Vilo Novák

11. Ročník Banskobystrického maratónu a polmaratónu, 4.júna 2022

(vraj prvý a jediný večerný maratón na Slovensku...)

Je to pravda, prvý a jediný...a dúfam že tak to aj zostane. Večerný maratón (a polmaratón) má len jednu výhodu: večer nesvieti slnko a teda je chladnejšie ako cez deň, čo je pre vytrvalcov príjemné. Ale má to spústu nevýhod, napríklad: slabšia viditeľnosť, lebo slnko predsa svieti lepšie ako bystrické mestské osvetlenie, nutnosť spať v Bystrici, alebo sa nocou pustiť (autom) domov a doma sa hlásiť po polnoci a v každom prípade sa nevyspať. Originálna je v Bystrici aj sekvencia štartov. O šiestej hodine večernej vyštartovali maratónci; po dvoch hodinách (ešte za šera, po správach v televízii), sme vybehli my polmaratónci a pomiešali sa s maratóncami...

Štart maratónu
Ako bolo povedané, maratónci vybehli s výstrelom o šiestej popoludní; 5 minút pred nimi vyletel na kratšiu trať (3,4 km) húf bežcov a zmizol smerom na Zvolen. Po nich teda išli na trať maratónci. Nebolo ich veľa; len 145 a medzi nimi bežalo (a dobehlo do cieľa) 23 žien. V tejto množine bežcov boli aj dvaja priatelia z nášho motorového približovadla, ktorým sme sem prišli z Bratislavy; Marek, V. a Lukáš H. Statočne som vypliešťal oči do davu maratóncov vyletevších spod štartovného portálu ktorí si vytýčili náročnejšie ciele ako ďalší dvaja z posádky auta Tomáš G. a ja, Vilo N, ale ani jedného som nevidel. Zrejme boli prirýchli....

Ešte dve hodiny do štartu polmaratónu
Polmaratónci (a polmaratónkyne) sa pofľakovali okolo OD Európa, vyzerali maratóncov a otravovali sa. Ja som na tom bol lepšie; v B. Bystrici mám kamaráta a tak sme si sadli do kaviarne, a spolu s jeho manželkou Lidkou spomínali na časy minulé. On (Dušan) si dal pivo, ja (Vilo) som pil to, čo mi vraj „dá krídla“ (teda Red Bull) a Lidka vodu... Čas uletel rýchlo, tak som sa vybral do šatne pri štadióne na Štiavničkách a prezliekol sa do „polmaratónskeho“. Na môj vkus sú šatne ďaleko od miesta štartu, našťastie príjemní dobrovoľníci nám dali na to zabudnúť a sľúbili, že mi budú držať palce. Potešilo ma to, aj keď „polka“ sa spravidla dá zabehnúť aj s prstom v pr...Nakoniec, drvivá väčšina bežcov sa aj tak prezliekla v autách, s parkovaním neboli problémy.

