autor:
Miroslav Kriško, nástenkár SZM a.s.
ročník: 1957.
bydlisko: Prievidza
Nevstúpiš
dva krát do tej istej rieky.
2.
ročník Rajeckého maratónu v roku 1985 bol prvý maratón, ktorý som
vyhral.
22.
ročník RM bol zatiaľ posledný, ktorý som dobehol (odpustite, tak silné
slovo).
Medzi
tým uplynulo 20 rokov.
KROK
PRVÝ.
Nie
veľa si z prvého vstúpenia do Rajeckej rieky pamätám. Veľa si ale
pamätá moja bežecká kronika, do ktorej som zapisoval fakty, zážitky
a pocity od môjho prvého maratónu v roku 1980 až do roku 1990.
Na 2.
ročník Rajeckého maratónu, ktorý sa konal 10. augusta 1985 ma
upozornil môj kamarát Jožo Ištok. Napriek tomu, že aj on behal a behá
dodnes, chodieval so mnou na maratóny ako tréner, šofér, hovorca, lekár,
doprovod na bicykli a ešte asi desať ďalších funkcií, ktoré hravo
zvládal.
Niekde
zistil, že prvá cena na 1. ročníku Rajeckého
maratónu bol galuskový favorit. Z tejto zaručenej správy sme
odvodili, že takáto cena nevídaná a pre mňa prepotrebná, bude aj
na druhom ročníku.
Plánoval
som presedlať z behu na triatlon. K tomu bol potrebný bicykel,
ktorý som nemal. Pamätníci iste pamätajú, že zohnať v tom čase
pretekársky bicykel nebola vec jednoduchá. Stál iba 1 500,- Kčs, ale
dopyt vysoko prevyšoval ponuku.
Ceny
za umiestnenia na bežeckých podujatiach neboli pre mňa nikdy hlavným
motívom. 2. ročník RM je jediná výnimka. Najjednoduchší spôsob,
ako sa stať majiteľom "galuskáča" a následne
triatlonistom, bolo víťazstvo v Rajeckom maratóne.
Štartu
predchádzala úsmevná príhoda s mojou lekárkou. V tom čase bolo
potrebné mať na každej prihláške na beh potvrdenie od lekára. A
moja lekárka, nadmieru svedomitá, mi prihlášku nepotvrdila. Vraj
vysoký tlak. Pravda je, že u nej som ho mal vždy vysoký. U iného
lekára nikdy.
Nazýva sa to syndróm bieleho plášťa. U mňa to bol
syndróm jediného bieleho plášťa, plášťa mojej doktorky.
Prihlášku,
ktorou ma pani doktorka diskvalifikovala z radov "závodníkov"
som si nalepil do kroniky ako predmet doličný.
Nemajú to ľahké
tí, čo
po maratónskych víťazstvách túžia.
Maratónsky
protestsong
Jedna žena
v bielom plášti
Nad ortuťou čelo vraští
Keď dovraští ihneď začne
Závodne nie, rekreačne
Ja bezmocne volám zrada
Vráťte naspäť na meč hada
Našťastie
protestná básnička nebola jedinou obranou. Kamarát Paľo Šurkala mi zohnal
potvrdenie u iného lekára. K básničke, ktoré som už vtedy smolil,
musím pripojiť vysvetlenie. V tom čase som si myslel, že had v lekárskom
znaku sa obtáča okolo meča. Dnes už viem, že ide o pútnickú palicu.
Trať
RM v roku 1985 bola trochu stúpavejšia, ako dnes. Nebežal sa úvodný okruh v Rajci,
preto bola obrátka posunutá až za Čičmany, po stúpavej ceste
smerom na Zliechov.
V
osemdesiatych rokoch mala Prievidza silnú zostavu maratóncov. O tempo
až po obrátku sme sa starali traja z Baníka Prievidza. Paľo Šurkala,
Vlado Daniš a ja.
Šokoval ma hlavne Paľo. Bežal bezstarostne, akoby bol cieľ v
Čičmanoch. Dalo sa očakávať, že na to doplatí. Oveľa silnejší súper bol
Vlado Daniš.
Keď
Paľo po obrátke zaostal, zvažoval som, či počkať na bežcov, ktorým sme s
Vladom ušli, alebo pokračovať v rýchlom tempe. Pokračoval som, aby
zaostal aj Vlado.
Nech si chlapci myslia, že som uťahal
Daniša. Pred ním mali väčší rešpekt. Tempom
pod 3:30/km som sa približoval k vysnívanému galuskovému favoritu.
