foto: Stano Ďuriga, net.

Stanislav Ďuriga

Moja krížová cesta - Maratón

Dva týždne pred sviatkami Veľkej noci, 27.3.2020, som náhodou v TV Lux sledoval mimoriadne Urbi et Orbi - Apoštolské požehnanie mestu a svetu, z Baziliky sv. Petra vo Vatikáne.

Najviac na mňa zapôsobilo prechádzanie Svätého Otca po bazilike, so smutným výrazom v tvári. Zaujal ma aj príhovor k ľuďom celého sveta. Vyjadril sa k ťažkej situácii, zapríčinenej koronavírusom. Snažil sa nás povzbudiť. Viackrát zdôraznil silu viery a aby sme si uvedomili, že nič v našom živote nie je samozrejmé. Aby sme boli vďační a pokorní.

V tom momente sa vo mne niečo zlomilo. Zamyslel som sa nad sebou. Nepovažujem všetko okolo seba za samozrejmosť? Nepatrilo by sa byť za to vďačný? Prejaviť vďaku pred blížiacou sa Veľkou nocou. Dať ju niekomu najavo? O desať minút som už mal v hlave plán, ktorého realizácia ma zamestnávala nasledujúce dva dlhé týždne.

Spomienky spisujem 14.4.2020, dva dni po Veľkonočnej nedeli a môžem zodpovedne prehlásiť, po duchovnej stránke, lebo tá má byť podstatou týchto sviatkov, som prežil moju najkrajšiu Veľkú noc z tých, na ktoré z celkového počtu 59 pamätám. Vysvetlím prečo.

Od malička veľmi rád behám. Aktívne sa behaniu venujem približne štyridsať rokov. Beh ku mne neodmysliteľne patrí. Vďačím mu takmer za všetko. Je iba náhoda, že som vydržal bez vážnejších zranení, či chorôb, takú dlhú dobu? Je náhoda, že ma behanie stále baví? Je to otázka talentu? Ak áno, kde sa vzal? Kto mi ho daroval?

Ako som povedal, behu vďačím za veľmi veľa. Patrí sa za to niekomu poďakovať. Myslím, že by to malo byť Pánu Bohu, anjelom, rodine, najbližším, tým, ktorí ma v behu podporovali, podporujú, tým, čo mi prajú, ale aj neprajú.

Ako najlepšie vyjadriť vďaku? Predsa behaním, modlením, ďakovaním a prosením súčasne. Aké jednoduché. Keďže kostoly boli zavreté a Bohoslužby sa neslúžili, rozhodol som, že budem viac dní po sebe behať okolo kostola, kaplnky, alebo od kríža ku krížu.

Nápad vznikol v piatok večer, 27.3.. Celú sobotu a nedeľu som mal na prípravu projektu, alebo jeho zrušenie. Riešil som, koľko dní po sebe a hlavne kde bežať. Koľko km bežať denne mi bolo od začiatku jasné. Maratón! O kratšej vzdialenosti ako 42,2km som neuvažoval.

Zložitejšie to bolo s počtom dní po sebe. Fakt, že som doteraz odbehol najviac dva maratóny za dva dni, a to som bol mladší, ma v plánovaní držal pri zemi. Nahováral som si, Pánu Bohu postačí desať maratónov po sebe. Zároveň som si uvedomoval, ak to má byť moja krížová cesta, malo by ich byť 14. Zastavení Krížovej cesty je práve toľko. 

Nedeľa večer. Viem, kde chcem moju krížovú cestu začať a kde chcem končiť. Kde budem mať jednotlivé zastavenia zatiaľ neviem. Nájsť v okolí Trenčína toľko kostolov a miest, okolo ktorých sa dá bežať, patria medzi moje obľúbené a zároveň tam budem môcť bez vyrušovania splniť duchovný cieľ cesty, sa mi zatiaľ nepodarilo. V priebehu prvého a ďalších dní bude dostatok času vybrať ich.

1. Zastavenie. Skalka nad Váhom

Štart:

pondelok 30.3., 5:10 h..

Počasie:

-1° C až + 2° C, vietor.

Vzdialenosť:

42 200 m.

Čas:

4 hodiny 11 minút.

Trať:

586 x 72 m okruh po terase Pútnického domu.

Priemerné kolo:

25,7s

Je pondelok ráno, 5:10. Moja krížová cesta začína na terase nového Pútnického domu pri kostole na Skalke. Ak vydržím, o dva týždne na Veľkonočnú nedeľu, by som ju tu niekde pri Skalke aj ukončil.

Už včera som premeral okruh, presnejšie povedané štvorec, na terase Pútnického domu, kde plánujem bežať. Jedno kolo má dĺžku 72 metrov. Na maratón ich potrebujem “iba” 586.

