Viliam Novák

20. ČSOB Bratislava marathon 2025

Jubileum maratónu je síce pekná vec, ale počasiu sa rozkázať nedá. Kedysi sme ako pionieri síce vyspevovali pesničky s textom „Rozkážeme větru, dešti…“ ale zostalo len pri pesničke, počasie sa formovalo podľa zákonov fyziky a na naše želania nebralo zreteľ. Aj tento rok to s počasím nevyzeralo dobre. Už asi týždeň vopred meteorológovia slávnej SHMÚ suverénne v predpovediach tvrdili, že cez týždeň bude síce pekne, ale v tú nedeľu môžeme očakávať chlad, silný vietor a aj dážď. Tentokrát sa im to (až na ten dážď) žiaľ splnilo…Dokonca, kdesi na strednom Slovensku namerali najnižšiu teplotu vzduchu pre tento dátum: - 19 stupňov; my v Bratislave sme boli na tom lepšie; ráno bola teplota vzduchu „len“ 0 stupňov; počas pretekov sa dokonca zdvihla na 3 stupne. Aby sme to nemali ľahké, tak ktosi zorganizoval aj ľadový vietor...

Nedeľa, 6. apríla 2025
Po zobudení som sa najskôr pozrel von oknom; čo som tam videl ma sklamalo; konáre stromov sa kývali v rytme silného (a chladného) vetra, obloha zamračená. Čo na to vraví SHMÚ ? V PC predpovedajú to isté, čo vidím vonku; silný vietor a chlad; ráno bolo 0 stupňov a vraj sa to neskôr trošku zvýši. Čo narobíme ? Chlad ani tak nevadí, ale ten (čertovský) vietor. Uvidíme, čo sa stane do deviatej, na kedy je plánovaný štart maratónu a polmaratónu. Asi nič, čo by nás významne potešilo… Treba si so sebou zobrať viacero možností a predpokladať teplotu okolo bodu mrazu a silný vietor…

Eurovea, oblasť štartu a cieľa
Do oblasti štartu som prišiel pohodlne autobusom na most Apollo, asi hodinu pred štartom, spolu s hŕbou anonymných spolubežcov, aby sme prešli na opačný koniec areálu, kde je na parkovisku pri Eštókovom ministerstve rozložené technické zázemie pretekov, ako sú šatne, úschovňa a samozrejme WC. Je chladno. Šatňa je plná bežcov, ale vari najviac je tu španielskych vojakov z medzinárodného kontingentu NATO. Poznať ich podľa tričiek so (slovenským) nápisom „Španielsky kontingent NATO“. Vari všetci budú bežať polmaratón.

Čo na seba? Dolu „elasťáky“, to je (aspoň mne) jasné. Hore skúsim tričko s dlhými rukávmi, na to tielko a navrch „windstoperku“. Nebude to veľa? Vybehnem von, aby som zistil, ako sa v tom budem cítiť. Po chvíli sa dostávam do rovnováhy s okolím; je mi chladno. Tak by to teda malo byť, lebo pred behom by mi malo byť chladno (nie „zima“), počas behu sa zohrejeme. Ak by mi bolo príliš teplo, tak si rozzipsujem windstoperku. No a na hlavu čiapku a na ruky ...rukavice. Batoh som dal do úschovne, odber bol rýchly a poďme sa zaradiť do koridoru. Moje štartovné číslo je 13318 a štartovný koridor B. Zaraďujeme sa pomaly, tlačenica je veľká, ale nakoniec sme sa dostali, kam sme sa dostať chceli, vypočuli sme štátnu hymnu a čakali, kedy príde na rad koridor B. Najskôr vybehli bežci s označením koridoru „A“ a päť minút po nich aj my „béčkari“, s plánovaným dobehom v disciplíne „Renault polmaratón“ pod 1:55...

Tri, dva jeden..štart!
Vybiehame spred SND; je to mierne dolu sklonom, zbiehame zákrutou doprava po dvesto metroch sa znova točíme doprava. Pravdu povediac detaily trate nepoznám, z tej hrubej schémy na obálke (v ktorej bolo štartovné číslo) nie je možné identifikovať detaily trate, takže bežíme za prvými. Asi sto metrov po druhej otáčke doprava sa časť bežcov vracia naspäť. Čo sa deje? Obzriem sa dozadu a vidím masu bežcov z „B“ koridoru bežať rovno, a nie tam kam bežíme my. Už mi to došlo...odbočili sme nesprávne, k prístavu. Takže naspäť...Prví borci odbočili zle, to je zrejmé, ale ako sa mohlo stať, že asi po 300 metroch od štartu sa to takto zvrhlo? Jednoznačne chyba usporiadateľov. V smere, kam sme odbočili, boli nastavané nejaké kužele, zrejme pre iné behy, a to tých prvých poplietlo… (Ak sa prenesiem v čase dopredu, tak môžem konštatovať, že prvá „päťka“ bola o viac ako dve minúty pomalšia, ako ďalšie dve, z toho vyplýva, že na tomto „kufri“ som stratil asi dve minúty… O ten čas ani tak nejde, ale ako je možné, že sa to stalo ?!)

