Pavol Kéri

21. ČSOB Bratislava Marathon

(Pohľadom nevidiaceho Pavla Kériho)

V nedeľu 12. apríla písal ČSOB maratón svoju 21 kapitolu. Po minuloročnej premiére na maratóne v hlavnom meste a tiež úspešne zvládnutom tohtoročnom Splitskom maratóne sme si s Martinom povedali, že si opäť užijeme túto kráľovskú disciplínu.

V sobotu podvečer sme si prevzali štartovacie balíčky s číslom, tričkom a lahkým občerstvením. Užili sme si aj pasta párty a pochutili na fajnových cestovinkách. Samozrejme okolo nás bolo ešte poriadne rušno, pretože aktivitou bola preplnená aj sobota. Boli disciplíny pre deti, žiakov, ale aj rýchly minimaratón, beh starších ročníkov, desiatka na ktorej finišoval náš najrýchlejší bežec Peter Ďurec, ktorý opäť zdvihol latku vyššie a to na výkon 29:32. My sme si ešte sadli na chutnú kávičku, trochu podebatovalio nasledujúcom dni a logistike k maratónu a pobrali sa domov.

V nedeľu ráno sme sa stretli s Martinom niečo pred 8 hod, prilepiť štartovné čísla, douppravovať outfit, odbehnúť ešte na toaletu, pomedzi to pozdraviť sa s mnohými priateľmi a približne o 8:45 sa radiť do správneho sektora.

Všade okolo množstvo bežcov, fanúšikov, množstvo hlasov, dynamickej hudby z reproduktora sa nám prihováral moderátor, jednoducho to naberalo na sile a tej správnej energickej atmosfére. Sekundy do štartu sa vliekli a napätie neopísatelné...

A bolo odštartované....

Prví bežci vyštarrtovali za spevu a tónov skupiny Bon Jovi, druhý sektor za hlasu rockovej kapeli AC/DC, tretí za spevu kurta Cobaina z bývalej skupiny Nirvána...

Kráľovskú disciplínu najlepšie zvládol Marek Hladík a to s výkonom 2:26:27.

Zo žien si najlepšie počínala Poľka Anna Bodnárová 2:54:23.

Na maratónskej disciplíne sa zúčastnili aj zrakovo postihnutí a to menovite nevidiaci Peter Lecký s vodičom Tomášom Krčom, ktorí to dali v čase 3:47:58.

Ďalší nevidiaci bol Pavol Kéri s vodičom Martinom Petreje, ktorí to zvládli v čase 4:36:32.

Na polovičnej trati si najlepšie počínal český bežec Adam Szimaník a to s výkonom 1:06:18.

Medzi ženami si prvé miesto vybojovala Žofia Naňová s časom 1:16:42.

Zrakovo postihnutí mali svoje zastúpenie aj v tejto disciplíne a to Marek Kubačka s vodičom Františkom Rišiaňom, ktorí to dali v čase 1:48:20.

Organizátori evidovali cez 17100 účastníkov z viac ako 90 krajín sveta.

Opäť velkolepé športové podujatie s tisíckami príbehov, plných smiechu, energie, sily ale aj potu a bolesti. My sme si to užívali už od soboty na prezentácii, kde sme sa stretli už s mnohími priateľmi a s každým čo to prehodili. Nedeľa už bola iná, od počasia, napätia, ale aj očakávania.

V koridore sme sa pozdravili aj s vodičom Mirkom, ktorý bežal s vlajkou s časom 4:15, čo bol pre nás aj výkon, ktorí by bolo super dobehnúť. Vybehli sme za tónov rockovej kapely Nirvána. Začiatok ako vždy prehustený, obtieračky, lakťovky, okopávačky.... toto trvalo tak kilometer, dva, no cesta bola celkom široká, takže sme si už mohli udržiavať a sledovať tempo 6 min na kilometer. Ako píšem bolo sviežo, no kraťasy a tričko s krátkym rukávom bola dobrá voľba a tak sme s chuťou a dobrou náladou odkrajovali s plánovanej méty.

Prvá desiatka zvládnutá v pohodke, no užitie elektrolytu bolo na mieste. Napili sme sa vody a bežali sme ďalej. Občerstvovačky boli dosť nahusto, tak zhruba na 15 som užil aj gél a bežali sme ďalej. Kilometre ubúdali a my sme míňali povzbudzujúcich fanúšikov, reproduktory s energickou hudbou, ale aj bubnistov, ktorí bubnovali o stošesť. Tiež mnohých spolubežcov, pretože bolo pár úsekov so 180 stupňovou otočkou a tak sme registrovali aj tých pred nami, ale potom aj tých za nami.