Smer behu som menil po 50-tich kolách, každú 100-vku pre istotu zapisoval. Musel som byť sústredený nie len na modlenie, ďakovanie a prosenie, ale aj na počítanie kôl. Po štyroch hodinách a jedenástich minútach je dokrúžené. Som šťastný. Prvý deň je úspešne za mnou.

2. Zastavenie. Pominovec - Kostolík sv. Jána Krstiteľa

Štart:

utorok 31.3., 5:10 h..

Počasie:

-6° C až + 4° C, bezvetrie, jasno.

Vzdialenosť:

42 200 m.

Čas:

4 hodiny 5 minút.

Trať:

291 x 145 m okruh okolo kostolíka.

Priemerné kolo:

50,5s

Druhé zastavenie bolo na mieste, na ktorom som nikdy predtým nebol. V utorok ráno o 5:00 som zastavil autom pri Kostolíku sv. Jána Krstiteľa v Pominovci, blízko Slávnice.

Cítim, že je chladnejšie ako včera. Teplomer v aute ukazuje vonkajšiu teplotu -6 stupňov Celzia. Rozbieham sa v nátelníku s dlhými rukávmi, lebo je naozaj chladno. Voda vo fľaši mi po prvé občerstvenie zamrzla.

Zhruba do 6:00 bežím s baterkou v ruke, aby som videl, kadiaľ bežím. Až pri východe slnka som si uvedomil, na akom nádhernom a tichom mieste som. Bežím, ďakujem, prosím. Premýšľam nad všetkým možným. Sledujem, že už som v tráve vyšliapal chodník.

Po 2,5 hodine, keď opäť občerstvujem, 7,5-metrovým pásmom rýchlo odmeriam okruh. Teraz sa to už dá. Jasne vidím, kadiaľ mám merať. Je dlhý 145 metrov. Na maratón treba 291 kôl. Potešila ma kalkulačka, keď prezradila, že mám bezmála dve tretiny trate za sebou.

Bežím ďalej, kochám sa pohľadom na skaly Vršatca. Na druhej strane vidím lietadlá na letisku v Slávnici. Posledné dve kolá. Viem, že som rýchlejší ako včera. O šesť minút. S dvomi maratónmi po sebe už z minulosti skúsenosť mám. Čo ma čaká zajtra, uvidím.

Po behu si doma dávam teplý kúpeľ a plzenské pivo. Premýšľam nad ďalšími peknými miestami, kde budem bežať. Mám ich vytipovaných asi desať. Možno z nich niektoré zruším, ak vymyslím lepšie a krajšie.

3. Zastavenie - Vinohrady - Obrázok Panny Márie

Štart:

streda 1.4., 6:05 h..

Počasie:

-4° C až + 4° C, bezvetrie, slnečno, jasno.

Vzdialenosť:

42 200 m.

Čas:

4 hodiny 3 minút.

Trať:

124 x 340 m, polkruh hore, dole.

Priemerné kolo:

117,5s

Tretie maratónske zastavenie mojej Krížovej cesty bolo srdcu i doslova v blízkych Vinohradoch. Vidím ich z okna môjho domu. Kedysi som tu trávil veľa času. Aj dnes si občas k obrázku Panny Márie zabehnem rád. Cítim sa tu veľmi dobre. Neraz som sa k obrázku brodil v snehu po kolená a bol som šťastný. Ani neviem, ako sa toto miesto oficiálne nazýva. Pre domácich je to Obrázok. 

Je 1. apríla 2020. Džípom som sa vyštveral do hôr k obrázku. Trať som odmeral včera poobede s manželkou Dankou. Chystám občerstvenie, po celú krížovú cestu je v podstate rovnaké. Polovica jablka, štyri až päť vylúpaných vlašských orechov, dvadsať hrozienok a päť sušených sliviek. Zmenil som iba pitný režim. Na dnes opäť predpovedali nočný mráz. Vodu, ktorá mi prvé dva dni vo fľaši zamrzla, som nahradil čajom v termoske.

Štartujem o 6:05 a onedlho sledujem jeden z najkrajších východov slnka. Pekný pohľad je aj na časť Trenčianskeho hradu, ktorú z trate pri Obrázku vidím. Bežím, ďakujem a prosím, aby som takúto krásu mohol sledovať ešte mnohokrát.

Veľká radosť po štyroch hodinách, troch minútach. Prvýkrát v živote som dokázal zabehnúť tri maratóny za tri dni. Ďakujem.

4. Zastavenie - Kostol v Bolešove

Štart:

štvrtok 2.4., 4:00 h..

Počasie:

-3° C až +1° C, bezvetrie, jasno, hviezdy.

Vzdialenosť:

42 200 m.

Čas:

4 hodiny 8 minút.

Trať:

Trenčín - Bolešov a späť.

Priemerné kolo:

---

Po troch okruhových maratónoch, na terase, okolo kostolíka a pri obrázku, som si na štvrtý deň naplánoval "oddychový" maratón. Nie preto, aby som bežal menej, ale preto, aby som nemusel počítať kolá.

