ČSOB maratón Bratislava pohľadom nevidiaceho Pavla Kériho

Môj život bol vždy pestrý, no že budem ako nevidiaci behávať maratóny, tiež behávať trailové trasy, robiť vysokohorskú turistiku, v zime bežkovať a veľa ďalších aktivít, to ma nikdy nenapadlo. Tento rok je tiež nádherný, no keďže ma okrem iných aktivít čaká jedna poriadne náročná, konkrétne pokoriť najvyššiu tureckú horu Ararat a nezúčastním sa košického maratónu, rozhodol som sa, že si odbehnem maratón v Bratislave. Pripravoval som sa poctivo už od novembra minulého roku a od nového roku som to ešte zvýšil a to minimalizoval som príjem alkoholických nápojov, odpustil som si zákusky v kaviarničkách a každé ránko som si dával 20 drepov. Samozrejme som pravidelne behal, behal a pomedzi behy aj plával, pretože maratón nikdy nie je lahký.

ČSOB maratón začal už v piatok galavečerom, na ktorom som sa s priateľkou Katkou zúčastnil a kde bolo mnoho priateľov, organizácií, sponzorov.... Moderoval to Roman spolu s rodičmi maratónu Peťom a Jožkom. Bolo veľa ďakovačiek, odmien a veľmi veľa potlesku, pretože počas 20 rokov sa určite často popálite, poučíte, ale aj naučíte. K tomu číslo 20 je už aj celkom hodné bilancovania..

Peťo s Jožkom spomínali na začiatky, ktoré boli náročné a sami nevedeli, čo z toho vznikne a do akých rozmerov to narastie. Napríklad na prvom maratóne v roku 2006 bolo cez 700 bežcov, pre zmenu tento rok bolo cez 700 len dobrovolníkov a bežcov vo všetkých kategóriách a disciplínach cez 17000. Bolo povedané naozaj mnoho, na pódiu sa vystriedalo veľa priateľov, pretože za ten čas bolo natočené kilometre videí, tisícky fotografií, vypité litre kávy, stovky stretnutí, jednoducho povedané urobené veľmi veľa práce za ktorú vám zo srdca ďakujeme chlapci, robíte to fantasticky. A robíte to hlavne zo srdcom, takže len pokračujte ďalej..

Sobota už bola aktívnejšia a s mojim vodičom Eduardom sme sa zúčastnili minimaratónu a užili si to na 4,2 km trati. Mali sme aj plán, že si to dynamicky odbehneme, no množstvo účastníkov nám to nedovolilo, tak sme bežali, čo sme mohli. V konečnom dôsledku sme podporili dobrú vec, pretože sme bežali pod vlajočkou skupinky Run Chalenge a v pekných červených tričkách sme boli určite neprehliadnutelný. Po behu občerstvenie, kávička, stretnutia s priateľmi, pohodička a psychycká príprava na nasledujúci deň.

Je ráno, nasledujú raňajky, nahodenie sa do bežeckého, čas odchodu začína byť stresujúci, pretože taxi je nedostupný, tiež ďalší, no nakoniec pomohol sused, ale aj taxi, a sme v dobrom čase na mieste. Všade množstvo bežcov, fanúšikov, veľa hluku, ale počuť aj dobrú hudbu a moderátora. Stretnutie sa s mojim vodičom Martinom, pripnutie štartovného čísla, pár slov do kamery pre televíziu, prianie a pusinka od priateľky a pomaly sa predierame davom do správneho koridoru.

...3, 2, 1 a je odštartované.

Sekundy bežia a prvý sektor už beží, my sme v druhom, tak ešte chvíľu čakáme, no zhruba po troch minútkach sa rozbiehame aj my .

