Marcel Burkert

„Konečne poctivý Hamburg“ – Hamburg maratón

Takto na Strave, týmito slovami: „Konečne poctivý Hamburg!“, označil môj maratónsky počin v 2. najväčšom nemeckom meste, v Hamburgu, Miro Ščibran.

Pred Hamburským maratónom, ktorý sa bežal 28.4.2024, som si celkom nezvyčajne nedal žiadny tip na výsledný čas, resp. žiadny cieľ, a to ani taký, že len musím dôjsť do cieľa. Nemusím. Vôbec som nad tým nerozmýšľal, či do cieľa dôjdem, alebo nie, po vzore ruských „osloboditeľov“, ktorí ani po vyše dvoch rokoch trvajúcej 3 dňovej „špeciálnej operácie“ nedošli do Kyjeva, aby ho konečne oslobodili od „ukrajinských náckov“ na čele so svojim prezidentom židovského pôvodu. Chcel som sa len nechať prekvapiť, ako to dopadne. Bolo to dané asi tým, že týždeň pred maratónom v Hamburgu som dostal virózu následkom ktorej som smrkal a mal suchý kašeľ ešte týždeň po tomto maratóne. Necítil som sa pred maratónom slabý, ale ani úplne fit.

V sobotu, deň pred maratónom, sme si boli pozrieť neďaleké mesto Brémy:

Tesne pred štartom, ktorý bol pre moju zónu o 9:40, bolo prijateľných 15-16°C - podobne ako na tohtoročnom Bratislavskom maratóne začiatkom apríla. Ale už na 5. kilometri, keď sme bežali snáď po najznámejšej ulici mesta, St. Pauli, začalo poriadne pripekať.

Vyhľadával som na trati chládok kde sa dalo a radšej som bežal do tiahlej zákruty hoci aj vonkajším oblúkom ak v ňom bol chládok. (Foto z trate robené deň po maratóne).

Sám organizátor po pretekoch pre médiá vyhlásil, že podmienky na beh boli náročné a že sa náhle veľmi oteplilo: “It was a superb race which produced some of the fastest times ever in Hamburg. However for many athletes conditions became tough when it suddenly warmed up strongly during the race,“ said Chief Organiser Frank Thaleiser. Ale na teplé počasie som bol pripravený a neurobil som tie chyby ako posledne na netradične veľmi teplom Bratislavského maratónu zo 7.4.2024 kde, na ktorom som v druhej polke úplne vyhorel. Napísal som o tom doják. Tri dni pred maratónom hlásili pre Hamburg na deň D slnečno a 23°C, ale týždeň pred maratónom hlásili až 27°C v chládku. Našťastie takéto nepríjemné teplo trvalo len do času obeda - teda do cca 25. kilometra. Slnko, ktoré maratóncov dosť vytrápilo, sa potom, vďaka nebesám..., schovalo za mraky a už nevyliezlo. Ochladilo sa na príjemných cca 18-19°C a tak to zostalo až dokonca.

Iontové nápoje a banány na občerstvovacích staniciach podávali od 15. km a od 20. km aj gely. A aj keď som od začiatku maratónu poctivo pil každých 5 km, a niekedy aj na medzistaniciach, kde podávali len čistú vodu, na 37. km som pocítil veľký smäd a mierne príjemne mierne vychladená voda na blížiacej sa medzistanici mi veľmi dobre padla. Dokonale som si vychutnal každý glg. Povedal som si: Tak vidíš, akú hodnotu má „obyčajná“ voda.

Zaujímavosťou je, že na maratónsku trať som si vzal 6 magnéziových tabletiek. Keď som si na 5. kilometri dal prvú a ostatné v sáčku som vkladal naspäť do zadného vrecka, netrafil som sa doň a všetky mi padli na zem. Zistil som to až na 10. kilometri, keď som si chcel dať ďalšiu dávku... To som už mal takmer komplet prepotené tričko (potím sa minimálne za dvoch stredne potiacich sa jedincov – viď nálezy soli na mojich bežeckých gatiach po maratóne na fotografii nižšie) a vedel som, že s potom zo mňa odchádza aj celá škála a veľké množstvo minerálov. Povedal som si ale, že kvôli tomuto sa 5 kilometrov naspäť vracať nebudem...

Kŕčom, na ktoré je moje telo náchylné, som ale okrem starostlivého pitného režimu predchádzal aj tým, že do občasných menších stúpaní som od 14. km začal ísť krokom a od 15. kilometra som do chôdze prechádzal každých 5 km aj na občerstvovačkách. Kŕče som začal pociťovať až na 39. kilometri, ale stačilo ak som vždy prešiel na 30 metrov do chôdze a ďalších 500 metrov som mohol bez ohrozenia kŕčmi v pohode v kuse bežať. V takomto striedavom móde som fungoval do méty 41. kilometra. Potom som to rozbalil... Kŕče - nekŕče, už som si to mohol dovoliť. Skôr som riskovať nechcel.