Cieľom štvrtého zastavenia bol kostol v Bolešove, kde som mal pred 45-timi rokmi birmovku. Štart o štvrtej ráno. Bola tma, ale baterku som nepotreboval. Prvýkrát mi na cestu pekne svietil mesiac. Kým sa rozvidnelo, musel som viac pozerať pod nohy, aby som sa nepotkol.

Bežal som po cyklistickom chodníku až do Nemšovej. Tešilo ma, že aj po troch dňoch vládzem. Dokázal by som bežať rýchlejšie, ale rešpekt a pokora radili držať tempo okolo 6 minút na kilometer.

Ďakujem že vládzem, prosím, aby som vládal až do Veľkonočnej nedele, ktorá je zatiaľ v nedohľadne. Dovidím iba po siedmy maratón v poradí. Bude dôležitý pre moju psychiku. Vtedy sa mi to preklopí. Počet neodbehnutých maratónov prestane byť vyšší, ako už odbehnutých.

Ani dnes nezabúdam na modlenie ruženca, aj keď sa občas pristihnem, že si iba niečo hundrem popod nos. Lepšie niečo, ako nič a bežím ďalej.

V Bolešove obieham dvakrát kostol, aby som úplne nezabudol počítať kolá a bežím späť. Po štyroch hodinách a ôsmych minútach som v garáži. Šťastnejší ako včera, predvčerom a pred predvčerom. Mám za sebou štyri dni a, pred sebou už iba desať!

Ďakujem a vo vani bilancujem dnešok. V hlave už mám maratónmi vyskladanú takmer celú krížovú cestu. Nemám čas sledovať, čo sa deje okolo koronavírusu. Večierka je o 20:00, ako v predošlých dňoch.

5. Zastavenie - Kykula - Oltárik, kríž a malý cintorín

Štart:

piatok 3.4., 4:50 h..

Počasie:

-1° C až +5° C, bezvetrie, jasno, východ slnka.

Vzdialenosť:

42 200 m.

Čas:

4 hodiny 6 minút.

Trať:

209 x 202 m okruh na Kykule.

Priemerné kolo:

70,6 s.

Vstávam už o 2:30. Čaká ma ťažký maratón v horách na Kykule, blízko českých hraníc, približne 700 metrov nad morom. Toto miesto je veľmi zradné. Keď je v Trenčíne mierna zima bez snehu, tu ho býva vyše pol metra a fúka vietor, ako na severnom póle. Včera som  stihol vymerať 202-metrový okruh okolo malého oltárika, kríža a maličkého cintorína.

V piatok 3.4.2020 o 4:15 odchádzam autom hore na Kykulu. Teplomer ukazuje -1 stupeň Celzia. Teplota pre mňa priam ideálna. Celých 14 dní som behal v oblečení, že by ma známi nespoznali. Rukavice, čiapka a dokonca aj ponožky, čo nebýva ani v januári či februári u mňa zvykom. Nechcem, aby ma niečo zradilo.

Moju krížovú cestu som s nikým nekonzultoval, s nikým sa neradil. Nik nevedel, čo plánujem. Zasvätil som do plánu iba manželku Danku, aby sa jej nezdalo divné, že odchádzam z domu medzi treťou-štvrtou ráno.

Všetko robím podľa dlhoročných skúseností. Bez maséra, psychológa a iných poradcov. V jednoduchosti býva ukrytá krása. Experimentujem sám so sebou. Veľa som premýšľal nad bolesťou nôh. Pokiaľ siaha taká bolesť? Môže sa stupňovať donekonečna? Je rovnaká po piatom, ôsmom, jedenástom maratóne? Aj takéto myšlienky mi blúdili hlavou pri dnešnom, nazval som ho Kykulskom maratóne, kým som sa po 209-tich okruhoch, štyroch hodinách a šiestich minútach ocitol v cieli.

Aj v piaty deň mojej cesty bolo veľmi, veľmi pekné počasie. Určite aj to má vplyv na moje behanie. Východy slnka sú na každom novom mieste úplne iné, ale vždy nádherné. Veľkú radosť som dnes mal aj z výhľadu na môj obľúbený, 807 metrov vysoký kopec Dúžnik. Vzdušnou čiarou bol iba kúsok odo mňa. Veľké poďakovanie za bezproblémový piaty maratón a hurá domov.

6. Zastavenie - Trenčianske Bohuslavice - Kostol nepoškvrneného počatia Panny Márie, kostoly v Bošáci, v Haluziciach, v Adamovských Kochanovciach, v Kostolnnej-Zariečí

Štart:

sobota 4.4., 3:50 h., krásna noc, hviezdy.

Počasie:

-3° C až +2° C, bezvetrie, jasno.

Vzdialenosť:

42, 2 km.

Čas:

4 hodiny 4 minút.

Trať:

TN, Trenč. Bohuslavice, Bošáca, Adamovské

 

Kochanovce, Kostolná-Zariečie.

