Viliam Novák
100 rokov maratónu v Košiciach (1924 – 2024)
Pomaly, pomaličky vybieham, (aby som sa rozhýbal) z areálu nazývaného
„Kulturpark“, čo sú bývalé kasárne asi 500 metrov od miesta štartu slávneho
MMM, lokalizovaného ako obvykle, neďaleko bývalého hotela Slovan.
V Kulturparku som si odložil batožinu, navštívil toaletu a obliekol sa do
„bežeckého“. Čo si zobrať na seba nebolo celkom jednoznačné (aspoň pre mňa
nie), bolo (vraj) asi 13 ?, čo nie je zrovna horúčava, ale na ulici, chránenej
pred studeným vetrom, bolo teplúčko, lenže ak na samotného bežca zafúkal
studený severný vietor, bolo chladno. Trenírky sú jasné, ale čo hore? Verný
svojej zásade „radšej viac ako menej“ som si vzal tričko s krátkymi rukávmi
a na to tielko, no a samozrejme čelenku...
Rozhodol som sa bežať polmaratón, mierečná dĺžka je už na mňa pridlhá.
Myslím si, že by som maratón zabehol, ale nepotrebujem si nič dokazovať,
mám ich za sebou 119...Moje štartovné číslo je 12150, teda mali by sme (teda
tretia tisícovka polmaratóncov) odštartovať v tretej vlne o 10:38. Je asi
10:30, treba sa zaradiť do príslušného koridoru. Dobrovolníci sú
nekompromisní a dávajú pozor, aby každý išiel do toho „svojho chlievika“.
Pravdou však je, že očakávaný čas, podľa ktorého sa vydávali štartovné čísla
si každý napísal sám, takže v prvej vlne bolo vidieť bežcov, ktorí na
deklarovaný čas zrejme nemali. Aspoň zavadzali počas prvých kilometrov.
Toto sa deje všade na svete a je ťažké tomu zabrániť.
Obzerám sa okolo seba, hľadajúc známe tváre, veď do Košíc chodím u viac
ako 35 rokov. Skoro nikoho tu nepoznám, moja generácia už skoro vôbec
nebehá. Napriek všetkému, nie som tu najstarší, pretože na polmaratónsku trať
sa vydal (a aj ju zabehol) Andreas Ziegler z Wuppertalu, ročník 1938 (má
teda 86 rokov), v čase 3:29; je to tvrdý chlapík, už som ho zažil v minulosti,
keď sem chodil s fenomenálnou Christou Wahlensieck.
Odštartované!
Pohli sme sa. Je to pomalé a trvá mi viac ako 40 sekúnd, kým prejdem popod
portál. Ako je v Košiciach (zlým) zvykom do úvahy sa budú brať „brutto“
časy, teda „od výstrelu“. Tohoto zlozvyku sa košičania nevedia zbaviť...
Bežíme pomaličky, pomaly. Situáciu komplikuje povrch trasy. Tí, čo Košice
poznajú, vedia, že po oboch stranách ich pekného námestia sa kľukatí asi dva
metre široká (červená) asfaltová cestička, obklopená načervenalou kamennou
dlažbou, ktorú kedysi dal vybudovať košický patriot (a prezident SR). R.
Schuster. Väčšina bežcov sleduje túto kľukatú cestu a tým bráni
rovnobežiacim zrýchliť. To však trvá len kým prebehneme námestie, teda asi
kilometer.
Maratónci
Odštartovali o deviatej, teda tí najlepší sú dávno vpredu, bežía druhé kolo, ale
najväčšia „sila“ maratóncov, bežiacich na cieľový čas okolo 3:30 práve vbieha
do druhého kola a mieša sa s polmaratóncami...Sú rýchlejší ako my (však
polmaratón zabehli asi za 1:40, čo je oveľa rýchlejšie, ako ho zvládame my,
v koridore treťom...) a sú z toho nervózni. To je však obohraná pesnička,
stály problém MMM, ale nič sa s tým nerobí...Aj pre mňa (a to nie som žiadny
rýchlik), je to pomalé, tlačím sa doprava, na kraj cesty a snažím sa aspoň
trošku zrýchliť. Zlepší sa to, keď vybehneme na širokú cestu za sochou
maratónca. Pomaly sa blížime sa k „Aničke“; štvrtý kilometer je hneď na
začiatku parku. Už sa to trošku utriaslo a začínam kontrolovať svoje tempo.