Počas nášho výletu iným smerom nás predbehli stovky bežcov, to však nevadí, konečne bežíme správnym smerom, smer Štrkovec. Snažím sa nájsť to správne tempo, nie príliš rýchle, ale zase neflákať sa.

V týchto pretekoch (správne je vraj preteky a nie pretek, ako ma moja jazykovo dobre vybavená manželka poúča) chcem len v zdraví dobehnúť, ak by to bolo pod dve hodiny, bol by som rád, ak nie, aj tak dobre. Aj Ľudo Volek, ktorého som dobehol mi vraví, že ide na dobehnutie. Nakoniec, je to rozumné; vo vekovej kategórii M60 sú borci aj o 23 rokov mladší ako ja, proti dobre trénovaným „šesťdesiatnikom“ nemám šancu. Hlavné je, užiť si to, aj keď počasie je dosť kruté.…

Bežíme smerom na Štrkovec po širokej asfaltovej ceste; som prekvapený, koľko je na nej nerovností a výtlkov, keď sa veziem autobusom, vôbec si to nevšímam, ale teraz musím dávať pozor. Tu v meste vietor takmer necítiť, je blokovaný domami. Cítim sa (zatiaľ) celkom príjemne, potreboval by som si „odskočiť“ a obzerám sa okolo. Konečne! Niekde kúsok pred Štrkovcom je volná plocha a okolo nej plot, kde už stoja mládenci, pripojím sa k nim a svet je o niečo krajší..

Štrkovec
a trať električky, ktorá vedie zdanlivo do nekonečna, vetrík v chrbte, snažím sa nájsť optimálne tempo behu, aby som vydržal do (samozrejme šťastného) konca pretekov. Obzerám sa po pretekároch. Skoro nikoho nepoznám, som z inej generácie ako okolo bežiaca omladina; ale je o čo oko oprieť, skvelých dámskych postav v okolí je mnoho.

5. kilometer,
možno sa občerstviť, nechcem, (počas celého polmaratónu som neobčerstvoval ani raz, je chladno). Pozerám sa na hodinky; no bieda, „päťka“ za viac ako 29 minút, ak to tak pôjde ďalej, pod dve hodiny to „nedám“. A to bežíme s vetrom...Zatiaľ sa cítim príjemne, začína mi byť teplo. V protismere sa objavuje skupina bežcov, to sú tí najrýchlejší, zrejme polmaratónci.

Obrátkou na konečnej električiek,
sa začína beh proti vetru. Zaťahujem zips na windstoperke. Stále nebežím ľahko; som nejaký „tvrdý“ ešte som sa nerozbehal? Bežíme späť do mesta, kdesi pri „Metropolke“ by mala byť „desiatka“, to však ešte potrvá. Našťastie, po kilometri sa situácia mení; začína sa mi bežať ľahšie, asi som sa už rozbehal; čím som starší, tým mi to trvá dlhšie. Trápia ma však iné veci, potreboval by som si odskočiť „na veľkú“. Kde také zariadenia sú ? Asi na „desine“. A tak stláčam obe polovice k sebe, aby som sa … Konečne, je tu desiatka a na nej aj oná búdka. Lenže zrazu mi netreba; takže pôjdem ďalej.

Staré mesto,
je komplikované a my v ňom kľučkujeme; keď som sa bol neskôr pozrieť v meste na trasu, po ktorej sme bežali, mal som problém ju identifikovať, vymetali sme všelijaké uličky, bolo to celkom príjemné, aj keď pomalšie ako inokedy Po zložitých manévroch v Starom meste konečne vybiehame na Starý most (15. kilometer) smer Petržalka, Sad Janka Kráľa (SJK).

