Vilo Novák

39. Rajecký maratón a n-tý Rajecký jarmok.
13.august 2022

Žiar nad Hronom, železničná stanica, sobota, 13.8.2022, 6:15
Zaparkovali sme náš VW Up! pred stanicou a vyzeráme vlak, ktorý má priviezť Evku Seidlovú priamo z Tlmáč, aby sme sa spoločne odviezli na perlu medzi maratónmi na 39. ročník Rajeckého maratónu. Je tu pusto, len po nástupišti sa nervózne prechádza staršia dvojica a obaja fajčia ako komín.Ináč sa nič nedeje. Na semafóre už svieti zelená, to znamená, že dnes by vlak meškať nemal. Už je ho vidieť; v diaľke sa mihotajú jeho svetlá. Nakoniec do stanice prišiel jeden motorový vozeň; my sme to kedysi volali „motorka“ a z neho vystúpili dvaja ľudia; našťastie jednou z nich bola Eva. Z Tlmáč do Rajca nie je jednoduché cestovanie, podobne, ako aj zo Žiaru. Zo Žiaru do Rajca je to necelých 90 kilometrov, treba však prejsť cez Fačkovské sedlo, kde sú úzke a strmé cesty. Zvládli sme to za jednu hodinu dvadsať minút a Eva ešte stihla predčasný štart o ôsmej. Do Rajca docestovala už odetá v bežeckom a aby stihla štart, Šaňo S. jej pre istotu vybral štartovné číslo. Zaparkovali sme asi 20 minút pred ôsmou, takže mala dosť času, aby zaujala miesto medzi 13 mužmi veteránskych kategórií a vyrazila smerom na Čičmany. Väčšinu zo skôr štartujúcich som nepoznal, ale bol medzi nimi aj Cyril B., veselý aj napriek tomu, čo ho čakalo...
Predštartová atmosféra bola (ako vždy v Rajci) srdečná a horúca, to druhé aj vďaka teplému počasiu. Podľa predpovede by malo byť asi 28 °C. Je to hodne. Budú nejaké mraky ? Pýtajú sa ma viacerí znami, vediac, že som hydrológ, ktorý by mohol niečo o tom vedieť. Budú, ale pravdepodobne až poobede, keď sa vytvoria z vyparenej vody, vravím, aj keď robiť múdreho v predpovedi počasia je obtiažne aj pre renomovaných meteorológov.
S oblečením dnes nebudú problémy (tielko a trenírky) na hlavu čiapku, lebo slnko veru páli. Ešte sa trošku rozhýbať a na štart.

