Vilo Novák

Jubilejný, už 40. Rajecký maratón
12.8.2023

(Alebo: Bežali sme v Rajci so Zdenom Chárom...)

Po krátkom rozbehaní som sa vtlačil do davu bežkýň a bežcov s nádejou, že to aj dnes dobre dopadne. Nechcem provokovať to povestné „šťastíčko“ a zapísal som sa „len“ na polmaratón. Myslím, že aj maratón by som dobehol, ale nebudem nič riskovať a nepokazím si môj negatívny rekord (4:27) dosiahnutý tu, v Rajci v povestnom roku 2015, keď tu bolo až 35 °C

To je ale prekvapenie! V hlúčiku národa bežeckého, kam som sa vtlačil aj ja, je niekoľko dobrých známych. Bojovo naladená, usmievavá Radka Paulíniová, ale aj príjemná a dobre vyzerajúca Zuzka Kamendy, vedľa nej stojí Marian, jej manžel (zákonitý), za mnou sa škerí Vlado Krčmárik...No proste dobrá partia, v ktorej čas zostávajúci do štartu pol a maratónu rýchlo ubieha. Davom preletela správa, že je tu aj známy borec, nielen hokejista, ale aj bežec Zdeno Chára a že vraj pobeží polmaratón. Tak fajn, aspoň ho uvidíme, keď sa budeme míňať niekde v Rajeckej Lesnej. Zdeno je teraz podstatne lepší ako ja, veď tohtoročný „Boston“ zabehol za skvelých 3:38! Tak, ako to dnes „dáme“? Pýtam sa okolo stojacej konkurencie. Ja nemám žiadne iné ambície, okrem dokončenia „polky“ vravím. Radka, ty bežíš celý? Veru, teraz som prvý raz v Ž50, tak by som to chcela dobre zabehnúť. Veru, nevyzeráš na tú vekovú skupinu, vravím jej, ale kto športuje, ten (so sebou) gazduje a figúru si udrží...

Začína sa odpočítavanie posledných desiatok sekúnd pred štartom. Nervozita vrcholí. Zuzka s Marianom si dávajú predmaratónsku „pusu“. Aha, tak preto to mne tak biedne ide, lebo nedostávam pred štartom tú „pusu“. Nedá sa nič robiť, už je po sezóne. Všetko dobré, želám spolubežcom a pomaly sa pohýňame hore rajeckým rínkom...

Odštartované
Je presne deväť hodín, slniečko pripeká, ale tú „polku“ by som zvládnuť mal. Začiatok je pomalý, navzájom si zavadziame, ale aj to sa po niekoľkých stovkách metrov upraví. S Radkou sa držíme zatiaľ spolu. Radka ako vždy beží s fľaškou vody v ľavej ruke. Neotravuje ťa to, ta fľaška? Nie, som na to zvyknutá, vraví. Okolo sú známe tváre; zdravíme sa počas behu so Zlatkou Semanovou. Betka (Tiszová) tu nie je? Nie, vraví. Boli to kedysi časy, keď bežalo hneď niekoľko manželských dvojíc (Tiszovci, Semanovci, Balošákovci alebo Sebastiánovci; tí bežia aj dnes, ale maratón si dáva len Silvia). V maratónskej akcii je len manželská dvojica Kamendy, ale táto dvojica je to dobrá. Uvidíme, ako im to dnes pôjde

