Slovenský atletický zväz

CERTIFIKÁT

bežeckých okruhov v parku na Bôriku v Žiline

Obsah:

1. Sprievodná správa

2. Osvedčenie

3. Mapa trate

Spracoval Marián Kalabus september 2009

SPRIEVODNÁ SPRÁVA

Na základe požiadavky predsedu Slovenskej asociácie ultravytrvalcov a organizátora behu na 50 km Mariána Michalíka bola v dňoch 3. a 6. augusta 2009 odmeraná dĺžka okruhu v parku na Bôriku v Žiline. Uskutočňuje sa na ňom beh na 50 kilometrov a iné bežecké prete ky na kratšie trate. Okruh má tvar predĺženého písmena "O" a jeho trať vedie takmer po celej dĺžke parku od cestnej estakády v severnej časti parku po penzión Kamélia na juhu parku. 

Takmer totožný okruh, s posunutými koncami o niekoľko desiatok metrov južnejšie, využívajú aj bežci zoskupení okolo Alexandra Simona, prezidenta Slovenských zberačov maratónov, ktorý organizuje tzv. Žilinské Hamburgy, vytrvalostné behy tréningového charkteru na maratónsku, prípadne kratšiu vzdialenosť, ktorú si každý bežec zvolí sám. Vzhľadom na to, že 90 % trasy oboch okruhov je totožných, do merania bol okrem "Michalíkovho" okruhu zahrnutý aj „Simonov" okruh a kombinácie oboch okruhov.

Bežecké trate sú vedené v príjemnom mestskom rekreačnom prostredí po asfaltových chodníkoch parku. Chodníky sú široké 2 - 3 metre a počas pretekov majú bežci k dispozícii celú ich šírku. Okruhy sú približne 1 km dlhé a pomerne rovinaté. Na zamedzenie skrátenia trate bežcami je potrebné na jednom mieste vo východnej časti okruhu, kde sa napája asfaltový chodník na dlažbu pod uhlom takmer 90°, pri pretekoch osadiť umelé zábrany, prípadne na tomto mieste vysadiť niekoľkometrový pásik krovia alebo stromčekov.

Meranie vykonal zástupca Slovenského atletického zväzu Marián Kalabus, rozhodca III. kvalifikačného stupňa so špecializáciou na meranie dráh a tratí. Pri meraní mu asistoval Marián Michalík a Peter Kalabus, rozhodca atletiky III. stupňa. Počas oboch meraní bolo po merne stále počasie (polojasno, bezvetrie, pri prvom meraní okolo 25° C, pri druhom okolo 20° C), ktoré vyhovovalo podmienkam presného merania. Meranie bolo vykonané v oboch dňoch v čase od 15,00 do 17,00 hodiny. Meralo sa po tzv. ideálnej čiare behu, t. j. najkratšej mož nej trase behu (s „rezaním" zákrut) s minimálnou vzdialenosťou 30 cm od obrubníka.

Na meranie bola použitá metóda kalibrovaného bicykla s prídavným zariadením - Jonesovým počítačom otáčok, ktoré sa namontovalo na predné koleso bicykla. Toto zariadenie sa pred meraním i po meraní trate otestuje na presne odmeranej základnici, na základe čoho sa určí kalibračná konštanta bicykla (počet otáčok na 1 km) a z nej sa vypočíta dĺžka trate.

