Viliam Novák

21. ČSOB Bratislava Marathon, 12.apríla 2026

(Pohľad polmaratónca)

Nestávalo sa mi, aby som mal pred polmaratónom obavy. Až teraz...Ako sa zvyšuje vek, tak sa znižuje výkonnosť a aj sebadôvera. Dopracoval som sa tak ďaleko, že ma vystraší aj polmaratón. Vari prvý krát v živote som mal obavy aj pred Renault polmaratónom. Zabehnem to v rozumnom čase? Takto som v minulosti nikdy neuvažoval, veď čože je to polmaratón, ten sa dá zabehnúť aj s prstom v trenírkach...Maratón, to je celkom iný podnik, pred maratónom som mal rešpekt a veru sa mi v noci pred maratónom často snívalo ako sa trápim a obchádzali ma pochybnosti, či to zvládnem Vždy som to zvládol.

Na tento (ČSOB) polmaratón som sa prihlásil ešte v roku 2025, vtedy som bol na tom kondične lepšie. Vidíte, čo spraví s výkonnosťou aj sebadôverou jeden rok vo vyššom veku? Obavy vyplynuli z prirodzenej straty výkonnosti úmernej veku, a slabšej trénovanosti, lebo som už nechodil na Každotýždenných „šestnásť“ kilometrov do Marianky. Okrem toho som dostal virózu, z ktorej som sa dlho nemohol dostať. Je to už raz tak, som ročník „vojnový“ (1942) a organizmus už neregeneruje tak rýchlo ako kedysi. Tomu som samozrejme prispôsobil tréning; beh musí byť pomalší, suma nabehaných kilometrov menšia ako kedysi a regeneračné obdobia dlhšie, pauzy medzi pretekmi dlhšie. Ale aj tak; slabšia výkonnosť je nevyhnutným dôsledkom. Manželka mi stále pripomína, aby som to (teda beh) nechal. Pokiaľ ma to baví a ako - tak vládzem, nevidím dôvod zanechať celoživotného koníčka. Napriek týmto limitom ma behanie baví a navyše sme veľmi dobrá bežecká partia, čo umocňuje spoločenský rozmer nášho „pobehovania“.

Sobota, 11. apríla 2026
Je čas na prezentáciu a morálnu podporu blížnych svojich. S prezentáciou problém nie je, svoje štartovné číslo 13562 som dostal rýchlo, stačilo ukázať QR kód v mobile a za pár sekúnd som bol vybavený. Ešte povzbudiť blížnych na trati 4,2 km (Elenka M. dobehla vo svojej kategórii druhá!). O 17:15 bolo vyhlasovanie prvých troch v Zimnej sérii. Na trati 5 km som sa medzi 60-tnikmi umiestnil na treťom mieste; sláva to bola veľká…

Nedeľa, 12. apríla, deň maratónsky
Pohľad von oknom. Je asi 7 hodín, zamračené, stromy sa kníšu od vetra, je chladno, asi 5 stupňov, ani psa nehodno vyhnať von. Taký maratónec vyjde von sám, ani ho netreba vyháňať. Zrejme sa oteplí, ale ten studený vietor sa mi nepáči, treba sa pripraviť na chlad. Týka sa to najmä mňa. Už nebežím tak rýchlo ako kedysi, to znamená že produkujem menšie množstvo odpadného tepla a teda sa aj menej sa zohrievam. Nie ako „mladoni“, ktorí si môžu dovoliť bežať aj pri 10 stupňoch v tielku a trenírkach. Uvidím. Zatiaľ to nechám otvorené. Jednou z alternatív je tričko s dlhými rukávmi a trenírky, druhým variantom je tričko a na to windstoperka, doplnená „elasťákmi“. Na hlavu zrejme čelenku…

Je asi 8 hodín; do žalúdka tyčinku a trošku čaju...a je čas ísť na petržalskú električku. O 8:15 vystupujem na „Šafku“ a pomaly sa presúvam (s davom bežcov) k Decathlonu, kde sa mám stretnúť s Ivankou T., ktorá pobeží ako ja, (lenže rýchlejšie a krajšie) polmaratón. Je 8:30; prichádzame skoro naraz; Ivanka je už v „bežeckom“, mňa prezlečenie do bežeckého ešte len čaká. Ostatné veci treba odložiť do úschovne.

