Vilo Novák

(Už) 18. ročník ČSOB Bratislava Marathon 2023
2.apríl 2023

(Alebo: Ako Evka Seidlovie ako jediná dievčina v tejto časti Európy, pol tisíci maratón zabehla)

Ten čas letí priam neuveriteľne. Dobre si pamätám, ako som (podobne ako niekoľko stovák maratóncov) podupával na štadióne Interu a čakal na štart 1. ročníka Dunajského maratónu (čo je predchodca ČSOB Bratislava Marathonu). Bolo to v roku 1991 a bežalo sa do Hainburgu a späť; v tých časoch to bola „bomba“ a veľká rarita. Veď kto to kedy videl, aby sa cez „železnú oponu“ bežalo dokonca bez pasu! Tento maratón (Dunajský) nám vydržal 11 rokov; posledný ročník sa bežal v roku 2001. Našťastie, po štvorročnej prestávke sa organizácie nového tentokrát už „domáceho“ ČSOB maratónu ujala firma Be cool (s bratmi Pukalovičovcami v čele) a tí ho šťastne previedli cez úskalia začínajúcich maratónov až k tohotoročnému, 18. ročníku ČSOB Marathonu, ktorý sa môže smelo zaradiť medzi kvalitné mestské maratóny, ktoré zdobia všetky hlavné mestá štátov Európy.


2.apríla 2023, deň maratónu (a polmaratónu)

Podľa predpovedí malo pokračovať doterajšie chladné a pochmúrne počasie. Keby len pochmúrne! Charakteristickou črtou už asi dva týždne trvajúceho počasia bol chlad (do 10 °C) a chladný vietor arktického pôvodu. Samotný chlad nie je nepriateľom maratóncov, na ten sa dá pripraviť vhodným oblečením, ale ten vietor...To znamená pridať aspoň jednu vrstvu oblečenia, najlepšie nejakú „windstoperku“. Lenže, bežiac „po vetre“ to znamená prehriatie...čo tiež nie je žiadne potešenie. Na popoludnie je predpovedaný dážď. Dúfam, že to ma nezastihne, pretože kombinácia chladného vetra s dažďom je tá najhoršia alternatíva. Však uvidíme. Zatiaľ neprší, takže dolu „elasťáky“ a hore tričko s krátkymi rukávmi, na to tielko (obe s polypropylénu) a navrch spomínamú windstoperku. Tá windstoperka má tú výhodu, že ak je teplo, dá sa rozzipsovať a v podstate sa jej ochranný účinok vylúči. A samozrejme na čelo čelenku a na ruky rukavice, dobre sa do nich utiera pot a iné výlučky. No a na nohy osvedčené „adidasky“.

Nedá sa nič robiť, organizátori sa polepšili a k štartovnúmu číslu (prvý krát!) pridali aj pásku so štartovný číslom, aby sa to dalo pripevniť k batožine, ktorú sme bez problémov a dlhých radov odovzdali. (Tie problémy sa vynorili až po dobehu; dlhé rady „dobehnutých“ bežcov pred úschovňou boli spôsobené tým, že dievčiny za pultom nemohli nájsť hladané tašky; chýbal systém v ukladaní tašiek. Keď to (teda preteky!) máte za sebou, ľahšie sa to celé znáša).

Vráťme sa k pretekom. Štart je plánovaný na 9:00. Takže krátke rozbehanie a poďme na štart. Málokto si uvedomil, že startovné pole sa radí ináč ako v minulosti. Totiž, vždy sme vybiehali smerom od mesta (alebo na východ) a až teraz sme si uvedomili, že ono je to naopak; vybehame smerom do mesta, aby sme sa skrútili doprava a nasmerovali sa na Štrkovec. Dozadu, dozadu! Snažili sa nás usmerniť usporiadatelia. Stojím v tlačenici a takmer sa nehýbeme. No, čo už, vravím si, v najhoršom vybehnem neskôr, nejako bude. Mnohí to riešia tak, že preliezajú vysoké zabrany stojace medzi nami a štartovnými koridormi. Nakoniec sa mi to podarilo a tesne pred štartom som sa kamsi zaradil a čakal na výstrel. Snažil som nájsť „dohodnutých“ spolubežcov. Ešte včera som sa dohodol s Janom Hazuchom, že pobežíme spolu. Jana nikde. Mal by tu byť aj Peter Šafarik, ani toho nevidím. (Ukázalo sa, že obaja prišli do štartovných koridorov neskoro, lebo sa nemohli do nich dostať.) A už je tu štátna hymna, vyspievaná pekným altom... a


Odštartované!