Základnica bola vyznačená na rovnom priamom úseku v juhozápadnej časti bežeckého okruhu, pričom jej celá dĺžka je priamo súčasťou trate. Základnica bola na začiatku merania presne odmeraná geodetickým prístrojom - elektrooptickým dĺžkomerom, jej dĺžka je 211,928 metra. Na tejto základnici sa vykonanáva pred meraním a po meraní trate kalibrácia bicykla. Pred meraním trate vykonali Marián Michalík i Peter Kalabus na základnici každý po štyri merania s priemernými výsledkami 2372,3 plus-mínus 0,52 otáčok a 2370,05 plus-mínus 0,13 otáčok na 211,928 metra. Rozdielne výsledky 2372,3 a 2370,05 oboch meračov nie sú zapríčinené nepresnosťou ich merania (tá je daná strednou chybou plus-mínus), ale rozdielnosťou ich hmotností a zaťaženia predného kolesa bicykla. Z nameraných hodnôt na základnici vyplýva, že na každých nameraných 1000 metrov dĺžky trate je u Mariána Michalíka potrebných 11 193,896 otáčok a u Petra Kalabusa 11 183,279 otáčok počítadla.

V zmysle pravidiel atletiky skutočná dĺžka trate nesmie byť v žiadnom prípade kratšia, ako je jej úradne uvádzaná dĺžka. 

Preto podľa metodiky merania tratí cestných behov i chôdze IAAF a AIMS pri meraní všetkých certifikovaných tratí vo svete uplatňuje tzv. koeficient zamedzenia skrátenia trate. 

Pri meraní metódou kalibrovaného bicykla jeho hodnota je 1,001. V praxi to znamená, že na každých úradných 1000 metrov trate pripadá v skutočnosti nameraných 1001 metrov, čo prakticky s istotou zabezpečí dodržanie uvedeného pravidla IAAF, aby úradná dĺžka trate nebola kratšia, ako je jej skutočná dĺžka. 

Tento koeficient zabezpečuje, že ani pri opakovaných meraniach v rôznych poveternostných podmienkach, rôznymi metódami i rôznymi meračmi nameraná dĺžka nebude kratšia ako úradná dĺžka trate. 

Takto sú odmerané a skontrolované trate všetkých svetových maratónov (včítane olympijských), polmaratónov a iných tratí a zo stoviek, možno tisícok skontrolovaných tratí bol zistený iba jediný prípad, kedy trať bola kratšia ako jej úradná dĺžka.

Tento koeficient bol pri výpočtoch uplatnený i pri zistení dĺžky okruhov v Žiline.

Po zavedení koeficientu zo zamedzenia skrátenia dĺžky trate na okruhoch v Žiline pripadá na každých 1000 m úradnej dĺžky trate u Mariána Michalíka 11 205,090 otáčok a u Petra Kalabusa 11 194,462 otáčok prídavného zariadenia.

Na určenie dĺžky okruhov vzápätí po meraní na základnici vykonali obaja merači po dve merania okruhov. Žiaľ, pri poslednom štvrtom meraní dostal Peter Kalabus na prednom kolese defekt, ktorý zapríčinil, že celé meranie tohto dňa sa znehodnotilo a spochybnilo, nakoľko nebolo možné vykonať záverečné meranie na základnici, ktoré zohľadňuje zmeny podmienok počas merania (poveternostné vplyvy, zníženie tlaku v galuskách, ai.). 

Z tohto dôvodu dĺžku „Michalíkovho" okruhu nameranú Mariánom Michalíkom (10 601,45 plus-mínus 2,95 otáčok, t.j. 946,1 m) a Petrom Kalabusom (10575,7 otáčok, t.j. 944,7 m) treba brať skôr ako informatívnu hodnotu, rovnako tak i dĺžku najdlhšieho okruhu (kombinácia „Michalíkovho" a „Simonovho" okruhu (11 645,9 plus-mínus 3,1 otáčky, t.j. 1039,3 m, resp. 11 627,8 otáčky, t.j. 1038,7 m). 

Na záver boli ešte na trati vo vzdialenostiach cca 80 m vyznačené a zamerané významné orientačné body trate, z ktorých je po výpočtoch možné vytýčiť štartové čiary a iné významné body (kilometre) tratí.

Vzhľadom na defekt bolo o tri dni meranie zopakované. Pod vedením Mariána Kalabusa meranie vykonal Peter Kalabus. 