V sobotu 4.4.2020 vstávam s radosťou o tretej hodine ráno. Mám v pláne druhý oddychový maratón, ktorý som pre seba nazval kostolný. Bude to okruh cez viacero obcí, alebo od kostola ku kostolu .

Ako pohonná hmota mi k raňajkám poslúžili dva krajce chleba s medom. Beriem so sebou iba ľadvinku, v nej pár hrozienok a orechov. Štart som si naplánoval na 3:50 z garáže a podarilo sa mi ho dodržal.

Do východu slnka spolieham na mesiac, ktorý sa blíži k splnu a jasne mi svieti na cestu. Zvolil som smer po hrádzi Váhu až do Trenčianskych Bohuslavíc. Vyšlo to tak, že k prvému z kostolov, ktoré boli v pláne, som dobehol, keď začalo svitať.

Kostol je uvádzaný ako rokokovo-klasicistická kaplnka. Ide o jediný pozostatok kaštieľa Erdödyovcov, ktorý začiatkom XX. storočia zbúrali. Preto nemá vzhľad ako typický vidiecky kostol. Vnútorná výzdoba má vysokú kultúrnohistorickú a umeleckú hodnotu. Táto národná kultúrna pamiatka má vynikajúcu akustiku, pre ktorú sa v nej konajú okrem bohoslužieb aj organové koncerty.

Ďalší kostol je asi 3-4 kilometre ďalej, v Bošáci. Známejšia ako bošácky kostol bude asi bošácka slivovica. V spomienkach sa vraciam k mojej mame. V tomto kostole trávila veľa času. Vyrastala neďaleko od neho.

Polovicu mám už za sebou, blížim sa k Haluziciam. Spomalím, pozrem do “diára” a zisťujem, že tu chcem bežať o dva dni v pondelok.

Cez Štvrtok a Ivanovce, kde žiaden kostol nepostavili, dobieham do Melčíc a Kochanoviec, kde asi pred 15-timi rokmi bol kňazom môj brat Janko. Spomínam, obdivujem kostoly, ale stíham aj ďakovať a prosiť.

V diaľke už vidím poslednú kostolnú vežu dnešnej etapy, v Kostolnej. Tu mával sväté omše terajší diecézny biskup v Nitre, Viliam Judák, ktorý bol správca fary v neďalekej Drietome v roku 1990. Vidím aj drietomskú kostolnú vežu, ale tam sa mi už bežať nechce.

Oproti kostolu v Kostolnej je kláštor Redemptoristov. Opäť sa vynárajú spomienky. Pred 50-timi rokmi sme sem s mamou zašli k rehoľným sestrám. Dali mi malý svätý obrázok, z ktorého som mal veľkú radosť.

Posledné štyri kilometre a som doma. Dnes to bolo za 4 hodiny a 4 minúty. Teším sa a vo dverách ukazujem Danke osem prstov. Vie, čo to znamená. Už ma čaká iba osem zastavení. Ďakujem!

7. Zastavenie - Kríž pod Skalkou a oltárik

Štart:

nedeľa 5.4., 4:50 h., hviezdy, mesiac, vietor.

Počasie:

+3° C až +5° C, vietor, jasno.

Vzdialenosť:

42, 2 km.

Čas:

4 hodiny 4 minút.

Trať:

101 x 418 m úsek tam a späť.

 Priemerné kolo:

2 minúty a 25 sekúnd.

Kvetná nedeľa, 5.4.2020. Blížim k polovici mojej krížovej cesty. Verím, že ju úspešne dokončím. Siedmy maratón chcem tiež bežať na Skalke, alebo v jej okolí. Nazval som ho Podskalský.

Včera som vyberal a meral trať. Pekné slnečné popoludnie, stojím na lúke. Vľavo kláštor Benediktínov, pod ním kríž. Vpravo malý oltárik, vybudovaný pod bývalým kameňolomom. Hneď som vedel, že toto je najkrajší úsek, aký môžem vybrať.

Budem bežať po lúke popri ceste, od kríža k oltáriku a späť. Už pri meraní bicyklom som sa tešil, až tu pobežím. Vzdialenosť od kríža k oltáriku je 418 m. Stačí ju prebehnúť 101-krát a mám ďalší maratón.

Odštartoval som za pomoci baterky o 4:50. Spočiatku mi to ubiehalo pomaly. Bolo to také všelijaké. Keď je veľa krátkych kôl, desíte sa ich počtu. Keď sú úseky dlhé a je ich menej, pomalšie ubúdajú. Pritom konečná vzdialenosť je rovnaká. Je len na mne, ako si s tým poradím.

Väčšinou si okruhové a úsekové maratóny delím na tri časti. Medzi nimi sú dve občerstvovačky. Prvá tretina ubehne, ani nevieš ako. V druhej býva najviac meditovania, prosenia a ďakovania. V tretej tretine sa modlím, lebo toho už mám plné zuby. Ale aj sa teším na teplý kúpeľ a plzenské pivo. A vtedy to spokojne dokončím.