Ako obvykle, nič sa nedeje; až asi po pol minúte sa pomaly pohýňame. Neskôr prejdeme do klusu a už sa beží. Len to neprepáliť. Snažím sa bežať voľne, ale príliš sa „neflákať“. Rád by som to zabehol pod „dve“; pod „ jedna päťdesiat“ to nedám, na to zrejme nemám. Okrem toho, tohoto roku som nebežal dlhšiu trať ako 16 kilometrov, takže neviem, čo tá dĺžka so mnou urobí. Radšej opatrne. Počas prvého kilometra som masívne predbiehaný ambicióznymi, ale zväčša nepripravenými bežcami, potom sa karta obráti a na úrovni Radošinského naivného divadla sa situácia skonsolidovala a idem dopredu ja. Deprimujúco pôsobia rýchlici polmaratónci s tempom 3:10 – 3:20 na kilometer, ktorí nás míňajú v protismere už na úrovni štrkoveckého jazera. Čo narobíš, tie roky degradácie organizmu zanechali aj na mojom výkone stopy. Konečne otočka a smerujeme do centra mesta. Tak a tadeto už nepobežím, utešujem sa, hoci sa mi (ešte) beží dobre. Sem – tam hodím zrak na ľavú stranu, do protismeru, je nás naozej hodne. Ako sa neskôr ukázalo, bežalo 852 maratóncov a 3035 polmaratóncov oboch pohlaví, a to nerátam štafety. Fakt, cesta bola plná.


5. kilometer,

je situovaný pri jazere; zabehol som to za 27:11, je to pomalé. Je v tom však asi minútové motanie sa pred štartovným portálom. Občerstvovačka. Nie som smädný, idem ďalej. Obieha ma Jitka Hudáková z Trenčína, šikovná to deva, kývneme si, Dobehla tretia v polmaratóne Ž50. Zbiehame pod nadjazd, núti ma to k zrýchleniu. Nič také, len drž tempo, vravím si. Stále sa mi beží dobre. Doprava popred Manderlu a smerujeme k pošte. Pred Dunajom (k vašim službám) stojí štvornohý Mišo G. (2 nohy plus 2 barly) a aspoň povzbudzuje, keď už po operácii s nami nemôže bežať.


10. kilometer je pred starým SND.

Posledných 5 kilometrov za 26:09, je to dobré. Predsa si len dám glg vody, aj keď smädný nie som. Bežíme smerom k mostu Lanfranconi. Sem tam mrholí, ale je to bez problémov. Viac starostí mi robila dlažba v Starom meste. A ešte niečo: predbieha ma hodne dievčat. Kedysi, ak ma predbehla dáma, tak som to považoval za pohanu; aj teraz ma to hnevá, ale uvedomujem si, že plynúci čas tu nie je na to, aby som sa zlepšoval. A bude to len a len horšie. Ale vďaka za to, že som na vlastných nohách. Na ľavej stran, pri zábradlí promenády vidím „banner“ s označením 15. kilometra; to však ešte potrvá, kým sa k nemu vrátime, my bežíme po ceste a sme asi na 12. kilometri...

Obrátka za mostom Lanfranconi (13.6 km) a bežíme späť, (už tadialto nepobežím, vytešujem sa). Stále sa mi beží dobre. Je mi síce trošku chladno, lebo ten vetrík je ľadový, ale je to dobré. Konečne prebieham métu 15. kilometra, stále bez väčších problémov. Ako na tom som s časom? Neviem, lebo som si zabudol stlačiť stopky, na tom však nezáleží. Dlažba za Propelerom je z kociek, nebeží sa mi tu dobre, ale aj to skončilo a vybiehame na Starý most. Zaujímavé, že aj taký mierny výbeh výrazne spomalí. Ešte 4 kilometre, oznamuje nám banner s číslom 17.


Ostané 4 kilometre,

by som mal zvládnuť, zatiaľ žiadne problémy, aj keď je to už pomalšie. Držím tempo a som (po obehu Sadu JK) zase pod Starým mostom. Vydrž, už je to len kúsok, prihováram sa štíhlej dievčine. To som nemal, lebo dievčina pridala, hore rampou na most ma predbehla a videl som jej len jej vzdiaľujúcu sa siluetu...Počas zbehu z mosta som natiahol krok, ale ani to mi nepomohlo. Niekoľko „mladoňov“ ma aj tak predbehlo, a keď som prebiehal cieľom na časomiere bolo niečo viac ako 51 minút. Je to dobré, myslím si. Potom ako obvykle: medaila, pivo a do šatne (s už spomínamým dlhým radom na batožinu), prezlečenie sa a hurá sa pozrieť na hlavnú atrakciu dneška- Evu S...