Paradoxne po 35. km som sa cítil lepšie ako po polmaratóne, keď som bol vyšťavený slnečnými lúčmi. Posledných 7 kilometrov maratónu som si to užíval; ak sa to tak vôbec dá pri maratóne povedať. V každom prípade, v tomto pokročilom štádiu maratónu som popri behu stihol obdivovať krásne prostredie, ktorým trať viedla a tešilo ma aj to, ako veľa maratóncov som bol schopný v závere ešte predbiehať a tešil sa som sa aj z toho, že manželka ma nebude musieť v cieli dlho čakať. A samozrejme aj na výborné nemecké pivo/pivá po dobehnutí. Od 39. sa mi už o pive zdalo, miestami sa mi zjavovalo..., som ho videl pred sebou ako fatamorgánu...

Toto ale nie je sen, to je už skutočnosť!...

Trať v Hamburgu nebola plackou, ako som očakával. Prevýšenie 130 m. Pre porovnanie: Bratislava má 100 m, Banská Bystrica taktiež, Košice 70, Berlín 50, Petržalský Hamburg 49...

Atmosféra bola výborná; minimálne ako v Košiciach. Organizácia a zabezpečenie na jednotku. Veď Nemci.

Najkrajšia maratónska trať akú som doteraz zažil. Nečakal som to, keďže ja mám rád staré mestské štvrte a vedel som že Hamburg bol po 2. sv. vojne v troskách.

V centre bolo málo starých budov, ale v okrajových štvrtiach sa mnohé zachovali a neraz tvorili aj celé ulice. Niektoré pripomínali bratislavské Palisády, ktoré obdivujem. Časť trate od 20. km do 40. km často krát pripomínala z filmov známu štvrť v L.A. - Beverly Hills; ktoré mi tiež bolo dopriate vidieť na vlastné oči. Išlo o zmes pekných až krásnych rodinných, alebo malých obytných domov zasadených do prírody, krásnych záhrad, parčíkov a parkov. Niektoré vily vyzerali ako malé paláce, alebo zámočky a to hlavne na západnej strane „jazera“ vytvoreného na rieke Alster – Aussenalster. My sme boli ubytovaní na jeho východnej strane a tak pripájam pár foto záberov aspoň z tej východnej časti, ktoré som spravil ráno po dni maratónu. Viac foto z Hamburgu je na mojom blogu idnes.cz;
https://blog.idnes.cz/marcelburkert

S výsledným časom 04:04:41 som spokojný až veľmi spokojný; aj keď čas 4:04:40 by bol opticky krajší...

Mohol síce celý tento maratónsky podnik... dopadnúť aj lepšie, ale aj oveľa horšie. Viď skúsenosť z povolebného teplého BA maratónu.

Tu sú tempá na mojich posledných kilometroch aj s údajmi plus mínus o prevýšeniach na tých kilometroch na ktorých boli:

32 - 5:53
33 - 5:39 - 3
34 - 5:50
35 - 5:54
36 - 5:58
37 - 5:54
38 - 6:06 + 4
39 - 6:01 - 5
40 - 6:30 + 3
41 - 6:10
42 - 5:56 + 10
610 m - 4:42 - 3

Ešte zopár údajov:

Celkovo dobehlo 11.249 maratóncov, vrátane maratónkyň, z 15.000 na štartovej listine. V absolútnom porodí, aj so ženami, som skončil 5.492. V kat. 55 – 59 som bol 312 zo 710, ktorí dobehli. Maratón dobehlo aj 7 Slovákov (z toho jedna žena) a jeden polmaratónec.

Víťaz maratónu Hamburg, 36 ročný Bernard Koech z Kene zaostal za svojim minuloročným traťovým rekordom o 15 sek. Skončil druhý na maratóne v Chicagu v 2022, dva krát druhý v Amsterdame, raz druhý a raz tretí v Rotterdame a druhý v 2023 v najprestížnejšom polmaratóne - v Kodani. V čase pod 2:06 dobehli šiesti bežci. Najlepší beloch, s časom 2:08:51, skončil na 10. mieste a bol to Nemec so slávnym priezviskom - Sebastian Hendel. Bol to historicky 9. najrýchlejšie zabehnutý maratón v podaní Nemcov. Slovenský rekord drží, už asi na večnosť..., s časom 2:09:53, Robert Števko.

Marcel Burkert