Dnes som si dal na poslednej tretine záležať, lebo som tušil, že by to mohlo byť pod štyri hodiny. Práve dnes mal byť v Bratislave maratón. Situácia je, aká je. Bežím na Skalke, nie v Bratislave. Ale väčšiu radosť mám asi tu, ako pri Dunaji. Bežím, vidím slnkom osvietený kláštor aj kríž. Viac nepotrebujem.

Dobehol som za 3 hodiny 55 minút. Zatiaľ najrýchlejšie zo všetkých maratónov krížovej cesty. Aj po dnešnom podskalskom maratóne veľké ďakujem a prosím o fyzickú a duchovnú silu do druhej polovice. Mám za sebou bezmála 300 km a pred sebou už iba 300 km.

8. Zastavenie - Haluzice - Ruiny stredovekého kostola

Štart:

pondelok 6.4., 3:30., jasná noc, mesiac blízko splnu.

Počasie:

+3° C až +5° C, bezvetrie, jasno.

Vzdialenosť:

42, 2 km.

Čas:

4 hodiny 24 minút.

Trať:

338 x 125 m kolo.

 Priemerné kolo:

47 sekúnd.

Pri zostavovaní itineráru mojej krížovej cesty mali Haluzice isté miesto. Bola to poistka pre prípad, že by som nevedel, kam ísť. Som rád, že 6.4. som sa vybral práve sem.

Privstal som si aj dnes. Chvíľu po 3:00 vyrážam autom cez Štvrtok nad Váhom do Haluzíc. Toto miesto je mi už viac ako 50 rokov blízke. Mal som tu tetu, ktorú sme pravidelne navštevovali. Občas sme zašli aj ku kostolíku. Ako dieťa ma zrúcanina neohúrila. Veď čím aj? Holé kamenné múry bez strechy. Za tie roky sa tu toho veľa nezmenilo. Ale môj vzťah ku kostolu rozhodne áno.

Starobylý románsky kostol s opevnením bol postavený okolo roku 1240. Opustený je od roku 1810. Zavieram historické okienko, musím bežať.

Štartujem o 3:30, pri teplote +3 stupne Celzia. Aj dnes silný mesiac a hviezdy. Prostredie je pekné. V diaľke vidieť osvetlený Beckovský hrad. Ale na behanie to bolo náročné. Blízko kostola je cintorín. Všetko mi pripadalo tajuplné. Ľakal som sa aj svojho tieňa.

Hovorím si, sústreď sa iba na beh, ďakovanie, prosenie a počítanie kôl. Bolo ich treba odbehnúť 338, lebo jedno meralo 125 metrov. Profilom to bol jeden z ťažších maratónov. Únava sa začína prejavovať. Preto som vďačný aj za čas 4:24. Zvládol som ôsmy deň, po psychickej stránke dôležitý. Včera bola remíza 7:7, dnes sa odbehnuté maratóny dostali do vedenia 8:6. Zostáva mi ich odbehnúť už iba šesť.

Dojedám, čo mi zostalo z občerstvenia a môžem ísť domov. Okolo 9-tej som doma a trochu mením program. V pláne bol Kostol sv. Michala, na kopci v Nitre-Drážovciach. Ale pohyb osôb bol obmedzený iba na okres bydliska, tak ho musím škrtnúť. Chcel by som niečo špeciálnejšieho, ako doteraz. Vyberám z možností, ktoré sú a mám to.

Zajtra bude 5 rokov, čo mi zomrela mama. Deviaty maratón chcem venovať jej. Budem bežať na kopec Butkov, nad obcou Ladce, kde je nádherné, pomerne mladé pútnické miesto. Bude to odpočinkový deň.

9. Zastavenie - Skalné sanktuárium Božieho milosrdenstva Butkov

Štart:

utorok 7.4., 3:33 h., jasno, mesiac svietil.

Počasie:

+3° C až +8° C, jasno.

Vzdialenosť:

49 až 50 km.

Čas:

5 hodín 12 minút.

Trať:

Trenčín - Budkov a späť.

 Priemerné kolo:

---

Utorok, 7.4.2020, hodiny ukazujú 3:33. Autom som sa doviezol asi 5 kilometrov za Trenčín a odštartoval. Dnes je orientácia jednoduchá. Bežím rovno asi 20 kilometrov popri Váhu. Namiesto kostolov rátam mosty a elektrárne, ktoré sa na tomto úseku nachádzajú.

Napriek nudnej trase som do Ladiec dobehol rýchlo. Stretal som ľudí, ponáhľajúcich sa asi pracovať do cementárne za dedinou. Cesta začína stúpať. Rozmýšľam, či nekráčať, aby som vládal sj späť. Nie! Po peknej krížovej ceste, ktorá je stále vo výstavbe, vybieham aj najnáročnejšie stúpania.