Štart polmaratónu,
sa udial o 20:00, ale vtedy vybehli len tí vpredu, ináč to ani nejde. Nám to trvalo asi 50 sekúnd, kým sme sa dostali na rad a prebehli popod štartovný portál. Nás, polmaratóncov bolo v porovnaní s maratóncami podstatne viac: 541 mužov a 195 žien, teda spolu solídnych 736 bežcov a bežkýň. Je stále teplo, asi tak 25 °C a vysoká vlhkosť vzduchu. Mám na sebe trenírky a polypropylénové tričko s krátkymi rukávmi. (Vari by bolo lepšie obliecť si tielko ? To je už len teoretická otázka, kocky sú hodené).
Vybieham pomaly, aby som sa zohrial a potom sa uvidí. Pravdou je, že som klusal tých 500 metrov zo šatne až sem, ale radšej opatrne, ako to prepáliť. Cieľ mám len jediný: dobehnúť v zdraví a bol by som rád, keby to bolo pod dve hodiny.
Pôvodne som nepočítal s účasťou na tomto podujatí, ale keď mi Marek pri tréningu vyjavil, že on a Lukáš sa prihlásili na „celý“ maratón, pôjdu autom na otočku a v aute majú voľné miesto, nezaváhal som. Nakoniec, prečo si to nezabehnúť? Polka (21,1 km) nie je nič moc, to by som mal zabehnúť bez problémov aj s mojou (neveľkou) mierou trénovanosti. Najstaršia mužská kategória v Bystrici je M60, umiestniť sa vpredu nemám šancu, teda môžem pokojne bežať v trvalo udržateľnom tempe a brať to ako dobrý tréningový dlhý beh. A tak sa stalo, že asi o 16:00 sme zaparkovali auto na kopci nad OC Európa a pobrali sa na prezentáciu, kde som (svojimi) mnohými podpismi na formulári potvrdil, že som zdravý a schopný zabehnúť polmaratón a organizátorom povoľujem...ani neviem čo... a súhlasím s čímsi...
Vybehli sme v ľavom pruhu cesty po nábreží rieky Hron smerom k hotelu Lux. Kontrolujem sa, aby som nebežal prirýchlo, zdá sa, že som v poriadku, akurát ma trošku bolí ľavé chodidlo, ale to by malo po nejakom kilometri prestať. V protismere sa tmolia roztrúsení maratónci; zaradím sa k stredovej čiare, aby som videl kto beží v protismere, vyzerám „našich“ dvoch, ale nikoho známeho nevidím. Beží sa mi (zatiaľ) dobre, míňame hotel Lux, zabočujeme doľava, do mesta a vraciame sa späť k miestu štartu...a pokračujeme ďalej, na Radvaň. Mierne stúpanie, obrátka, mierne dolu kopcom a znova sme v blízkosti miesta štartu; jedno kolo máme za sebou, ešte dve nás čakajú. Táto „nová“ trať je celkom príjemná, usporiadatelia urobili dobrú vec, keď zavrhli tú starú. Tá „stará trať“ mala jednu veľkú slabinu: asi 5 kilometrový úsek cez Uhliská. Bežal som prvý ročník BB maratónu a tie Uhliská (bolo ich treba absolvovať dvakrát) mi pili krv. Motali sme sa takmer na mieste hore – dolu; len aby sme nabehali nejaké kilometre v kopcovitom teréne. Ale toto (čo bežíme dnes) je celkom pekná trasa.
Je mi teplo, s tým, nič nenarobím, som mokrý ako myš, musím si dať tekutinu, najlepšie „ionťák“. Konečne niekto známy v protismere. Evka Seidlovie! Ahoj Eva...nereaguje. Nečudo, má za sebou už skoro tri hodiny behu a koncentruje sa na seba, nevníma okolie. (Stretol som ju ešte dvakrát a dobehol som ju pri železničnej stanici pri „apendixe“, kráčala...). Obdivujem jej vôľu, je to nezmar.

Zmráka sa, stmieva sa, k noci sa chýli...
A my bežíme a bežíme. Treba si dávať pozor, cesta nie je všade rovná a verejné osvetlenie je biedne, nie je to na čítanie. Pár krát som zakopol o nerovnosti a mal som čo robiť, aby som sa nerozpleštil; to isté sa stáva aj iným bežcom; treba vyzerať hladké úseky, najlepšie je bežať po stredovej čiare, kde je deformácia vozovky ťažkými autami menšia. To sú tie radosti nočných behov v meste.
Ale sú tu aj iné radosti. Medzi ne patrí aj „tľapnutie“ početným detvákom, natŕčajúcim rúčky, výmena želaní medzi bežcami. Ba Lidka (kam sa ten Dušan podel?) dokonca vbehla na cestu, aby ma povzbudila, vďaka. Vzhľadom na to, že som veterán, a bežím pomalšie ako v minulosti, pohybujem sa často v poli bežkýň, čo je rozhodne príjemnejšie (a krajšie), ako medzi chlapmi. Občas prehodím pár slov s lepými devami, je to príjemné prerušenie stereotypu. Vedľa mňa dlhšie bežala deva v modrej bežeckej sukienke, asi 30 ročná. Prihovoril som sa jej pochvalou (to vždy zaberie). Dobre ti to ide, rečiem. Ďakujem, ona na to. Ty si z Bystrice? Ako viete, že som z Bystrice? To je jednoduché, najkrajšie dievčatá sú predsa z Bystrice. A už bola ruka v rukáve; nejaký čas sme bežali spolu, až kým nás občerstvovačka nerozdelila. (Ivanka F. dobehla asi dve minúty skôr ako ja, znova sme sa stretli už s medailami na krku).
Vráťme sa na trať. V protismere beží Tibor Sahajda, čo vlastne? Maratón? Polmaratón? Po pretekoch vyjde najavo, že bežal polmaratón a Urban maratón.
Kolo tretie, pre nás posledné; je solídna tma, ale aspoň sa ochladilo a už sa tak nepotím. Vari to len dobehnem. Ako na tom som s časom ? Nemám ani poňatia, hoci stopky mám. Pri štarte som si ich zrejme zle nastavil a začalo mi to miesto pripočítavania času odčítavať od jednej hodiny. Nechcel som sa s tým hrať, takže som to nechal tak. Však uvidíme. Beží sa mi celkom dobre, aj keď to zrejme nie je rýchle, ale do cieľa dobehnem. Pred nami je osvetlená vysoká budova O2, ešte tento kopček, obrátka a už len asi 1,7 kilometra, len nezakopnúť...
„Kto to tu beží“, ozýva sa známy hlas, ktorý jednoznačne patrí Janovi Hazuchovi, známemu maratónskemu matadorovi. Tesne pred obrátkou ma predbieha; je výrazne rýchlejší ako ja, takže sa ani nesnažím chytiť sa ho. „Nazdar ty potvora, ty si teda rýchly“, kričím za ním, keď sa vzďaľuje. Videl som ho ešte hodne dlho, ako sa mi vo svojom čiernom outfite vzďaľuje. Ja zrýchľujem až v cieľovej rovinke (alebo lepšie v cieľovom kopčeku, lebo cieľ je na vyššom mieste), aby ma nikto nepredbehol. A som tu.