Štart, Rajec, 13.8.2022, 9:00
Pole štartujúcich bolo rozsiahle, keď som sa išiel zaradiť do koridoru musel som zájsť hodne dozadu. Maratóncov bolo poskromne, len 154 ( z toho 19 dám), ale polmaratóncov bolo veru hodne: 436 (86 žien). Keďže som prišiel neskôr, stál som už mimo námestia. Najsôr vyštartovali „inlajnisti“ a až potom my, bežci.
Odpočítavanie...a nakoniec slovo „štart“ a už sa to (aj keď pomaly) pohlo. Kým sa dav pretlačil cez úzky štartovný portál, mne ubehlo 40 sekúnd. Len žiadny „kvalt“ krotím sa a bežím volne, zatvorený v dave, ktorý vybehol, ako keby sa malo bežať sto metrov. V Považskej Bystrici žije môj bratranec Matej, a jeho syn Dušan s rodinou. Jeho druhý syn Matúš (Martini) žije už asi 15 rokov v Kalifornii, je občan USA, tam sa aj oženil so sympatickou Mandy, majú (samozrejme spolu) dvoch chlapcov Evana a Marka. No a v týchto dňoch sú na Slovensku, dokonca v Rajci. Matúš beží maratón (prvý na Slovensku) a jeho žienka Mandy si trúfla na polmaratón, podobne ako Matúšov brat Dušan. A aby som nezabudol, v detských kategóriách sa v Rajci predstavili aj dvaja Matúšovi synovia a aj syn a dcéra Dušana (a jeho manželky Deánky). Skrátka „nepečie“, ale behá celá rodina.V hlavných behoch máme až štyroch členov našej širšej rodiny.
Malý okruh Rajcom máme za sebou, bežiac znova okolo štartu pozerám doprava, vyzerám „našich“, teda manželku a ostatnú rodinu, lebo dnes sa tu dejú veci...
Bežíme smerom na Šuju, už trošku rozriedení. Približujem sa k známej figúre celej v čiernom s neopakovateľným štýlom; to musí byť Jano Hazucha! Nazdar Jano, ako sa darí? Ideš celý? Pýta sa ma Jano, Ale nie, stačí mi polka, vravím. Tak potom nespomaľuj, ale choď dopredu. Pozri sa, ja chodím na takéto podujatia preto, aby som sa stretol s kamarátmi a nie preto, aby som stláčal sekundy; pôjdem s vami aspoň si pokecáme, vravím. Janov spolubežec je tiež kamaríát David Nagy z Bratislavy, s Janom beháva často. Prebiehame métu piatich kilometrov (28:40), tak pomaly nezačínam ani maratón nie to polmaratón. Na tom predsa nezáleží. Najstaršia veková kategória v PM je M60 a viac. Viac teda mám, ale až o dvadsať rokov. Zajtra by som mal mať okrúhliny...Šancu na umiestnenie nemám, tak čo sa budem pechoriť, ide o to, aby som v zdraví dobehol. A tak bežíme voľne, rozprávame sa, ale aj tak nás nikto nepredbieha, každý je po piatich kilometroch „usadený“ na svojom mieste, zmeny v poradí už nebudú veľké. Dobiehame asi 7. kilometer, na ceste stojí mládenec s tabuľkou „polmaratón“, šípka na nej ukazuje doľava, so Starej Lesnej... Skromný počet maratóncov sa drží pravej strany cesty a mieri do Čičmian. Tak štastlivo chlapci, lúčim sa s nimi.

Sám polmaratónec v poli
Začína sa celkom slušné stúpanie. Poznám to, nie som tu prvý krát, viem, čo ma čaká a asi od 9. kilometra aj rozbitá cesta, nie je sa na čo tešiť. Skúšam (ani nie zrýchliť), ale bežať si svoje, lebo doteraz som išiel príliš voľne. Nechcem to však prehnať, o nič predsa nejde, ale nechcem sa príliš flákať.

Tibor Sahajda, tomu to ide...
Moje doteraz pomalé tempo sa prejavilo tým, že prvého vracajúceho sa polmaratónca Sahajdu som stretol ešte v intraviláne dediny. Pravdou je, že Tibor je dobrý, ale aj tak, som pritibežcov stretával až na konci dediny a nie pri kostole. Za Sahajdom dlho nič; vari po dvoch minútach ďalší osamelý bežec (M. Ilavský). Až za dedinou zástup bežcov hustne a vidieť množinu farebných bodiek ako sa posúvajú oproti sebe; jedni nadol, druhí hore, medzi nimi som aj ja.

Kilometer desiaty (58:40),
To teda nie je žiadna sláva. Napijem sa toho, čo deklarujú šikovné dievčinky ako „ionťák“ a rozmýšľam čo s týmto pretekom urobím. Ak to pôjde takto aj ďalej, tak 20 kilomterov „dám“ za 1:57:20, plus 5:50 na 21. kilometer plus 40 sekúnd na 97 metrov, to je spolu 2:03:50. skoro 4 minúty nad tie „magické“ 2 hodiny. Nad 2 hodiny som polmaratón ešte nebežal, a nebol by som rád, keby sa mi to podarilo práve dnes. Aby som to dobehol pod dve hodiny, potrebujem druhú desiatku zabehnúť o 4 minúty rýchlejšie. Dá sa to zvládnuť? Ešte ma čaká 2,5 kilometra stúpania po mizernej, hrbolatej ceste a nadol. Tak teda zrýchľujem, ale nie na doraz, na 15. kilometri uvidím, ako sa to vyvŕbi a potom sa rozhodnem, čo s tým; skúsiť to môžem. Zrýchľujem.
Zdraví ma synovec Dušan, bežiaci v protismere, predbiehajú ma nejaké dievčatá (sú to členky štafiet 4x5 km), ale aj tak mi to nerobí dobre, a tá obrátka (je to asi na 12,5 kilomeri) nie a nie sa ukázať; vidieť len nekonečný rad bežcov a bežkýň pohybujúcich sa oproti sebe.

