroval som sa preto na MMM, aby som zbytočne nezaberal miesto ostatným bežcom.

Zranenie sa však hojilo veľmi dobre a koncom augusta mi lekár povolil nohu zaťažovať a aj bežať MMM. Keďže maratón bol už vypredaný, hľadal som nejakého bežca, ktorý má zaplatenú registráciu, ale nepobeží. Podarilo sa mi nájsť bežkyňu na polmaratón, ktorá musela odcestovať pracovne do zahraničia a dohodli sme sa (5týždňov pred MMM), že urobíme preregistráciu na moje meno. V propozíciách je uvedené, že sa tak dá urobiť najneskôr 96 hodín od štartu, ale že organizátor to musí posúdiť, či je to možné.

Súdiac, že päť týždňov pred pretekmi je dostatočná doba, som neočakával problémy. Na moje prekvapenie však prišla zamietavá odpoveď z Maratónskeho klubu, že preregistrácia nie je možná.

Napokon sa mi na poslednú chvíľu podarilo preregistráciu vybaviť (vďaka známostiam v organizačnom výbore), bez nich by som tohto roku nebežal. Ocenil by som, keby v MK mali vypracovaný jednoznačný systém preregistrácií alebo zverejnený zoznam náhradníkov.

Ďalej k samotnému priebehu podujatia. Budem písať heslovite s popisom problému.

Občerstvovacie stanice – každý rok je ten istý problém, obsluha občerstvovačiek stojí pred stolmi s pohármi s vodou/ionťákom a podáva tieto poháre bežcom. Úmysel je možno dobrý, ale viac zavadzajú, ako pomáhajú, pri stoloch sa tak tvorí chaos, dobrovoľníci sa miešajú bežcom pod nohy a sú z toho kolízne situácie. Navyše, pomalší bežci pribiehajú k občerstvovačke, kde už nie je podolievaná voda, lebo dobrovoľníci nestíhajú (keďže namiesto dolievania vody do pohárov stoja pred stolmi).

Zvládnuť veľkú masu bežcov nie je jednoduché, to uznávam, ale keď to vedia v Prahe, Varšave alebo na inom maratóne, kde je ešte viac bežcov, prečo nie aj u nás?

Na každej občerstvovačke by mal byť skúsený človek a organizovať prácu dobrovoľníkov, aby boli efektívny. Ako obrovskú hanbu potom hodnotím, že poslední maratónci nemali v druhom kole na niektorých občerstvovačkách vodu a dokonca ju museli po troškách zlievať z jednotlivých pohárov. V tom teplom počasí je to dosť „prúser“.

Medaile a servis po dobehnutí v cieli: - toto nemám z vlastnej skúsenosti, ale od viacerých bežcov maratóncov, ktorí dobiehali v čase nad 5 hodín som počul, že jednoducho nedostali medailu, lebo už nezvýšila. Ako je to možné netuším, ale každopádne je to veľká hanba.

O chýbajúcom občerstvení (banány, jablká, voda...) už radšej ani nepíšem. Videl som, ako niektorí bežci berú viac vody, pív a pod, ale stačilo by jednoducho zaviesť prehľadný systém cieľových balíčkov, ako kedysi a bolo by po probléme. Prečo bol v cieli tento rok taký chaos, tomu naozaj nerozumiem.

Odkláňanie bežcov na mačacie hlavy na hlavnej ulici: Rozumieme, že pomalší bežci môžu spomaľovať elitných atlétov a preto im majú uvoľniť miesto, ale robiť tak 15 minút pred prebehnutím prvého bežca mi pripadá absurdné. Na hlavnej nás 3 krát odklonili na mačacie hlavy, po ktorých sa nebehá najlepšie, potom zase na cyklochodník a zase na mačacie hlavy a cyklochodník a to v čase 1:50, keď prví bežci boli možno ešte len na Watsonovej ulici.

Hnevalo ma to hlavne kvôli nevidiacim bežcom, ktorí boli touto organizačnou hlúposťou postihnutí najviac. Úplne by stačilo, keby cca 200-300 metrov pred prvými bežcami šlo doprovodné auto/motocykel a odkláňali by bežcov bezprostredne pred elitnými maratóncami, alebo im aspoň vyhradili koridor, miesta je tam dosť myslím.

Ignorácia až neúcta k pomalším maratóncom: - Pripadá mi, že maratónsky klub sa zaujíma iba o elitných bežcov, traťové rekordy a vôbec ho nezaujímajú pomalší bežci. Tí si zaplatili tak isto štartovné a mali by mať preto nárok na rovnakú starostlivosť, ako rýchlejší bežci.

Namiesto toho im nezvýši na občerstvovačkách voda, v cieli medaila a občerstvenie a aj jedna z mála super vecí – doprovod cyklistov, ktorá dlhé roky fungovala, tak bola z nepochopiteľných dôvodov zrušená.

Pomalší bežci si podľa mňa rovnako zaslúžia obdiv a úctu, pretože bojujú na trati dlhé hodiny, často už len sami so sebou, lebo diváci sú už dávno doma.

Nezvyknem sa sťažovať a veľa vecí dokážem prepáčiť, ale záleží mi na dobrom mene košického maratónu rovnako ako predstaviteľom maratónskeho klubu.

Preto prosím neberte túto kritiku, ako útok na vás, ale ako konštruktívnu kritiku a podnet od dlhoročného účastníka a dôvod na zamyslenie sa, či sa nedá košický maratón zlepšiť. Pretože po tomto ročníku by si zaslúžil skôr prívlastok

TRY ONCE AND NEVER EVER.