Štart ako vždy trochu viac prehustený, veľa hluku, strkancov, samozrejme pomalšie tempo, pokiaľ sa to trochu pretrhá. No už po nejakom kilometríku, dvoch sme si s Maťom nastavili svoje tempo a kilometríky ubiehali. Občerstvovačky už po troch kilometroch, no my sme sa občerstvili zhruba po 5 kilometroch a bežali ďalej. Samozrejme pitie sme doplňali systematicky a pravidelne. Na 17 km sme dali gél aj elektrolyt, zapili a bežali v pohode ďalej. Zmena počasia, ktorá dorazila už večer, nám vôbec nevadila, ba skôr naopak vyhovovala, aj keď bolo poriadne chladno,no my chlapci zo severu sme celkom zvyknutí. Počas behu som sa cítil veľmi dobre a bez problémov sme prekonávali kilometer za kilometrom. Na 25 km sme opäť doplnili pitie, tiež gély, elektrolyt a ideme ďalej. Mysľou mi prebehol minuloročný maratón, kedy som sa už na 23 km začal poriadne trápiť, teraz úplná pohoda.

S prehľadom a bez problémov sme prekonali 30. kilometer. Tu som sa začal trochu obávať, pretože ako mnohí vytrvalci hovoria, maratón začína od 30. kilometra. No na moje prekvapenie aj po tridsiatke ubiehali kilometre pohodovo ďalej bez problémov. Na 35. km sme dali posledný gél, elektrolyt a poriadne sa opäť napili a bežali do cieľa. Stále sa mi bežalo veľmi dobre, počasie bolo naozaj super, je síce pravda, že na otvorených priestranstvách sa vietor do nás opieral oveľa silnejšie, no mestom to bolo pre zmenu tichšie, no oveľa členitejšie, pod nohami mačacie hlavy a tiež až priveľa slúchatkárov.

Na 38. km ma napadlo, že to môže byť aj osobák, no do pár sekúnd som dostal kŕč do pravého stehna. Doplnil som tekuté magnézium, ktoré som mal pre istotu vo vrecku a bežali sme pohodovo ďalej.

Maťo mi hovorí, „Pali, neobmedzuj sa myšlienkou na osobák, len bežme ďalej. Ak vydržíme bežať do cieľa, osobák je istý.“ A tak sme s chuťou a pohodou bežali a cieľom sme prebehli v mojom novom osobnom rekorde 4:28:34 sekúnd, čo je zlepšenie takmer o 8 minút.

V cieli sme doplnili tekutiny, potom sa šli prehodiť do suchého oblečenia. Samozrejme porobili pár pekných záberov, pozdravili a pogratulovali ďalším známym. Môj deviaty maratón a poviem na rovinu môj najlepší, či už čo sa týka pocitu počas celej vzdialenosti, ďalej môj prvý, ktorý som dokázal celý pohodovo a bez jedinej krízy odbehnúť a k tomu ešte aj zlepšenie, maximálna spokojnosť.

Samozrejme srdečne gratulujem všetkým zúčastneným, či už na desiatke, minimaratóne, polmaratóne, či na kráľovskej méte, boli ste úžasný a aj napriek sviežemu počasiu ste podávali krásne a obdivuhodné výkony.

Najrýchlejší a celkovo prvý to s časom 2:23:42 dobehol Martin Rusina. Medzi ženami si prvé miesto vybehala s fantastickým časom 2:49:15 Zuzana Polohová. Zrakovo postihnutí mali tiež zastúpenie: Peter Lecký s vodičom Michalom Jakubcom to dali za 4:04, nevidiaci Pavol Kéri s vodičom Martinom Petreje to dali v novom časovom rekorde 4:28:34.

Polmaratónsku vzdialenosť ako prvý najlepšie zvládol Ondrej Kubo za 1:09:05. Polmaratón s časom 1:19:13 najlepšie zvládla Zuzana Gejdošová.

Veľká vďaka organizátorom, bola to fantastická bežecká tour, konkrétne ja som si to užil na maximum od piatku až do nedele, za čo vám srdečne ďakujem a prajem zo srdca, nech máte takýchto úspešných maratónov minimálne dvadsať. Číslo cez 17000 účastníkov, z toho 3400 bežcov zo 74 krajín sveta, už to je obrovský úspech.

Bezpochyby veľká vďaka tebe Martinko, že sme to zvládli a že si ma v zdraví a v bezpečí doviedol do cieľa. Tiež tebe Katarínka moja, že stojíš pri mne a že ma podporuješ pri mojich aktivitách.

Samozrejme stretnutia s vami priatelia potešili a budem sa tešiť, keď sa opäť niekde na podobnom podujatí stretneme.

Pavol Kéri, Liptovský Mikuláš