Konečne, obrátka.
Mierne za to zrýchľuje, ale nie veľmi, lebo cesta je hrboľatá a pretekári si vyberajú tú zdanlivo „najrovnejšiu“ trasu, beží sa po celej šírke vozovky. V protismere sa nahor šinie stále hustý rad bežcov, ale po dvoch kilometroch sa zriedi, bežia len jednotlivci. To je teda prekvapenie! Na hornom konci Rajeckej Lesnej kluše dáma; veď je to predsa Mandy! „Great, Mandy“, volám na ňu. Som príjemne prekvapený, nečakal som, že sa až sem dostane s relatívne malou stratou, mám na ňu náskok asi dvoch kilometrov, čo nie je veľa. Vyzerám aj Miša H., ktorý by sa mal pohybovať kdesi v jej okolí. Uprostred dediny sa šinie nahor sanitka a pred ňou trápiaci sa muž. Tebe teda nezávidím. Ale, kde je Mišo ?

16. kilometer.
To už bežíme po ceste Fačkov – Rajec. Do cieľa mi mi zostáva ešte 5 kilometrov a 97 metrov a mám k dispozícii asi 27:20 minút, aby som to dotlačil pod 2 hodiny. Snažím sa držať tempo, nie na doraz, ale svižné. Počasie nie je najhoršie. Slnko svieti, ale občas ho prekryje mrak; fúka pomerne silný a chladný protivietor. Je to fajn, chladí, ale tiež brzdí. Však uvidíme. Pred občerstvovačkou pred Šujou na mňa kričí nejaká dáma! Jaj, veď je to Jarka M. Ahoj Jarka, prídeš dolu? Áno. Tak pokecáme, rečiem a mažem nadol. Dievčatá podávajú vodu. Nechcem, to mi nepomôže a zbytočne zdrží, chcem to dať predsa pod „dve“!

40. kilometer maratónu je na zátačke pri kostole v Šuji,
Do cieľa mi zostávajú ešte 2 kilometre a 200 metrov; mám na to niečo cez 12 minút, mohlo by sa to podariť! Rajčania, pohodlne rozvalení v kreslách pred domami povzbudzujú, aspoň nejaké rozpltýlenie v tej jednotvárnosti. Ale poznáte to, tie posledné kilometre nemajú konca – kraja. Vyhliadam odbočku doprava, na námestie. Konečne počuť hlas Gaba Kováča, volá moje meno a vbieham do cieľa, s jedným okom upretým na display časomiery.

1:59:43 BT, 1:59:11 NT
Tak predsa sa to podarilo, ale trošku som sa prehnal; bol to klasický pretek proti časomiere. Koho už len zaujíma, či som to zabehol pod, alebo nad dve hodiny! Jedine mňa. Ale náladu som si zlepšil, som spokojný. Dobehol som ako 236 z 436 (a 10 z 26 M60). Vystál som si dlhý rad na občerstvenie; potom som zistil, že nemám medailu, tak som si ju išiel vypýtať. Problémy neboli, bolo jasné, že som bežal, keď som taký spotený. Pri zábradlí stojí manželka Katka, pri nej „dobehnutý“ Dušan N. (1:44:49); čo narobíš, lebo platí „a čo mladé utekalo a čo staré nevládalo“. Dobehol aj priatel Paľo Hajduk (2:07:10). Najväčšmi prekvapila Amanda Martini, ktorá to zdolala v čase 2:33:21. Čo je na tom také prekvapujúce, môžete namietať. Vzhľadom na podmienky a to že jeuž veteránka, som neveril, že to „dá“ pod 3 hodiny. Ale motyka vystrelila a Amanda sa stala najrýchlejšou „Američankou“ na polmaratónskej trati v Rajci (ako vtipne poznamenal Juro Senko).