Odbehli sme si rajecké mestské koliesko, prebiehame znova priestorom štartu a cieľa, ten cieľ je ešte poriadne ďaleko; máme za sebou len asi dva kilometre. Kontrolujem tempo a zisťujem, že je celkom svižné, hlavne zásluhou Radky. Ako to chceš bežať, pýtam sa jej. Tak na štyri hodiny, rečie. Je to tak, hodinky ukazujú tempo asi 5:30, je to rozbehnuté asi na 3:50, lenže tie väčšie stúpania ešte len prídu. Neviem, neviem, či by som toto tempo udržal do konca, skôr nie...Kúsok pred Šujou vraví Radka: nie je ten v bielom vpredu Hazucha? Veru je, toho poznám na hony, vždy ma v maratóne porazil, ale tentokrát (podľa štartovnej listiny) beží polku...Ahoj Jano, poď s nami, vravím. Nejdem, mám problémy. Aké problémy, nebolo kedy vysvetlovať (asi je to problém, daný vekovou kategóriou, ktorú máme spoločnú). Radka držala svižné tempo, však je v porovnaní so mnou mladica...Spomaliť som nechcel, lebo sa mi s Radkou dobre bežalo a rozprávalo, vari tých sedem kilometrov po odbočku do Lesnej vydržím. Tak ahoj Jano a drž sa!

Pokračovali sme svižným (pre mňa) tempom cez Šuju; hneď za dedinou sa nám otvoril pekný pohľad na “zubiaci sa” zub Kľaku, a k nemu sa vinúci dlhý had rôznofarebných bodiek - bežcov, až kam oko dovidelo

Je teplo a slniečko svieti. Preto som si dal na hlavu čiapku a biely, ešte “tigácky” dres. Potím sa statočne, ale nie je to kritické, teplota vzduchu je pod 30 °C, asfalt nie je ešte prehriaty, takže bežať sa (zatiaľ) dá. S Radkou sa stále bavíme, však sme sa pár rokov nevideli a ja za chvíľu odbočím do Rajeckej Lesnej; Radka má však namierené do Čičmian. A už je to tu (teda rozlúčka). Ahoj Radka a drž sa...

Každý pošiel (alebo pobehol) sveta svojou stranou,
ja hore súpaním doľava, do Lesnej; už preriedený zástup maratóncov sa uberá priamo, do Čičmian. Stúpanie cesty sa zvyšuje, snažím sa držať tempo. Mám smolu, lebo som si zabudol stlačiť stopky a neviem, ako na tom s časom som. Nevadí, pôjdem na pocit, nebudem predsa sam seba sekírovať. Národ “rajecko-lesnický” v hojnom počte vysedáva na priedomí a povzbudzuje, občas im poďakujem a snažím sa držať tempo. Je to však pomalšie, ako na hlavnej ceste, lebo stúpanie je väčšie a kvalita cesty je nižšia. Pred kostolom sú nastúpení “štafetári” (4x5 km) a je ich veru hodne, vari aj sto štafiet; naťahujú krky a vyzerajú “svojich” ľudí, aby prevzali čip. Sme asi v prostriedku dediny, mal by sa objaviť prvý polmaratónec. A už je tu. Beží naozaj svižne; za ním dlho, dlho nikto...Asi po kilometri sa objavuje druhý v poradí K. Kocian (čas v cieli 1:16:27). Prvý (aj v cieli) M. Hujsa dobehol za (na tento polmaratón v dobrom čase) 1:09:50 a druhému v poradí “dal” 6 minút a 37 sekúnd. Vráťme sa však na trať. Krútim krkom, aby som neprepásol Zdena Cháru. Je to síce veľký chlapisko, ale aj ostatní bežci sú väčšinou urastení mládenci. Konečné! Ku koncu dediny, zaradený v riedkom zástupe sa objavuje Zdeno. Beží svižne. Od ostatných bežcov sa výškou výrazne neodlišuje, ale je to iný typ ako ostatní bežci; je ramenatý a svalnatý, jeho robustnosť zvýrazňuje biele tielko. Ostatní mladí bežci sú tiež vysokí, ale sú tenkí...

Už za dedinou je občerstvovačka; vypil som dva poháre obstojného “ionťáku”, až mi ločkalo v bruchu. Však ty sa vstrebeš, myslím si. Cesta je už hrbolatá (a to nehovorím o stúpaní) treba si vyberať cestičku. V protismere nás míňajú davy bežcov, lepších ako som ja...Čo už, čas sa zastaviť nedá. Len aby tu už bola obrátka, tento úsek za dedinou nemá konca - kraja.