A práve toto je jednou z nedotiahnutých vecí na tomto peknom podujatí. Umiestnenie šatní a úschovne je lokalizované na ploche medzi Eštókovým podnikom a SND. Inde sa šatne a úschovne umiestniť ani nedajú, lenže...Problém je nie je taký jednoduchý ako by sa zdalo, pretože tento priestor je od registrácie a vstupu do bežeckých koridorov oddelený ohradenou trasou behu, čo komplikuje pohyb bežcov medzi úschovňou a vstupom do koridorov. Pravdou je, že sú tu postavené dva mosty, ktorými sa všetci presúvajú medzi úschovňou a koridormi, lenže...trvá to hrozne dlho, lebo sa vystupuje (a zostupuje) v jednom rade. A ak sa stane, že jeden z pohybujúcich sa osôb je pomalý (ja som mal to šťastie, že v jednom prípade sa nahor ledva pohybovala jedna staršia pani a v druhom dokonca muž z barlami, a za nimi sa tvoril nekonečný rad bežcov ponáhľajúcich sa na štart). Všetci boli nervózni, lebo štart sa blížil a my sme boli na onom moste. Nakoniec sme to riešili tak, že sme obehli nové SND a do koridorov sme sa natlačili zozadu a zboku. Po niekoľkých minútach sme vybehli. Takže „vaterland gerettet“. Ja viem, je to obtiažna situácia, lebo je to dané celkovou kompozíciou miesta štartu. Riešením by mohlo byť postavenie širšieho mosta ponad trasu behu, tak ako to robia na Staromestskom námestí v Prahe, počas PIMu. Ono to bolo vymyslené tak, (ako sme to mnohí aj zrealizovali): obehom SND; dokonca neďaleko jeho SV rohu bola umiestnená tabuľa so šípkou a nápisom „koridory“. Lenže, to sme vopred nevedeli a väčšina sa snažila využiť oné „mosty“ ponad trať. Riešenie je jednoduché: list papiera s nákresom priestorov štartu a označením trasy vstupu do šatní a do koridorov

Vráťme sa k maratónu.

Teplo veru nie je, tak som zvolil variant č.2, „elasťáky“ a hore windstoperka. Je to trošku viac, ako by bolo treba, ale radšej viac, ako menej. Je tu aj Ivanka a kde sa vzali tam sa vzali je tu aj Marcel B. (zvaný gepard), ten beží „celý“ a Dušan Oravec (zvaný bulldog), ktorý má v úmysle zabehnúť polmaratón, tak, ako aj ja.

Prvá vlna maratóncov a polmaratóncov už odštartovala a ostatní sa zohrievame navzájom, lebo každý z nás je žiaričom s teplotou asi 36 stupňov, čo je oveľa viac ako tých asi 8 stupňov okolitého vzduchu a ešte k tomu ten ľadový vietor.

Konečne štart!

Snažím sa spustiť stopky, ale nedarí sa mi, Nevadí, to ma nezrýchli ani nespomalí. Všetci traja pomaličky vybiehame, točíme doprava smerom k Prístavnému mostu. Tadeto sme už dávno nebežali, vždy sme tiahli priamo po Záhradníckej na Štrkovec. Ivanka sa pomaly odpútava a beží dopredu. Ja sa neviem rozhodnúť, akým tempom mám bežať, lebo nabehnutého mám málo a tento rok som dlhšiu trať ako 12 kilometrov nebežal, neviem, čo mám od seba čakať. V každom prípade to musí byť voľný beh. Marcel (ten beží maratón) ide dopredu, ale Dušan beží voľne, tak ako aj ja. Mne tento relatívne pomalý beh vyhovuje, idem len na dobehnutie, vyššie ambície nemám. Zdá sa, že Dušan rozmýšľa podobne a prvých 5 kilometrov sme prebehli s dobrým pocitom, dohodli sme sa, že nám to vyhovuje a pokiaľ to pôjde, budeme bežať spolu.

Predbehla nás Zuzka S., ba aj Marta H., obe bežia maratón. Dnes ma to však netrápi, chcem len dobehnúť v zdraví; je mi jasné, že pod „dve“ to nebude… Sme asi na piatom kilometri, je tu občerstvovačka. Brr; studená voda! Preventívne si dám glg, lebo ráno som nič nepil, veď je zima. Opiera sa do nás studený, juhovýchodný vietor. Windstoperka drží, ale je mi zima na hlavu, aj keď mám čelenku.