Maratónskej
atmosféry do Rajca sa prišiel nadýchať aj František Falat, legenda
prievidzkého maratónu predošlej generácie.
Vtedy
už päť rokov maratón nebehal, ale ešte si dobre pamätal, čo dokáže
urobiť s bežcom prehnané tempo okolo 25 km. Upozornil ma na to. Nebral som jeho slová
na ľahkú váhu, ale nespomalil som. V klesaní mi nohy bežali samé.
Mohol som sa s ním rozprávať. Veril som si a so
spomalením v závere som počítal. Prišlo. Stoplo si ma na jeho obľúbenom
mieste, na 35 km. Ale nebol to stopár príliš nezdvorilý. Zažil som
už aj horších. Zviezol sa so mnou až do cieľa. Vzhľadom k náskoku,
ktorý som mal, nenarobil veľkú škodu.
Z
bicykla mi vtedy radil aj doc. Máca ( bývalý vynikajúci maratónec).
Podľa tempa, akým som sa valil od 25 km mu vychádzalo, že môžem atakovať hranicu 2:30. Mňa ale
čas nezaujímal. Zaujímal ma iba bicykel.
Postupne som odhodil šilt, okuliare. Znervózňovali ma.
Kua, veď do Uajca dobehneš holý, brblal Jožo. Nebežalo sa mi už tak ľahko,
ako po 35 km.
Do
cieľa bolo ďaleko, síl už málo. Vymyslel som si odpútavcií manéver.
Do cieľa chýbalo ešte sedem
kilometrov.
Rozdelil som bicykel na sedem častí : rám, kolesá, brzdy, prehadzovačky,
stred, barany, sedlo. Po každom kilometri
som si príslušnú časť primontoval na bicykel v mojej hlave.
V Rajci na námestí bol
bicykel kompletný, ale žiaľ
iba v mojej hlave.
Cena
za
prvé miesto bola totiž z dreva vyrezaná Čičmianska žena. Škerila sa na mňa
dreveným úsmevom. O nič menej dreveným,
ako môj po zistení, že Jožova zaručená správa nebola až tak úplne
zaručená. Ako väčšina Jožových zaručených správ. "Kua,
ale minuý uok ho ten Balošák vyhual", uzavrel
to Jožo.
Po
dvadsiatich rokoch som sa Vlada Balošáka na bicykel spýtal. Zaručená správa znie:
Vlado Rajec vyhral, ale bicykel nie.
Často
a veľmi rád na toto milé nedorozumenie spomínam. Hoci s Jožom už
nie som v kontakte viem, čo by povedal: "Kua, ale mohou ho vyhuať!"
Záhradka
na streche nášho auta, ktorú sme na ňu namontovali bola teda zbytočná.
Ale sklamaný som nebol. Bicykel som si neskôr kúpil. Maratónske víťazstvo
sa však kúpiť nedá. A to ani dnes.
Neviem, či moja bývalá pani doktorka čítala v tej dobe Smer. Ak áno,
určite plánovala vyhrešiť ma. To som sa však už nikdy nedozvedel.
Nikdy som u nej odvtedy nebol. Nie preto, že by som sa na ňu hneval. Ale
od nej som vždy odchádzal ako ťažko chorý človek.
Dnes mám doktorku úplne opačnú. Jej prístup mi vyhovuje. Lieči
podobne, ako MUDr. Skružný vo filme Věsnička má středisková. Vie
problém zľahčiť. Odchádzate od nej s hanbou, že ju s takou
prkotinou otravujete.
Lekár
iba lieči. Príroda uzdravuje.
Škoda,
že v čase 2. ročníka RM mal Miro Hazucha, športový redaktor krajského denníka
Smer dovolenku. Mohli ste si prečítať, ako zanietene vedel o behu písať
on.
Vďaka
tomu, že Kronika si pamätá viac ako ja, môžem uviesť svoje medzičasy:
5 km
|
10 km
|
15 km
|
20 km
|
25 km
|
30 km
|
35 km
|
40 km
|
42 km
|
18:46
|
18:25
|
18:43
|
19:03
|
17:27
|
17:22
|
17:29
|
18:22
|
8:19
|
18:46
|
37:11
|
55:54
|
1:14:57
|
1:32:24
|
1:49:46
|
2:07:15
|
2:25:37
|
2:33:56
|
A na potvrdenie mojej teórie o potrebe bežať v Rajci druhú polovicu rýchlejšie:
druhý polmaratón bol o 4 minúty a 12 sekúnd rýchlejšie ako prvý.
|