Na rovnakej základnici boli na úvod vykonané 4 merania s priemerným výsledkom 2370,95 plus-mínus 0,19 otáčky na 211,928 m. 

Ďalej nasledovalo meranie okruhov. Na „Michalíkovom" okruhu boli zaznamenané výsledky 10568,3 a 10568,1 otáčok (rozdiel cca 2 cm!), na „Simonovom" okruhu 11325,5, 11331,6, 11329,0 a 11 322,6 otáčok (pri druhom a treťom meraní prekážali chodci) a na najdlhšom okruhu 11627,0 a 11620,6 otáčok. 

Na záver boli ešte vykonané opakované 4 merania na základnici s priemerným výsledkom 2371,03 plus-mínus 0,39 otáčky na 211,928 m. Tým bolo meranie ukončené.

Z meraní na základnici pred meraním okruhu a po meraní okruhu bola vypočítaná tzv. konštanta dňa, ktorá je aritmetickým priemerom oboch meraní: (2370,95 + 2371,03) / 2 = 2370,99 otáčok na 211,928 m. Po zohľadnení koeficientu zo zamedzenia skrátenia trate 1,001 bolo vypočítané, že na každý úradný meter trate je potrebných 11,198902 otáčok (1,001 x 2370,99/211,928 = 11,198902).

Dĺžka „Michalíkovho" okruhu bola vypočítaná z aritmetického priemeru oboch meraní: (10568,3 + 10568,1) / 2 / 11,198902 = 943,7 m.

Dĺžka „Simonovho" okruhu bola vypočítaná váženým aritmetickým priemerom štyroch meraní, pričom meraniam č. 2 a 3 bola pre prekážky na trati počas merania priradená váha 0,5: (11325,5 + 0,5 x 11331,6 + 0,5 x 11329,0 + 11322,6) / 3 /11,198902 =10113 m.

Dĺžka najdlhšieho okruhu bola vypočítaná z aritmetického priemeru oboch meraní: (11627,0 + 11620,6) 12111,198902 = 1037,9 m.

Dĺžka najkratšieho okruhu (kombinácia „Michalíkovho" a „Simonovho" okruhu) bola vypočítaná z dĺžok predchádzajúcich troch okruhov: Michalíkov + Simonov - najdlhší okruh = 943,7 + 1011,3 - 1037,9 = 917,1 m.

Napokon bola vypočítaná poloha významných bodov na okruhoch s podmienkou, že smer behu je rovnaký ako na atletickej dráhe, teda v protismere pohybu hodinových ručičiek.

Na „Michalíkovom" okruhu bola na základe výsledku merania dohodnutá poloha štartu na začiatku rovinky, v úrovni neónky pod estakádou, v blízkosti doterajšieho cieľa behu na 50 km. Poloha ďalších významných bodov trate bola potom od tohto bodu určená v smere behu nasledovne:

Poloha cieľa behu na 50 km je v smere behu na okruhu 16,1 m pred štartom, t.j. 2 m pred začiatkom piliera pod estakádou, pričom sa beží necelých 53 okruhov (53 x 943,7 = 50 016,1 m).

5. km trate je 281,5 m za štartom, t.j. 20 m za osou odbočky chodníka vľavo, 29 m pred osou križujúceho chodníka pred severnými hojdačkami vpravo, 24 m pred neónkou vpravo.

10. km je 380,7 m pred cieľom, t.j. 28 m pred 3. mostíkom pod Kaméliou, 1,5 m pred stredom lavičky vľavo.

15. km je 99,2 m pred cieľom, t.j. za 5. mostíkom pod Kaméliou, 23 m za stredom lavičky vpravo, 4 m za neónkou vľavo, 14 m pred starou vŕbou vpravo.

20. km je 182,3 m za štartom, t.j. 34 m za schodíkmi vpravo, 1 m za neónkou vpravo.