Ešte asi 6 kilometrov, a sme v cieli,
Výbeh na most spomalí, a vietor zosilnie, na vysokej mostovke sme mu vydaní napospas. Keď bežím s vetrom, potím sa, ináč mi je chladno a hlavne ten vietor nás brzdí. Tu v SJK je skoro bezvetrie, odbehneme v ňom asi 5 kilometrov a po zložitých manévroch znova vybiehame na Starý most. Veď je to Paľo Hajduk, vravím si. Postava s typickou „paľovskou“ čiapkou a nezameniteľným štýlom behu je ľahko identifikovateľná. Paľo s ľútosťou konštatoval, že ani dnes to nedá pod 2 hodiny. Pozerám sa na svoje stopky; aby som polmaratón odbehol pod dve hodiny, potrebujem 1,1 kilometra zabehnúť pod 8 minút. Skúsim to.

Posledný kilometer!
Ahoj Paľo, ja skúsim zrýchliť. Nie je to žiadne výrazné zrýchlenie, ale za pokus to stojí. Ono to môže znieť smiešne, ale tie dve hodiny sú predsa len psychologická hranica. Ale aj ostatní pridávajú. Samozrejme, tí mladí sú rýchlejší, skúsim to udržať.

Cieľový portál
nie a nie sa priblížiť; nakoniec ho predsa len podbieham, stláčam stopky a je to za 1:58:58, (v M60 47/121). Som spokojný, virtuálna hranica dvoch hodín je pokorená. V „našej“ vekovej kategórii M60 zvíťazil výborným výkonom 1:27:02 E. Mlynarčík; zaujímavé je , že tretí v M60 bol Sin Man Yin z Hongkongu (1:29:42), čo je iste raritný účastník. Celkovo zvíťazil O. Kubo (1:09:03), známy triatlonista. Môj bežecký sparringpartner S. Ganaj zabehol čas 1:46:56, v M50 98/ 416; asi taký ako som očakával.

Ako to dopadlo v maratóne?
S viac ako minútovým náskokom pred M. Hladíkom zvíťazil M. Rusina, v dobrom čase 2:23:43 a stal sa majstrom Slovenska v maratónskom behu. Na 1. miesto sa prebojoval na 25. kilometri; dovtedy viedol T. Ivaniuta, ktorý nakoniec skončil na 4. mieste. Časy víťazov sú o to cennejšie, že ich dosiahli v ťažkých poveternostných podmienkach; chlad (1 – 3 stupne, studený vietor s rýchlosťou 50 km za hodinu).

Zaujímavé je, že len štyria maratónci zabehli plný počet (19) ČSOB maratónov, medzi nimi aj známi borci Eva Seidlová a Jozef Oborný; obaja sa postavili na štart jubilejného ročníka maratónu. Eva S. ho zabehla za 5:23:40; Jožo O. pre zranenie zabehol „len“ polmaratón.

Celkový dojem?
Nesporne dobrý, tento maratón sa vypracoval na úroveň porovnateľnú s inými maratónmi v hlavných mestách Európy. Avšak, ani tento maratón sa nevyhol zbytočným nedostatkom. Zoberme si už spomínané mätúce označenie pri odbočovaní asi po 350 metroch od štartu. Tam to musí byť jednoznačné! Druhá vec je odber batožín z úschovne. Ako už bolo spomenuté, príjem bol v poriadku, lebo bežci prichádzali postupne. Horšie to bolo pri preberaní batožín, po pretekoch. Stál som v rade najmenej 20 minút (spolu so stovkami uzimených bežcov) pri teplote vzduchu 3 stupne, „klepajúc kosu“. Dievčatá a chlapci v úschovni robili čo mohli, ale jednoducho neboli schopní nájsť jednotlivé batohy. Jednému bežcovi v rade predo mnou hľadali batoh asi 5 minút a za ním stáli desiatky (trpezlivých síce), ale nahnevaných a vymrznutých bežcov. Chce to zaviesť jasný systém ukladania a vyberania batohov. Prečo to funguje inde a v Bratislave dlhodobo nie?

V tabuľke sú uvedené niektoré charakteristiky môjho „pretekania“ počas Renault polmaratónu. Sú tam uvedené zmeny v poradí počas pretekov v polmaratóne, ktorý som bežal; tiež časy v jednotlivých úsekoch trate ako aj celkový dosiahnutý čas. Vidieť, že od 5. po 20. kilometer som si zlepšil svoju pozíciu o 250 miest; počas posledného kilometra naopak stratil 23 miest; je to spôsobené finišujúcimi mladými borcami. Čas dosiahnutý počas prvých 5. kilometrov je horší o viac ako dve minúty v porovnaní s nasledujúcimi dvomi 5 km úsekmi; je to spôsobené predovšetkým „masovým“ nesprávnym odbočením tesne po štarte pretekov. Úsek medzi 15 – 20 kilometrom bol pomalší pre dva výbehy na Starý most a komplikovanú časť trate v Sade J. Kráľa.

V. Novák, Bratislava, 10.4.2025