Ktosi ma buchne po pleci a zakričí Nazdar! Znechutene sa obzriem; veď je to
Ľubo Bučo (12548), s ktorým sa stretávame počas nedeľných tréningov pod
Červeným mostom v Bratislave, aj keď spolu nebeháme, každý je „zaradený“
v inej bežeckej partii. Ľubo je fešák; odetý do nového čierneho jubilejného
trička, kúpeného v Kulturparku. Som trošku rýchlejší; zaželáme si hodne
zdaru a posúvam sa vpred...
Piaty kilometer, park Anička. Ľ. Bučo (12548) mi bráni v behu, chce ma poraziť...
Za kilometrom piatym ( 27:57)...
Je to pomalé, hlavne preto, lebo viac ako 40 sekúnd trvalo, kým som sa dostal
cez portál. Nevadí. Ide o to, aby som v zdraví dobehol a bolo by dobré, ak by
to bolo pod 2 hodiny, na to za normálnych okolností mám.
Prikmotrí sa ku mne bežec v červenom (tiež čerstvo zakúpenom) jubilejnom
tričku s otázkou na aký čas bežím. Chcel by som to „dať pod „dve“ vraví. Tak
sa ma chyť, vravím. Je to dobré, pýtam sa ho asi po kilometri. Trošku rýchle.
Skús to udržať, vravím. Tento mládenec (volá sa Peter K., asi 45 ročný) je v
Košiciach populárny, každú chvíľu sa s niekym zdraví. Ty si z Košíc, vravím.
Ano. To si asi známa postava, keď máš toľkých fanúšikov. No poznajú ma,
vraví. Ak chceš udržať tempo, musíš sa zaradiť za inšpiratívnu dámu, ako je
napríklad táto, ukazujem na dievčinu v bežeckých trenírkach s „leopardím“
vzorom. Oná dievčina sa obzrie, nevediac, či sa hnevať, alebo smiať...S Petrom
som bežal asi po 10. kilometer, kde som vypil deci „ionťáku“ a tu sme sa
stratili...Aby som dokončil túto „story“, Peter sa pohyboval neďaleko mňa
až do cieľa; dobehol v dobrom čase 1:53:54, len 48 sekúnd za mnou.
S „leopardiou“ bežkyňou sme bežali blízko seba až do cieľa. Nakoniec som sa
jej predstavil a dozvedel som sa, že sa volá Lenka (12251) a je dokonca
z Bratislavy! Do cieľa dobehla zrejme skôr ako ja, v čase 1:52:56.
Južná trieda,
Stále sa mi beží dobre, aj keď mi bolo teplo. To sa však zmenilo práve na
Južnej triede. Studený severný vietor ma ochladil; vyzerá to na prechladnutie
a PN, uvažujem. Ideálne sa obliecž nedá, treba robiť kompromisy a tento môj
je zdá sa celkom dobrý...Slušne ma prefukuje aj na Moysesovej triede, ale
tých ostatných 5 kilometrov vari len odbehnem, aj keď sú tie kilometre čím
ďalej tým „dlhšie“.
Košické námestie, blížime sa do cieľa. Leopardia dáma, Lenka D. (12251) nielen dobre
vyzerá, ale aj dobre behá.
Blížime sa k cieľu,
Teraz prichádza čas mladších súperov, sú rýchli a idú dopredu. Tu už nič
neurobím, len potrebujem udžať rýchlosť (alebo pomalosť?), aby som
nesklamal početných divákov, ženúcich nás do cieľa. A je tu
Cieľ.
Na hodinkách mám 1:52:22, brutto čas je však 1:53:06. Som spokojný. Veľká
kovová medaila (však kovu je dosť, sponzor je predsa US Steel), voda, ovocie,
nealko a pomaly spokojne kráčam do Kulturparku, kde mám batožinu...
Ako sme dopadli?
Moje časy je vidieť v tabuľke. Prvá päťka bola pomalá, tie ostatné odzrkadlujú
moje súčasné možnosti. Od 5. kilometra som predbehol asi 500 pretekárov,
v poslednom kilometri sa počet tých, ktorí predbehli mňa rovnal počtu mnou
predbehnutých. Lenka D., mala rýchlejších prvých 5 kilometrov (stála pod
portálom), ba aj posledný kilometer mala rýchlejší ako ja; dobehla v čase
1:52:56.
Tab. 1. V. Novák, (12150), časy a poradie v slávnom MMM polmaratóne,
6.10.2024
Čo ešte dodať?