Obrátka polmaratónu
Konečne sa objavuje aj ona - obrátka; je asi na 12.5 kilometri. Tak už menej ako “desať” do cieľa. Beží sa mi celkom dobre, snažím sa držať tempo. Bude to pod “dve”? Uvidíme, nemám sa čoho chytiť, hodinky nefungujú. Dolu dolinou je to rýchlejšie aj keď už cítim únavu. Asi pol kilometra pod obrátkou beží Jano Hazucha. Beží ľahko, tempo má svižné, pozdravíme sa a každý beží sveta svojou stranou. Zvyšok trate bežím sám, poznám tu už málo ľudí; z mojej vekovej kategórie je ich na trati len pár. Aj keď bežím “len” polmaratón, už cítim únavu, už to nie je ten ľahký beh ako na začiatku. Len sa snažím udržať tempo. Konečne sa blížime k Šuji aj s občerstvovačkou (nechcem, tu mi už nič nepomôže; čo nemám v krvi, to sa do svalov nedostane.) A je tu povestná “štyridsiatka” v zákrute pri kostole. Už sme v Rajci, blížim ku skupinke bežcov ktorej dominuje zrelá dáma s čipom (je to členka štafety) a vedľa nej bežia dvaja mladí - dievčina a mládenec. A ten mládenec stále hučí do dámy s čipom, pridaj, musíš bežať rýchlejšie (do cieľa sme mali asi kilometer). To sa necháte buzerovať týmto mládencom? Pýtam sa jej. Ten mládenec je syn, ozve sa onen mládenec. Tak to je iné, rečiem a pridávam...

Konečne v cieli (1:56:38),
lepšie, ako som očakával; podarilo sa mi udržať nasadené tempo až do cieľa, je to dobrý signál pred “Košicami”, kam by som rád išiel.

O víťazoch v kategórii mužov som sa v texte zmienil. Skvelý výsledok zabehla Veronika Páleníková (1:21:29). A čo Zdeno Chára? Dobehol 16-ty v M40, v čase 1:33:40 . Skvelé.

(Večer som už bol doma a pozeral som v televízii správy, dúfajúc, že tam bude niečo aj o Rajeckom maratóne. Bolo. Dozvedel som sa, že maratón sa naozaj konal a že sa na ňom zúčastnil aj Zdeno Chára. Ukazovali ako dobehol a ako mu “otýc” odovzdal veľkú drevenú medailu. Kto zvíťazil, som sa nedozvedel. Nedá sa nič robiť ten Zdeno je nielen skvelý hokejista ale aj výborný bežec. Je to proste fenomén.)

Ako dopadli bežci v “našej” najstaršej kategórii M60? Zvíťazil (kto iný?) V. Nagy z Tlmáč (1:35:01), ja (V. Novák) som dobehol v čase 1:56:38 na 8. mieste a Jano Hazucha dobehol 13. (2:01:51), Do cieľa dorazilo 29 bežcov z kategórie M60. Absolutórium si zaslúži tiež Marián Michalík, účastník všetkých ročníkov Rajeckého maratónu, ktorý však v ostatných ročníkoch (zo zdravotných dôvodov) presedlal na polmaratón. Do cieľa polmaratónu dobehlo 520 pretekárov, z toho 106 žien a to nepočítam štafety.

Ako to bolo s 40. Rajeckým maratónom ?
Maratón, je hlavná disciplína tohoto rajeckého tešenia, polmaratón je až jeho neskoršia nadstavba, aby mali príležitosť aj tí menej vytrvalí...