Kto teda zviťazil?
Všetko je vo výsledkových listinách, ja chcem len poznamenať, že T. Sahajda svoj náskok nielen udržal, ale aj zveľadil (1:08:00), pred druhým M. Ilavským (1:12:40). K kategórii žien slávne zvíťazila Katka Bačíková z P. Bystrice v čase 1:33:53.

A čo sa dialo v hlavnom behu: 39. Rajecký maratón
Nebežal som ho a preto sú moje postrehy len z priestorov štartu a cieľa. V priestore štartu som stretol (okrem mnohých ďalších) priateľov Tomáša Kopčíka a Radku Paulínyovú; predstavte si, obaja sú z Trnavy. Poznáme sa dlhé roky a vždy som rád, keď ich vidím. Nielen prete (alebo vôbec nie preto) že sú výborní bežci, (a Radka je šarmantná dáma) ale hlavne preto, lebo sú to príjemní spoločníci. Poznáme sa už dlho, ale na pretekoch sa nestretávame často. Tak ako sa ti darí Tomáš, dobre ti to ide. Ako plánuješ dnešok? Mám štartovné číslo jedna, vraví. No dúfam, že to v takom poradí aj skončí, poznamenávam. Ako už viete, aj to tak skončilo. Tomáš Kopčík (už M50) zvíťazil v absolútnom poradí v čase 2:44:31, pred J. Červeňom (2:46:23) a na 3. mieste dobehol (na veľkú radosť rajčanov) Rasťo Kalina (2:50:13), už M40. Samozrejme, že horeuvedení borci zvíťazli aj vo svojich vekových kategóriách. Obdivuhodný je najmä výkon (už startšieho dorastenca) Tomáša Kopčíka. Čas nie je rekordný, ale ani Rajecký maratón nie je najľahší a počasie nebolo najvhodnejšie na maratón. Rád by som ešte spomenul výkon Jana Hazuchu; ten zvíťazil (vo svojich 79 rokoch) v M70 časom 4:00:23 a druhému (Š. Zuberník), „dal“ 19 minút. Musel bežať výborne, lebo v čase (asi 7 km) čo sme bežali spolu, to bolo rozbehnuté asi na 4 hodiny, lenže Jano to udržal počas celých pretekov! Kto umí, ten umí...
Vrátim sa k našej rodine. Matúš Martini dobehol v čase 3:05:35 celkovo ako 12. a 5. v kategórii M40! Skvelé v takom počasí. Stal sa najrýchlejším „Američanom“ na tejto trati; lebo aj keď som ho prihlásil ako Považsko – Bystričana, ma občianstvo USA a trvalo žije v Monterey, v Kalifornii. Skrátka, zámorskí bežci sú v Rajci bežní...
A poďme na dámy...Zvíťazila Ivanka Líšková (3:02), pred známou borkyňou Sylviou Sebastian (3:11), ktorá zvíťazila v Ž40. (Vo výsledkovej listine sa objavilo priezvisko Líška P., ktorý dobehol maratón v čase 3:49. Že by to bol manžel Ivanky? Ten sa teda naumýva riadu, lebo, ak je to jeho rýchlejšia polovička, oná Ivanka, tak ho to asi neminie.) Radka Paulínyová zvíťazila v Ž50 v čase 3:58:44 (ako ten čas len letí...) pred Z. Semanovou; na štvrtom mieste dobehla Eva Seidlová v čae 5:12, je však ročník 1948. Takže dobre sme tú Evu viezli...

Vilo Novák, Bratislava, 19.8.2022.