Polmaratón

pre mňa dopadol nakoniec dobre. Samozrejme, čas nič moc, ale aj tak som rád, v M60 som dobehol 21. v čase 1:51:37 (BT), pred 22. P. Šafarikom 1:51:51 (BT); zaujímavé na tom je, že Peter mal lepší NT (1:49:55) ako ja (1:51:41), ale aj tak je vo výsledkovej listine za mnou...A čo ostatní v tejto najstaršej skupine? Zvíťazil V. Vlasatý (1962, 1:30:24), dobre bežal aj (7.) Ivan Štefanec (1:42:45). Naši známi išli tiež dobre: J. Hazucha (1:59:10), J. Štekauer (1:59:25), Ľ. Volek (2:10:13). Nie je problémom rýchlo behať v 20-tke, ale po 60-tke je to výsledok dlhoročnej prípravy a dobrého stavu organizmu a priazni (vlastných) manželiek... Ešte pár slov k celkovým víťazom; Zvíťazil Matúš Hujsa (1:08:13), pred M. Rusinom (1:09:12), u dám Pelikánová Lucia (1:20:15). Nie je to zlé, lebo trať nie je jednoduchá, ani najrýchlejšia.


Maratón

Je to, čo bolo najzaujímavejšie. Samozrejme, hlavne preto, lebo sa tu udial úspešný pokus o zabehnutie 500. maratónu v podaní Evky Seidlovej, sprevádzaný veľkou publicitou. Niet sa čomu diviť, je to naozaj unikát v tejto časti sveta. Evu dobre poznám, je to svojim spôsobom zázrak, že napriek značným „skúsenostiam“ stále dobre (a rada) behá. Už vieme, že Evka štastne tento 500. maratón dobehla v čase (ktorý nie je dôležitý) 5:01:52. Nemala to ľahké, pretože v záverečnej fáze zasiahol maratóncov bežiacich na cieľový čas nad 4:15 silný dážď a to v kombinácii s chladným vetrom nie je nič príjemného. Eva dobiehala v dave sprevádzajúcich bežcov zmrznutá a trasúca sa...a miesto aby ju „schovali“ ešte musela pózovať v tom lejaku mokrá...Eva, blahoželám a nech ti to hodne dlho vydrží a nech ťa to stále baví. (V ostatnej tabuľke maratóncov s počtom maratónov 300+ je Eva medzi dámami päťdesiata. Pre porovnanie, najviac maratónov z dám má Siegfried Eichner (D, 81 rokov, počet maratónov 2313). Pre úplnosť, medzi mužmi má najviac odbehnutých maratónov Ch. Hottas (D, 65 rokov, počet maratónov 3057). Spomedzi našich borcov je na 29. mieste medzi mužmi A. Simon (SK, 76 rokov, počet maratónov 1074), pred nebohým M. Kriškom (SK, počet maratónov 1019). Celkové je zo Slovenska (aj s adoptovaným Moravákom D. Orálkom) v tabuľkách zaradených 7 mužov a jedna dáma (hádajte ktorá). V horeuvedených číslach nie sú zarátané maratóny zabehnuté v roku 2023.


Kto bol v maratóne najlepší

Zaujímavé je, že najlepším Slovákom bol M. Ilavský; dobehol siedmy časom 2:33:39, zvíťazil známy borec T. Ivaniuta (2:23:13) a zlepšil si PB o štyri minúty. Aj medzi dámami nezvíťazila Slovenka, ale Jozič Inez z Chorvátska (2:59:29), ale tretia bola Roháčová Radka (3:05:18) z „bežeckej“ dediny Lučatín. Nezmar S. Sebastian dobehla celkovo šiesta (3:09:43). Za úspech je možné označiť fakt, že Slováci neboli ani v jednej z kategórií maratónu (dámy a muži) poslední. Medzi mužmi bol posledný Gambelli Fernando (IT, 5:25) a medzi ženami Giat Efrat (IZR, 5:01:57).

Medzi zaujímavosti tohoto podujatia patrí najrýchlejší manželský pár Zuzka Kamendy (3:37) a Marian Kamendy (2:48:01), ako aj skvelý výkon našej ŽS polmaratónskej štafety s hrdým názvom „Sport Diplomacy“ s časom 2:02:25, ktorá sa umiestnila na skvelom 130. mieste (ale z 300 štafiet)!

Tab.1. Prehľad medzičasov v polmaratóne dosiahnutých niektorými borcami v M60. L, znamená kilometre od štartu, Δt, sú medzičasy, a t sú integrálne časy. Výsledný (BT) čas je zvýraznený

  V. Novák P. Šafarik J. Hazucha
L, km Δt t Δt t Δt t
5,0 27:11 27:11 28:27 28:27 29:04 29:04
10,0 26:19 53:19 26:27 54:54 28:02 57:06
13,6 18:41 1:12:00 18:35 1:13:28 20:22 1:17:28
21,1 39:37 1:51:37 38:23 1:51:51 41:44 1:59:10



V. Novák, Bratislava, 7.4.2023.