Vzhľadom na „nezverejnenie“ výsledkov polmaratónu pre jednotlivé kategórie
neviem s istotou posúdiť svoje umiestnenie. Vyzerá to tak, že v M70 zvíťazil
J. Cigaš (1:47:30), ja by som mohol byť druhý...Celkovo, v polmaratóne som
bol 1451 z 5882 finišujúcich, čo znamená že som sa dostal do prvej štvrtiny
finisujúcich (0,24). Zaujímavé by pre športovú verejnosťmohli byť časy
známeho matadora Jana Hazuchu (2:01:46) a známeho lekára a bežca Jana
Pirka z Prahy (2:01:55).
Maratón
Pravdu povediac, z maratónu som videl veľmi málo. Odštartovaný bol o 9:00,
to som ešte len prichádzal zo železničnej stanice do Kulturparku; cestou som
počul monumentálnu melódiu sprevádzajúcu štart maratónu. Zaujímavejší boli
bežci dobiehajúci do cieľa v časoch nad 4 hodiny. Práve vtedy (okolo 13:00)
som sa vracal na stanicu a po ceste som strávil viac ako hodinu
povzbudzujúc dobiehajúcich maratóncov; trošku som im závidel, že bežia
maratón...Prvá mne „známa deva“ bola dobre vyzerajúca Betka T. (4:35:38);
dobehol aj ikona MMM Peter Polák (4:59:26); je zvláštne pozorovať súčasný
Petrov beh, keď si ho pamätám z čias, keď to behal o polovicu rýchlejšie,
vyhrával väčšinu slovenských maratónov. Čas je však nemilosrdný. V čase
5:55:55 dobehol Milan Roskopf, muž s tromi guľami“, tak, ako to mal napísané
na tričku.
Maratón možno rozdeliť na dva preteky: bežci zokolia africkej priekopovej
prepadliny a tí ostatní...Len pre osvieženie pamäti: zvíťazil D. Chirchir
(2:07:50), až 9. bol “neafričan“ M. Rusina (2:21:01), majster SR, ktorý tesne
predbehol víťazku medzi ženami R.Tanui, ktorá časom 2:21:08 utvorila nový
skvelý „dámsky“ rekord MMM. Za pozornosť stoja výkony dvoch dám
v najstaršej kategórii, nad 70 rokov; prvej W.Geissler (D), v čase 4:38:02,
pred Evou Seidlovou (5:29:30).
Z našej bežeckej „partie“ sa MMM zúčastnili aj dvaja prvomaratónci, manželia
Mihokovci. Dušan (3:55:52) síce predbehol Simonu (4:09:24), ale Simona
sĺubuje odvetu...
Čo dodať na záver?
Maratón (vrátanie počasia) sa podarilo košičanom zorganizovať výborne.
Možno by bolo možné zlepšiť pár maličkostí. Napríklad tričká. Nie, žeby som
nemal peniaze, tričiek mám doma na vozy, ale keby som ho dostal a bolo
pekné (a to bolo), nosil by som ho. Prečo ich nemôže dostať každý zadarmo ?
Je to predsa najlepšia reklama maratónu. Pobehal som v zahraničí mnoho
maratónov, a nestalo sa, aby som si tričko musel kupovať. To sú s financiami
MMM tak zle? Prečo teda nezvýšia vložné? Prečo platia početnú kolóniu
afrických bežcov? V Budapešti to nerobia a tým zvyšujú atrakciu maratónu
pre domácich bežcov.
Alebo také príležitostné poštové známky. Tešil som sa, ako pošlem pozdravy
známým aj s touto známkou. Keď som prišiel v sobotu poobede do
Kulturparku, tak som sa hneď opýtal v tamojších stánkoch, kde predávajú
príležitostné MMM poštové známky. Joj, ráno tu boli, ale už odišli, ale zajtra
doobeda si ich budete môcť kúpiť na hlavnej pošte. Väčšina pretekárov sa
prichádza zaregistrovať v sobotu poobede (a vtedy sú známky fuč...) a na
druhý deň doobeda, zase všetci bežci samozrejme bežia, takže zase sme utreli
hubu... Ja viem, toto nie sú veci podstatné, ale...
Napadá ma ešte jedna vec. Výsledky v behu „polmaratónskom“.
V propozíciách je uvedený súbor vekových kategórií od tej najmladšej, až po
poslednú M70, ale vo výsledkoch je možné nájsť len kategórie M a Ž. Skúste
nájsť umiestnenie vo vekovej kategórii (trebárs moje) v záplave asi 6000
bežcov. Prečo je to možné urobiť pre podstatne menšiu množinu maratóncov
a pre polmaratóncov nie ? Neviem...
V. Novák, Bratislava, 11.10.2024