Polmaratón je 336,1 m za štartom, t.j. 3 m za osou severných hojdačiek vpravo.

25. km je 479,9 m pred cieľom, t.j. na južnej obrátke pod Kaméliou, pri konci chodníka cez kruh lavičiek, 8 m pred dláždeným chodníkom vedúcim od Kamélie.

30.km je 198,4 m pred cieľom, t.j. 37 m za šachtou pri 4. mostíku pod Kaméliou, 8,5 m pred neónkou vľavo.

35.km je 83,1 m za štartom, t.j. 8,5 m za neónkou vpravo, 1 m pred starým smrekom vľavo.

40.km je 364,6 m za štartom, t.j. 10 m pred osou križujúceho chodníka za severnými hojdačkami, 6 m pred neónkou vpravo.

Maratón je 255,4 m pred cieľom, t.j. 36 m za odbočkou z dláždeného chodníka, 5 m pred neónkou vľavo.

45. km je 281,5 m pred cieľom, t.j. 10 m za odbočkou z dláždeného chodníka, 1 m za stredom lavičky vpravo, 6 m za neónkou vľavo.

Poloha štartu, cieľa a význačných bodov trate „Michalíkovho" okruhu bola vyznačená 17.9.2009 oranžovou farbou za účasti Mariána Michalíka a Mariána Kalabusa.

Zároveň bola vyznačená i 3-kilometrová trať, ktorú usporiadateľ využíva pri organizovaní pretekov Žilinskej bežeckej ligy na „Simonovom" okruhu, dlhom 1011,3 m.

Poloha cieľa (3 km) zostala v mieste osi križujúceho chodníka za južnými hojdačkami.

Štart je na okruhu 33,9 m za cieľom, 5 m za neónkou vpravo, 20 m pred začiatkom odbočky chodníka vľavo k veľkému kruhu lavičiek (južná obrátka „Michalíkovho" okruhu).

1. km je 22,6 m za cieľom - osou križujúceho chodníka za južnými hojdačkami, 6 m pred neónkou vpravo.

2. km je 11,3 m za cieľom - osou križujúceho chodníka za južnými hojdačkami.

Na „Simonovom" okruhu pri zachovaní doterajšieho cieľa maratónu na západnej strane okruhu, 5 m pred osou severných hojdačiek vpravo, bude štart maratónu 279,6 m za týmto cieľom, pričom sa beží necelých 42 okruhov (42 x 1011,3 = 42 474,6 m). Poloha štartu je teda 16,5 m pred stredom 2. mostíka pod Kaméliou. Poloha polmaratónu je pred obrátkou pri Kamélii, 39 m za začiatkom južnej obrátky „Michalíkovho" okruhu, 6 m pred začiatkom oblúka na obrátku „Simonovho" okruhu pri Kamélii.

Výškové pomery na okruhoch boli merané dodatočne 30.9.2009 trigonometricky elektrooptickou totálnou stanicou. Najnižšie miesto je v severnej časti na obrátke pod estakádnym mostom, najvyššie v zákrute v juhozápadnej časti okruhu pri Kamélii, kde je aj najväčší sklon tratí. Prevýšenie na „Michalíkovom" okruhu je 4,5 metra, na „Simonovom" okruhu 6,5 metra. Prevýšenie na najdlhšom okruhu je 6,8 metra a na najkratšom okruhu 4,2 metra.

ZÁVER

Úradná dĺžka okruhov v parku na Bôriku v Žiline, vyznačených v mape trate, je:

„Michalíkov" okruh = 943,7 metra,

„Simonov" okruh = 1011,3 metra,

najdlhší okruh = 1037,9 metra,

najkratší okruh = 917,1 metra.