Bežíme po rovnej širokej ceste. Tu niekde nás v minulosti povzbudzoval náš kamarát Janko N.; žiaľ už medzi nami nie je. Bežíme pomaly, konštantou rýchlosťou (asi 6 minút na kilometer) a máme dosť času obzerať dievčatá. Je ich veľa a všetky vyzerajú dobre. S niektorými prehodíme pár slov. Je to motivačné a je veselšie; nemyslíme na zimu a vietor, ale na objekty živé a „lepé“, ktoré sa okolo nás v hojnom počte vyskytujú... Robím si „inventúru“ tela; zisťujem že ma nič nebolí (až na pravé koleno), tempo je dobré, bežím (zatiaľ) ľahko, dnes by som mal dobehnúť do cieľa.

Otočka električiek, kilometer desiaty

Už je to lepšie; studený vietor, ktorý nám fúkal do tváre a brzdil nás, teraz necítiť, mám pocit, že je bezvetrie. Nie je; ale bežíme s vetrom, naše rýchlosti (rýchlosť vetra a rýchlosť behu) sú podobné. Dobiehame do centra mesta, vpredu sa vyníma „Manderlák“, dlhé roky súc najvyššou budovou na Slovensku, (Keď som sa kedysi dostal do Bratislavy, prvé čo som chcel vidieť bol onen Manderlák, nesklamal).

Od „Manderláku“ do cieľa,

je asi 6 kilometrov po nerovnej dlažbe. Prestavujúci sa „staliňák“ obiehame okolo Primaciálneho paláca a františkánskeho kostola, nakoniec sa dostaneme k Mostu SNP; ten krátky výbeh na most dáva zabrať...Ešte okruh v „Janko Král city park“ (ako ho hlásia v električke číslo 3) a poďme na Starý most. Postava bežiaca pred nami, ku ktorej sa približujeme mi je povedomá. Veď je to Paľo H.! Jeho štýl behu je nezameniteľný, tak ako jeho veľké trenírky. Nazdar Paľo, zdravím ho. Ako keby do neho strelil, vyletí dopredu, ale aj my s Dušanom sme pridali a za chvíľu sme na jeho úrovni. Lenže Paľo to nevzdáva a veru v cieli bol pár sekúnd predo mnou, ba aj Dušan ma zradil a predbehol ma.

Môj čas: 2:02:38 je najpomalší z mojich bratislavských polmaratónov; ale to nevadí, som (naozaj) spokojný. Ani nie tak s časom ako so spôsobom ako som ho dosiahol. V pohode, bez bolesti; to isté vraví Dušan. Skrátka sadlo nám to.

Ako dopadli ostatní?

Môj čas je (2:02:38), umiestnenie 2631 z 5928 štartujúcich, teda ešte v prvej polovine štartovného poľa. Skoro to isté Dušan ba i Paľo. A ostatní známi? Prekvapilo ma, že bežal J. Štekauer (2:17:57), ktorý sa dávno na pretekoch neukázal. Jeden z mála bežcov, ktorí majú odbehnuté všetky ročníky tohto podujatia J. Oborný to dal za 2:25:33. Lepšie ako my chlapi, to zabehla Ivanka T. (1:51:11).

Nebudem tu opakovať výsledkovú listinu, uvediem len víťazov. Medzi dámami bola prvá Ž. Ňaňová (1:17:05), u mužov A. Szymaniak (nie je to Poliak, ale Čech), to zabehol za 1:07:10, pred favoritom M. Rusinom (1:07:45). “Našu“ vekovú kategóriu vyhral M. Safko časom 1:34:34; v porovnaní so mnou je mladší len o 23 rokov.

Aké to celé bolo? Výborné, všetky behy boli vypredané, počasie ušlo, aj keď nebolo ideálne ako nás presviedčal hlásateľ v cieli...

A maratón?

Moji známi, ktorí sa rozhodli bežať maratón ho zvládli a s časmi boli spokojní, aj keď trať maratónu nepatrí medzi najrýchlejšie (dlažba a zákruty v Starom meste, mosty). V disciplíne „maratón“ zvíťazil (tak, ako sa aj očakávalo) M. Hladík (2:26:27), medzi ženami A. Bodnar (PL), (2:54:27).Výborne bežali naše „domáce“ dámy: dve Zuzky (Z. Kamendy (3:38:31), a Z. Stoličná (3:46:57); a jedna Marta (Hancková, v čase 3:57:16). Nestarnúca E. Seidlová to dala za 5:07:45. Neuveriteľné!

Na obrázku sú traja borci, bez ktorých by sa tento maratón a polmaratón neobišiel. Zľava Dušan O., M. Burkert a V. Novák, tesne po štarte, ešte im je veselo...

V. Novák, Bratislava, 20.4.2026