Cieľ.
Čas? Neviem. Nad portálom je časomiera, ukazuje zrejme čas maratóncov. Ukazuje niečo pred desiatou, to by som to mohol „dať“ pod dve hodiny. (V telefóne som si našiel výsledok: 1:54:41 brutto, čistý čas bol asi o 50 sekúnd lepší). Za cieľom stojí Jano Hazucha, dobehol nejakú desiatku sekúnd predo mnou; blahoželáme si navzájom a tiež Vilovi Nagyovi , ktorý zvíťazil v „našej“ vekovej kategórii (M60) v čase 1:29:24. Nuž, je od nás aspoň o 15 rokov mladší...Jano skončil na 6. a ja na 7. mieste v M60, celkovo som dobehol 296 z 541 mužov. Čo narobíš, čas nie je náš priateľ. Jeden z našich spolucestujúcich v aute, polmaratónec Tomáš G. ma predbehol a dobehol v čase 1:52:19.

Ako dopadli tí najlepší v polmaratóne?
Medzi mužmi bol prvý (kto iný?) ako Tibor Sahajda v čase 1:09:00, druhému Martinovi Rusinovi dal viac ako tri minúty. Medzi ženami zvíťazila K. Rosolová v čase 1:23:42. K príjemným raritám paril aj „okrojovaný“ Paľo Blažek, bežiaci v kroji aj s valaškou, jeho čas (2:04) v tomto prípade nie je dôležitý.

Maratón
Mal favorita v J. Urbanovi, ktorý aj zvíťazil v nie slávnom čase (2:41:23), pred T. Ivaniutom (2:45) a „rajčanom“ R. Kalinom (2:46). U dám bola prvá v prekvapujúco dobrom čase už veteránka Iveta Furáková (2:59:19). Eva Seidlová tentokrát našla vo W60 premožiteľku v A .Nikolovej (4:37), Eva dobehla v čase 5:02, ten vekový hendikep robí svoje.
Prekvapením (pre mňa) bolo DNF „Pefa“ Tichého a M. Ščibrana, ako aj umiestnenie Ľ. Hrmu (4:04) za J. Mecelem (4:02) a nečakané, ale zaslúžené víťazstvo Stana Ďurigu v M60, časom 3:28.
A nakoniec (pre nás) to najdôležitejšie; ako dopadli naši „parťáci“ z auta v maratóne? Ako ktorý...Marek V. to síce „prepálil“, (prvú polku mal za 1:30), ale dobehol v dobrom čase 3:23; čo mu v M40 vynieslo pekné 7. miesto. Horšie dopadol Lukáš H; pre problémy s lýtkom musel po štyroch kolách vzdať...Aj tak to občas (žiaľ) býva...

Aké to teda bolo?
Trať bola výborná, zázemie štartu a cieľa malé, šatňa by mohla byť bližšie. Keď usporiadatelia chcú mať „večerný“ maratón, nech ho teda majú; ale prečo nedať štart maratónu a polmaratónu s odstupom maximálne jednej hodiny? A po dobehu by okrem vody a melónu mohla byť k dispozícii aspoň tyčinka, keď už nie horalka alebo jablko; a pivo (trebárs nealkoholické), by tiež bodlo.

Vilo Novák, Bratislava, 6.8.2022.