Na vytýčených tratiach 50 km, maratón a 3 km s vyššie uvedenou polohou štartov a cieľov sú sklony trate v dovolenej tolerancii 1 promile. Na tratiach 50 km a maratón sú všetky prevýšenia medzi štartom a métami 5-kilometrových úsekov i métami polmaratónov a maratónu regulárne (nepresahujú sklon 1 promile), preto i medzičasy na týchto métach sú z hľadiska prevýšení regulérne. Rovnako i sklony 3-kilometrovej trate na métach 1 a 2 km sú v dovolenej tolerancii 1 promile, pokiaľ je poloha štartu a cieľa situovaná na vyššie popísanom mieste.

Pri prípadných iných tratiach na uvedených okruhoch prevýšenie medzi štartom a cieľom nepresahuje povolené 1 promile dĺžky trate na hociktorom okruhu pri tratiach 6,8 km a dlhších, pričom štart i cieľ môžu byť na ľubovoľnom mieste trate. Pri kratších tratiach (1, 2, 3, 5 km) je potrebné dbať na to, aby miesto štartu nebolo oproti miestu cieľa vyššie o viac ako 1 promile, teda ich prevýšenie musí byť do 1, 2, 3, resp. 5 metrov. Na dodržanie tejto podmienky je vhodné miesto štartu situovať v severnej časti okruhu.

Marián Kalabus, SAZ úradný merač dráh a tratí

OSVEDČENIE O ÚRADNEJ DĹŽKE OKRUHOV

Názov pretekov: Majstrovstvá SR v behu na 50 km, Žilinský hamburg, Žilinská bežecká liga.

Miesto konania pretekov: Žilina, mestský park na Bôriku.

ÚRADNÁ DĹŽKA OKRUHOV:

„MICHALÍKOV" OKRUH 943,7 m,

„SIMONOV" OKRUH 1011,3 m,

NAJDLHŠÍ OKRUH 1037,9 m,

NAJKRATŠÍ OKRUH 917,1 m.

Dátum merania: 3. a 6. augusta 2009.

Nadmorská výška: približne 360 m.

Maximálne prevýšenie na trati: 6,8 m najdlhší okruh, 6,5 m „Simonov" okruh, 4,5 m „Michalíkov" okruh, 4,2 m najkratší okruh.

Prevýšenie cieľa a štartu: Trať 50 km +0,06 m (cieľ je vyššie), maratón cca -1 m, 3 km cca -0,5 m (cieľ je nižšie). Pri tratiach 50 km a maratónu sú všetky prevýšenia medzi štartom a métami 5-km úsekov i métami polmaratónov a maratónu v povolenom sklone do 1 promile. Rovnako na trati 3 km sú méty 1 a 2 km v povolenom sklone 1 promile.

Typ trate: Asfaltový okruh na cestičkách parku so šírkou cca 2-3 metre, úsek cca 150-200 m v juhovýchodnej časti trate dlažba.

Osadenie umelých zábran: Vo východnej časti okruhu, pri zbiehaní z dlažby na asfalt.

Meranie vykonal: Marián Kalabus, Dolný Kalník 28, 038 02 Dražkovce.

Kontakt: Telefón 0903566268, telefón + fax 043/4288916

e-mail martin(z)geodezia.sk.

Metóda merania: Metóda kalibrovaného bicykla, bicykel s prídavným zariadením - Jonesovým počítačom otáčok (1 otáčka = cca 9 cm).

Dolu podpísaný merač potvrdzuje, že trate popísané v sprievodnej správe a zakreslené v mape trate, ktorá je súčasťou tohto certifikátu, boli premerané horeuvedenou metódou a uvedené vzdialenosti sú výsledkom tohto merania. Vykonané merania zodpovedajú pravidlám Medzinárodnej asociácie atletických federácií (IAAF) a Slovenského atletického zväzu (SAZ) na meranie tratí pre súťaže na ceste a namerané vzdialenosti nie sú kratšie, ako je úradne uvádzaná dĺžka súťažných tratí.

V Dolnom Kalníku, 30. septembra 2009

podpis úradného merača

M. K.