20. kilometer opäť sa občerstvujeme a zapíjam ďalší elektrolit a opäť sa dávame do pohybu. Približne na 16km uličkami starého mesta sme spomalili, predsa len boli priúzke, k tomu pod nohami poriadne členité mačacie hlavy. Samozrejme povzbudzovanie bolo o to hlasnejšie. Zo starého mesta to celkom klesalo, tak nohy trochu oddýchli. Občas sme pozdravili pomalšieho a občas nás povzbudil rýchlejší bežec. Teplota stále pohodová, občas sa síce do nás oprel aj silnejší vietor a bolo to aj dosť cítiť, predsa len v nohách sme už mali polovicu.

Bežci s polovičnou métou to už mali zapár, my sme odbočili doľava a pokračovali sme do druhého kola. Stále to išlo v pohodke, opäť elektrolit na 25.km a po 30-ke pre zmenu gél. Opäť klukaté uličky starého mesta a mačacie hlavy pod nohami dávali o niečo viac zabrať. Tu už vystrčilo svoje teplé lúče aj slniečko, ktoré uberalo energiu, no oveľa ťažšie už boli aj výbehy na mosty, no stále bojovne a húževnato.

Po pohodovom a potrebnom klesaní z mosta sme odbočili na úzky a nerovný povrch z panelov, kde sa prezmenu do nás pustil celkom silný protivietor. K tomu už aj čoraz viac bežcov jednoducho zastalo, čo bolo pre nás s Martinkom dosť obmedzujúce, pretože zostali na trase a k tomu oproti sa vracali bežci z otočky. Bol to približne 35. kilometer a už aj ja som mal dosť, no zotrvačnosťou som ešte nejaký úsek bojoval.

Potom už prišli aj úseky, ktoré som musel pokráčať, no prezieravo som si tekuté magnézium šupol skôr a bol to naozaj rozumný ťah, vďaka ktorému som sa vyhol krčom. Opäť sme to rozbehli , to sme už vbiehali do Sadu Janka Kráľa, kde som zas trochu pokráčal a znova dal do behu. Cieľ ktorý sa blížil bol už čoraz viac počuť, fanúšikov bolo tiež čoraz viac, pre istotu som si šupol ešte jedno magnézium a po napití sa ešte vody sme to opäť rozbehli. Uličky už prehustené, Maťko mi kričí, Pali, už to máme zapár. Potom ešte dodal ešte zhruba 500 metrov, tak sme sa do toho ešte obuli a z posledných síl sme to rozbehli ako sme vládali a s víťazstvom na tvári prebehli cieľom.

V cieli mnohé priania, pozdravy, samozrejme pekná medaila na krk a tiež foto. Niečo napiť a pomaly sme sa presúvali do šatní.

Obrovská gratulácia všetkým pretože opäť ukázali, že vedia zabojovať a naozaj chcú. A hlavne je nás stále viac a viac.

Veľké ďakujeme organizačnému tímu, pretože opäť detailne a naozaj výborne zorganizované podujatie. Bolo naozaj všetko, od pravidelných občerstvovačiek, povzbudzujúcich kapiel a hlasných reproduktorov popri trati a samozrejme fanúšikov, ktorí nás povzbudzovali a hnali do cieľa. Povzbudenia od spolubežcov veľmi dobre padli, jednoducho nechýbalo nič, len nám ku koncu sily.

Podujatie hodnotím veľmi vysoko, pretože z určitých finančných prostriedkov sa podporia aj iné projekty, ale aj zariadenia pre onkologických pacientov, tiež Evka Seidlová, ktorá ma odbehnuté všetky ročníky a tento rok sa zúčastní maratónu v Kapskom Meste a mnoho ďalších.

Podujatie plné stretnutí zoznámení, energickej hudby, smiechu, potu, no hlavne fantastických výkonov. Teším sa s každým jedným od prvého z organizačného tímu po posledného bežca.

V neposlednom rade veľká vďaka patrí tebe Martin, pretože náš bežecký tandem sa poskladal necelé dva roky dozadu a my máme za sebou už krásny tretí maratón.

Ďakujem a už teraz sa teším na ďalšie nové prekonané méty.


Pavol Kéri, Liptovský Mikuláš, 21.4.2026