Okolo šiestej hodiny stojím pred obrovskou sochou Panny Márie. Areál je nádherný. Kochám sa výhľadom, snažím sa načerpať čo najviac duchovnej energie. Zjedol som pár orechov, jablko, môžem bežať späť.

K Váhu to ubehlo rýchlo. Popri Váhu je to ale monotónne. Vidím 10 km pred seba. Zdá sa mi, že stojím na mieste. Modliť sa mi nechce, sily ubúdajú. Ale ďakovať a prosiť vládzem. Cítim, že sa začína moja pravá krížová cesta. Musím zaťať zuby, aby som to zvládol.

Som doma! Zdravý a živý. Teším sa viac ako inokedy. Trvalo mi to päť hodín a 12 minút. Doma som približne premeral odbehnutú vzdialenosť. Bolo to až okolo 50 kilometrov. Mama si to určite zaslúži. Ďakujem! V hlave svieti číslo päť. Už len päť zastavení, čiže päť maratónov.

Poobede volali kamaráti, čo je so mnou. Či behám, kde som a podobné otázky. Snažím sa meniť tému. Do splnenia môjho cieľa je veľmi ďaleko. Nechcem prezrádzať, čo mám za lubom. Poviem, až keď moju krížovú cestu ukončím. A pravdu. Aj keby som dal iba trinásť maratónov. To je tiež pekné, ale spokojný by som určite nebol.

10. Zastavenie - Brezina - Pamätník

Štart:

streda 8.4., 3:35 h., jasno, mesiac v splne.

Počasie:

+3° C až +2° C,.

Vzdialenosť:

42, 2 km.

Čas:

4 hodiny 21 minút.

Trať:

183,3 x 234 m kolo.

 Priemerné kolo:

1 minúta a 27 sekúnd.

Trenčianska Brezina bola lokalita, s ktorou som od začiatku počítal. Tá by vedela rozprávať. Nabehal som tam tisícky kilometrov. Ale nájsť tu vhodné miesto pre zastavenie mojej krížovej bolo ťažké. Kaplnka sa tu nenachádza. Blíži sa 10. apríl 2020! 75. výročie oslobodenia Trenčína. Budem bežať okolo pamätníka, ktorý tu stojí a hrobov ľudí, ktorí vtedy zahynuli. Kolo som už odmeral, je dlhé 234 metrov.

Streda 8.4.. Začínam o 3:25. Chcem byť čo najskôr hotový, lebo sem ráno chodia psičkári. Cítim, že včerajších 50 km mi nedovolí hneď sa rozbehnúť. Terén je členitý, hore-dole. Dosť s tým bojujem.

Presmerujem pozornosť na Mesiac. Túto noc je v splne a najväčší v tomto roku. Každé druhé kolo si ho obzerám, ale zdá sa mi taký istý ako včera, či predvčerom. Hlavné je že svieti, nepotrebujem baterku.

Rozbehol som sa a stále vládzem. Asi sa modlím viac ako inokedy. Kolá ubiehajú rýchlejšie. Bežím 170-te kolo, v diaľke vidím prvých psičkárov. Motajú sa tu pravidelne. Najvyšší čas končiť.

Pozerám na hodiny. Dnes mi to trvalo 4 hodiny 21 minút. Zvažujem, má vôbec zmysel merať čas? Dojedám, čo zostalo z občerstvenia a rýchlo domov odpočívať. Musím vybrať posledné štyri, teda tri lokality. Tá posledná je od začiatku známa. Musí to byť Skalka.

Na Zelený štvrtok začínajú sviatky Veľkej noci. Vybral som Vyškovec, Horskú kaplnku Panny Márie Kráľovnej. Na Veľký piatok chcem bežať v Súči - časť Polníky a na Bielu sobotu doma v Trenčíne, okolo Farského kostola.

11. Zastavenie - Vyškovec, Horská kaplnka Panny Márie kráľovnej

Štart:

Zelený štvrtok 9.4., 4:00 h., jasno.

Počasie:

+8° C až +12° C, najkrajší východ Slnka.

Vzdialenosť:

42, 2 km.

Čas:

4 hodiny 38 minút.

Trať:

375 x 112,5 m kolo

 Priemerné kolo:

44 s.

Na Zelený štvrtok a 11. zastavenie som sa tešil. Nad Vyškovcom stojí na lúke Horská kaplnka Panny Márie kráľovnej. Je to už za čiarou, na Moravskej strane. To nikomu nehovorte. Zúrila štátna karanténa. 

Terén bol bežecky náročný. Svah má sklon, čo ma neodradilo. Okruh som nemal pred štartom odmeraný. Krúžil som asi dve hodiny, vyšliapal chodník, ktorý odmeriam, keď vyjde slnko.

