5. 11. 2019 Utorok

.

Počasie sa naozaj vydarilo. Posúďte sami... foto: EvaH 

Eva EvaH Hatalová

22. Spišský Hamburg v Slovenskom raji

tak trocha spomienkový

Košiarny briežok - 27. 10. 2019

Výsledky

Dlho som nepísala bežeckú story. Napravím to dojákom o 22. SHVSR.

V decembri uplynie 9 rokov, čo sa partia bežcov Spišského bežeckého klubu zišla na predvianočnom posedení. Pri vínku a čaji, padol okrem iného návrh, alebo otázka, prečo by sme na Spiši nemohli mať bežecké podujatie Hamburgového typu?

V tom období bol Žilinský Hamburg dosť známy a samozrejme, práve to nás niektorých motivovalo a inšpirovalo.

Debata sa vyvíjala rôzne. Niektorým sa nápad páčil, niektorým zas nie. Vraj načo a prečo, aký to má význam a podobne.

Hovorí sa, kto chce, hľadá spôsoby, kto nechce hľadá dôvody. Alebo niečo podobné v znení:

Kde je vôľa, tam je cesta.

Na stretnutí sme Hamburg áno, alebo nie, nevyriešili. Nechali sme to tak. Zdalo sa, že môže ísť aj o nápad pod vplyvom predvianočného pitiva. Ale už vtedy som mala pocit, že u niektorých badať náznak záujmu o také niečo.

Pár dní potom sme sa stretli na Košiarnom briežku na skupinovom vybehnutí, ktoré bývalo o 10-tej hodine doobeda v sobotu, nedeľu aj cez sviatky.

Tam nás Peťo Hus pozitívne prekvapil, keď zahlásil: "Ideme zmerať trať?" Síce otázka, vyslovená položartovne, ale bolo jasné, že to myslí naozaj, lebo zapol GPS a urobil prvý krok k vzniku trate SHVSR.  Ostatné viete. Prvý Hamburgerík v Slovenskom raji uzrel svetlo sveta 1.1.2009. A kto nevie, nech zalistuje v dojákoch.

Po prvom SHVSR, kým bolo nadšenie, nasledovali ďalšie a ďalšie. Ale postupne to šlo troška dostratena, či takmer úplne dostratena. Eufória opadala, Hamburgovych nadšencov ubudlo. Oficiálne preteky sú pre väčšinu bežcov lákavejšie. Hamburgy sú výhodné hlavne pre zberačov maratónov. Vlastne už ani pôvodná bežecká partia v tej podobe, ako pri 1. SHVSR, neexistuje. Niet divu. Prešiel odvtedy predsa nejaký čas. Bežecká partia existuje, ale iná.

Ale občas sa Hamburg na Košiarnom briežku urobiť podarí!

Tak ako 27. 10. 2019, čoby Memoriál Peťa Husa, architekta a merača trate SHVSR. Našli sa aj dvaja účastníci bežiaci 42,195km.

Julo Smolár. foto: EvaH

Julo Smolár (5:54:37 - 1215./57.-M60-69), najusilovnejší zberač akcií z okresu SNV, ba môžem povedať že z celého Spiša, ak pozriem do ranku zisťujem, že momentálne aj z východného Slovenska :-) áno overila som si, momentálne najusilovnejší zberač 42,195 km akcií na východnom Slovensku. Okrem neho prišla aj

EvaH (5:54:37 - 1215./57.-M60-69), ktorá si prišla vybojovať akciu po troch rokoch. No a ostatní zúčastnení síce väčšinou polmiereční a niektorí štvrť, ale to nič nemení na tom, že bolo veľmi pekné v takom počte sa zísť a uctiť si Peťa a zaspomínať, mnohí sme ho poznali, ako bežca kamaráta.

Práve tu sme s ním neraz behávali Slovenským rajom. Napríklad do časti, ktorá sa podľa mapy nazýva Tesnina, alebo bežci to zvyknú nazývať Kaňon. Táto trasa vedie aj po hamburgovej trati. Toto je samozrejme známe len domácim, ktorí poznajú chodníky Slovenskeho raja.

S Julom som bežala prvé dva okruhy. Kým som zaostala, porozprával mi ako bolo nedávno na maratóne v Moskve, aj o svojich iných behoch.

Možno stojí za zmienku že ma takmer zrazila cyklistka, idúca dole kopcom. Neviem či ma nevidela, lebo ja ju áno a myslela som, že ma registruje. Bežala som na kraji cesty, našťastie sa jej podarilo bicykel vytočiť smerom preč odo mňa. Inak to mohlo skončiť dosť nepríjemne pre obe. Spomínam to preto, aby čitatelia vedeli, že opatrnosti nikdy nie je dosť a dokonca aj na lesných cestách.

Ďalšie dva okruhy, keď Julo získal náskok boli ťažšie. Ale atmosféra bola veľmi pekná, lebo som stretávala v protismere polmierečných bežcov.

Áno, mám toho nabehaného v tréningoch menej. Pre tých, ktorí sa zaujímajú, či behám, áno behám. Hlavne pre radosť cez víkendy rôzne trasy Slovenského raja, občas striedam beh s chôdzou. Viem, že príprava na maratón chce viac, ale je to super.

Napriek tomu nemusím otázky typu: Ty už nebeháš? Alebo: TY UŽ BEHÁŠ LEN TAK, VŠAK??!?, lebo ja to neberiem že je to "len tak". Vždy mám dobrý pocit z každej dlhšej trasy v Slov raji, ale aj inde. Ak niekto nechodí na preteky neznamená že už nebehá, toľko v skratke.

Posledné pokyny pred štartom. foto: EvaH 

Beh si vzal na starosť Ondrej Chabada s tímom ľudí a zorganizovali to veľmi pekne. Nachádzali sa pri občerstvení pozdĺž trate i v cieli. Ondrej je z pôvodnej Hamburgovej partie. Má zabehnutých viac mierečných kusov na SHVSR.

Ešte aj to počasie nám počas behu prialo

viac než bolo nutné. Keďže som sa na trati nachádzala najdlhšie, musím uznať, že tam, kde ma neskrýval tieň stromov bolo horúco. Bol to tuším posledný teplý deň babieho leta. Ak by sa bežalo dnes, keď to píšem, to by sme teda poriadne vymrzli.

Aj vďaka príjemnému počasiu, sa dalo pri maringotke posedieť oddýchnuť. Ondrej vyhodnotil pretek, ocenil umiestnených a keďže bola tombola, ušla sa cena naozaj mnohým. V cieli pri maringotke bola veľmi príjemná atmosféra.

V posledných rokoch sledujem, že viacero ľudí z bežeckej komunity už odišlo tam... na druhý breh.. Niektorých som poznala dlho, iných kratšie. Spomienky ostali.

Nechcem byť sentimentálna a tak radšej napíšem že: žime a behajme, kým je nám to dopriate, kým zdravíčko slúži.

Pozdravujem bežcov aj nebežcov, skrátka "šickich".

4. 11. 2019, EvaH