Na štart maratónu nastúpilo 201 bežcov maratónskych, z čoho bolo len 23 dám. Čo je to v porovnaní napríklad s maratónmi v USA, kde je ich podiel väčší ako tretinový? Pravdou však je, že tie “naše” dievčaté sú onakvejšie... Keď som spolu s bratrancom na jeho aute dorazil pred pretekmi do priestoru štartu a cieľa, tam suverénne kraloval Alfonz Juck, známy to športový odborník a na ploche tesne pred cieľovým portálom sa predvádzali rajecké mažoretky zvané “kordovánky”. Ešte pred ich skvelým vystúpením boli (o hodinu skôr ako ostatní) odštartovaní tí pomalší bežci maratónski, medzi nimi známy matador Šaňo Simon, hosť z Rakúska Anton Reiter a tiež Cyril Bohunický, ktorý vybehol z námestia vari posledný...Zatiaľ čo kordovánky predvádzali svoje tanečné umenie, tí skôr odštartovaní zabočili doľava a potom sa to stalo...Skoro všetci namiesto toho, aby (v nasledujúcej zákrute) odbočili znova doľava, bežali rovno a tak sa stalo, že Cyril Bohunický (ktorý to tam dobre pozná) sa dostal do čela maratónskeho behu a v takom poradí prebehli aj malý dvojkilometrový okruh. Vraj to nebolo označené (tá odbočka doľava). Nemyslím si, že by to ovplyvnilo poradie na prvých miestach, ale nabudúce radšej tam treba dať veľkú šípku...

Čo sa stalo potom?
Pretože som bežal “len” polmaratón, z trate maratónu sa mi do uší dostalo len málo bezprostredných informácií. Až do Čičmian bežali prví dvaja v celkovom poradí M. Ilavský ( Dubnica) a T. Michalec (Rajec) bok po boku, až v klesaní M. Ilavský ušiel T. Michalcovi, aby zvíťazil v dobrom čase (2:33:49) o 3:20 pred T. Michalcom (2:37:09). Tretí celkovo a prvý v M50 bol dvojnásobný víťaz Rajeckého maratónu T. Kopčík z Trnavy v čase 3:43:24. U dám nič nového (ale hodne staronového), keď sa na stupeň najvyšší postavila Sylvia Sebastian (3:12:10). Dobre dobehli manželia Kamendy; Zuzka dobehla siedma v Ž40 (3:45:09) a Marian bol druhý v M50 (2:59:40). Marian bol dvanásty (a posledný), ktorý to zabehol pod 3 hodiny. Zámer sa vydaril aj Radke Paulínyovej, ktorá dobehla prvá v Ž50 a bolo to pod 4 hodiny, tak ako plánovala (3:58:09).

V “najstaršej” mužskej kategórii sa diali veci! Zvíťazil Š Zuberník (4:14); Cyril Bohunický dobehol v čase (5:06), Šaňo Simon to “dal” za 6:18, ale, viacnásobný víťaz M70 Poliak Tadeusz Jasek vzdal! Eva Seidlová dobehla do cieľa (odštartovala spolu s nami ostatnými) v čase 5:13, obdivuhodné...

Maratón (ale aj jarmok) sa rajčanom vydaril; dotiahli to do neuveriteľného 40-teho ročníka a tento maratón sa stal (spolu s MMM) najoblúbenejším slovenským maratónom. Rajčanom (najmä “otýcovi” Paľovi Uhlárikovi) blahoželáme a prajeme mnoho ďalších (vydarených) ročníkov tohoto už legendárneho maratónu.

Rajecký maratón je sám o sebe atrakcia, ale k pestrosti zážitkov prispeli aj rajecké “kordovánky” teda mažoretky viacerých vekových skupín, čo je iste slovenským unikátom. Zaujímavý bol aj stánok žilinského pluku špeciálneho určenia, ktorý “verboval” na službu v armáde. Ja som nemal šancu si takto privyrobiť, lebo horná veková hranica je 30 rokov a v prípade mimoriadnej fyzickej zdatnosti vraj rokov 35. Aspoň zostane na mladších. Ešte jedna atrakcia tu bola: dlhočizný rad na bagety a kofolu. Nebolo by možné kofolu podávať vo fľaškách a tak urýchliť celý proces? Pravdou je, že dievčatá roznášali poháre s (dobrým) iónovým nápojom a aspoň trošku zmiernili smäd dehydratovaných polmaratóncov. Maratóncov bolo menej a pribiehali s odstupmi, tam tento problém nebol.

V. Novák, Bratislava, 15.8.2023.