Vyšlo a na ten pohľad nezabudnem. Na jednej strane žeravá guľa, na druhej pomaly miznúci chladný mesiac. Takéto pohľady mi nedovolia zabúdať na ďakovania a prosenie.

Mám za sebou asi dve tretiny. Beriem pásmo, meriam vyšliapaný okruh. Ak niekto sledoval, ako pobehujem s pásmom a počítam na kalkulačke, ktovie čo si pomyslel. Kamaráti, majú hodinky, ktoré merajú odbehnuté metre, nadmorskú výšku, kolá, srdcovú frekvenciu, možno aj chodenie na toaletu. Keď bežia, podchvíľou sledujú, či im srdce neurelo o 2-3 tepy viac, ako má. Ja sa radšej spolieham sa na svoje pocity. Odbehol som veľa maratónov a šlo to aj bez múdrych hodiniek.

Staromódnou metódou som dospel k 125,5 m na okruh. Dúfal som, že to bude viac. Nevadí, aspoň tu budem dlhšie. Kaplnku mám spojenú s udalosťou spred niekoľkých rokov. Bolo chladno, dobrých desať pod nulou. Tu býva dvakrát chladnejšie ako inde. Neviem ako som sa tu ocitol, viem iba, že ako vždy, naľahko. V kraťasoch, bez rukavíc, bez čiapky. Domov ďaleko, nechcel som sa zdržovať. Ale pri kaplnke som ako vždy postál. Cez sklenené dvere pozerám na malý oltárik. Vo vnútri sa rozsvietilo a ozvala sa pieseň o Panne Márii. Zapôsobilo to na mňa tak silno, že na to dodnes spomínam a teším, že mi opäť zahrajú.

Pomaly, ale isto, sa blíži koniec jedenásteho maratónu. Po dobehnutí nazriem cez sklenené dvere, či zahrajú. Zahrali. Teším sa a ponáhľam do vane a samozrejme, otvoriť si pivo.

12. Zastavenie - Polníky - Kaplnka Panny Márie ružencovej a obraz Panny Márie

Štart:

Veľký piatok 10.4., 3:17 h., jasno, mesiac.

Počasie:

+8° C až +12° C, jasno.

Vzdialenosť:

42, 2 km.

Čas:

4 hodiny 23 minút.

Trať:

170 x 248,4 m úsek tam a späť.

 Priemerné kolo:

1 minúta a 32 sekúnd.

Je 10.4.2020, Veľký piatok, Moje 12-te zastavenie, 12-ty maratón. Štartujem najskôr z doterajších behov. Hodiny v aute ukazujú 3:17. Včera som bežal, veď viete kde. Uvidím, či "ranní ptáče, dál doskáče".  Toto miesto som vybral na poslednú chvíľu. Trať som meral včera.

Viackrát som doteraz spomínal na moju mamu. Ale na otca zatiaľ nie. O mesiac bude dvadsať rokov, čo nás opustil. Pochádzal, aj býval 10 km od Trenčína, v Dolnej Súči. V časti Polníky stojí pomerne nová kaplnka Panny Márie ružencovej. To bude prvý bod. Druhým bodom bude hruška s veľmi starým obrazom Panny Márie. Vzdialenosť medzi nimi je 248,5 metra. Plánujem bežať 85-krát hore, do mierneho kopca a 85-krát späť, teda mierne z kopca.

Trvalo dlho, kým som sa ako-tak rozbehol. Ťažko sa bežalo dole a hore ešte ťažšie. Snažil som sa myseľ zamestnať ďakovaním, prosením a modlením, ako obyčajne. Ale aj spomínaním na otca. Ako som s ním 45 rokov dozadu chodil do neďalekého sadu na slivky. Ako sme tlačili hore brehom káru. Pamätám, ako spadol zo slivky a zlomil si štyri rebrá. Na otca, aj vďaka behu, veľmi rád spomínam. Zaslúži si to.

Môže byť šesť hodín. Teším sa, že slnko ani dnes nezabudlo vyjsť a Mesiac, ktorý vzorne svietil, si môže odpočinúť. Sledujem neďaleký kopec Krasín,. Nie je tak vysoký, ako Dužník, má iba 517 metrov, ale je to tiež moja srdcovka. Na oba kopce behávam už dlhší čas, minimálne 50-krát do roka. Stále je tam čo objavovať.

Tak som sa zamyslel, že som skoro zabudol po 42-och km zastaviť. Žartujem. To by sa nestalo. Aj dnes som sa nevedel dočkať konca. Dočkal som sa, hurá! Čakajú ma dve posledné zastavenia.

13. Zastavenie - Farský kostol v Trenčíne

Štart:

Biela sobota 11.4., 5:05 h.. Jasno, mesiac.

Počasie:

+4° C až +12° C, jasno, slnko.

Vzdialenosť:

42, 2 km.

Čas:

4 hodiny 28 minút.

Trať:

337,6 x 125 m okruh okolo Farského kostola v TN.

 Priemerné kolo:

48 sekúnd.

Priznávam, z tohto maratónu som mal trochu mindráky. Na Bielu sobotu som od začiatku chcel bežať okolo Farského kostola pod Trenčianskym hradom. Postavený v roku 1324 a zasvätený narodeniu Panny Márie. Pekné miesto, ale oveľa rušnejšie, ako lúky, na ktorých som doteraz behal. Zmeniť, nezmeniť, bola otázka. Plán je plán, musím sa ho držať!

Je 11.4.2020, Biela sobota, 5:05 ráno. Stojím pred farským kostolom. Bežím prvé z 337,6 kôl, ktoré mám odbehnúť, aby bol splnený plán. Kostol je dobre osvetlený, dalo by sa tu behať celú noc. Výhľad je tiež nádherný. V noci, aj cez deň. V každom kole som obdivoval Mierové námestie, Trenčianske hodiny na Radničnej veži ukazujú, ako som na tom s časom.

Kritizovať môžem iba povrch, po ktorom som bežal. Dlažba je krivá, hrboľatá, ale nevadí. Nejako do konca vydržím. Ubiehalo to dobre. Mal som nad čím rozmýšľať, na čo spomínať. V tomto kostole som bol pokrstený, bol som tu na prvom sv. prijímaní, aj zosobášený.

Mám za sebou druhé občerstvenie. Slnko je už vysoko, začal som neskoro. Ale stále mám čo obdivovať. Novú železnicu, rozostavaný futbalový štadión. Na Trenčiansky hrad pozerám hlavne kvôli veži. Na nej by som niekedy tiež rád bežal maratón.

300 kôl je za mnou. Čaká ma 37 a "kúsek". Obavy, že tu bude veľa chodcov, sa nepotvrdili. Ľudia sedia doma. Je dobré, ale aj zlé.

14. Zastavenie - Skalka - Krížová cesta

Štart:

Veľkonočná nedeľa 12.4., 3:20 h..

Počasie:

+5° C až +12° C.

Vzdialenosť:

42, 2 km.

Čas:

cca 6 hodín.

Trať:

60 x Krížová cesta, 193 m hore, aj dole. 23 160 m

Pod Kláštorom 16 720 m.

Terasa Pútnického domu 2 160 m.

 Priemerné kolo:

---.

Na Veľkonočnú nedeľu pripadlo najťažšie zastavenie mojej krížovej cesty, ozajstná Krížová cesta na Skalke, pútnickom mieste, na ktorom som pred trinástimi dňami začínal. Krížová cesta bola vybudovaná v roku 2012. Autorom zamyslení je Viliam Judák. Dotýkajú sa života svätých pustovníkov Andreja-Svorada a Beňadika.

O 3:20 vybieham prvé schody a pokračujem ďalej v behu, dotýkajúc sa každého, zo štrnástich obeliskov zastavení. Na úseku 193 metrov bežím k jednotlivým zastaveniam. Chcem to dodržiavať smerom hore i dole. Aj za cenu, že na Krížovej ceste neodbehnem celý maratón.

Pre tento prípad som mal pripravené dve záložné varianty. Prvú, trať pod kláštorom, kde som bežal na Kvetnú nedeľu. Druhú, na terase Pútnického domu, kde to všetko začalo. Ale na Krížovej ceste plánujem bežať, kým mi budú stačiť sily, aby som nemusel prejsť do chôdze. 

Zo začiatku bez problémov. Pri 50-tom stúpaní sa to začalo meniť na doslovnú krížovú cestu. Trpím a odháňam nutkanie kráčať. Po 60-tich opakovaniach, alebo 23-tich kilometroch a 1680-tich schodoch, sa presúvam pod kláštor. Tam som pridal ďalších 16,72 km. Posledných 2,16 km som si nechal na Pútnický dom. Na terase som odbehol 30 okruhov, aby sa do bodky splnilo prianie, skončiť tam, kde som začal.

Veľkonočná nedeľa 12.4.2020 bola iná, ako tie, na ktoré pamätám. Pre niekoho bola iná, pre niekoho iná aj smutnejšia. Pre mňa iná, ale pekná. Som šťastný. Teší ma, že som dokázal moju Krížovú cestu Maratón presunúť z podoby plánov a snov, do podoby splnené.

Je dobojované, zvíťazili sme!

Ďakujem Pánovi, za duševnú silu.

Ďakujem za 14 pekných dní a 14 krásnych nocí.

Ďakujem duši, ktorej som sa venoval 60-70 hodín.

Ďakujem telu za približne 600 odbehnutých kilometrov.

Ďakujem za zatvorené kostoly, hlavný dôvod mojej krížovej cesty.

Ďakujem preto aj koronavírusu.

Ďakujem tým, ktorí spomienku na moju najkrajšiu Veľkú noc prečítajú.

Ďakujem...

Stano Ďuriga, Trenčín, 14. 4. 2020