32. Kysucký maratón - Čadca, 10. 6. 2006

SZM story.

Veľmi rád má eN atmosféru tesne po maratóne. Tmolí sa s veľkými ušami medzi bežcami a zbiera slová, ktoré doma skladá do príbehov. Zber je spontánny, nerád otravuje otázkami. 

V Čadca Glory story sme boli negalantní, začali sme mužmi! Dnes nie. Anka Balošáková ( 3:19 - 2. ) je už vydatá. Preto rázovitými Kysucami musela utekať v čepci. Inak by ju v dedinách,  cez ktoré dva krát utekala, babky ohovárali. Utekala dobre. Neohovárame ju ani my. Veď vďaka čepcu drží s mužom Vladom Balošákom ( 2:46 - 10. / 4. M40 ) SVK rekord v spoločnom manželskom vlastníctve maratónov. 118 + 118 = 236. Toľko majú Balošákovci odbehnutých maratónov. Vlado bežal výborne, ale v M40 je už dlho. Každý rok pribúdajú mladšie, rýchlejšie koníky. 
Anku predbehla iba pani Andrea, ktorá utekala bez čepca. Za to ju určite kysucké babky ohovárali.
Anka mala obuté SOUCONY, v ktorých bežal aj eN. Potvrdila mu to, čo o nich už dlho hovorí. Sú ľahučké, nešmýka sa v nich na mokrom asfalte. Beží sa v nich vynikajúco, lebo výborne sedia na nohe. Len keby sa tak neuveriteľne rýchlo nedrala podrážka. 

Naša prezidentka Evka Seidlová ( 3:40 - 5. ) sa takto zamyslela, keď si prečítala chvastanie eN, že vie, kto vyhrá Považský maratón 2006. K jeho jediného menu v štartovej listine priložila aj svoje. A kde sú už dve mená, eN istota sa mení na neistotu. 
V Čadci si pripísala 136. akciu a bežala 123 maratón. Svoj náskok pred Zlatkou Semanovou, ktorá Čadcu vynechala, zvýšila na 6 akcií. Evka, napriek rastúcemu veku, drží obdivuhodnú výkonnosť. Dokáže uspieť aj keď je vyhlasované iba absolútne poradie. Ale musí byť teplo. A to tento rok v Čadci nebolo. 

Najviac slávy do SZM otiepky vložil strieborný Peter Tichý, o ktorom sme skoro všetko povedali v Glory story. Je to náš jediný zástupca v M20, jediný člen, ktorý nemá 50 akcií. Ale k SZM sa hrdo hlási a eN je rád, že prehliadol chybu v Pefovom zozname akcií, vďaka ktorej ho prijal medzi nás predčasne. Ale oplatilo sa, nie?

Peter Polák ( 2:58 - 22. / 2. M50 ) je M50 už tiež veľmi dlho. O dva roky bude jeho štartové číslo aj číslom jeho kategórií. Napriek tomu dokáže byť úspešný. Len Paľo Obraz býva v našich končinách nad jeho sily.
Ako je to možné? „Je to jednoduché", hovorí Peter. „Ak chcem dať pod tri hodiny, viem koľko musím nabehať. Pred Čadcou sa mi podarilo nabehať dva týždne po sebe po 220 km. Vďaka tomu som predpokladal, že pobežím pod tri hodiny. Ale asi to bude aj môj najlepší výkon v roku 2006." 

Miro Pavlacký ( 3:05 - 14. / 26. M40 ) pocítil pritvrdenie konkurencie v M40 oproti minulým rokom. Medzi honorovanú desiatku sa mu nepodarilo svojim výkonom, ktorý je najlepší v tomto roku nominovať.  Pre Mira bol 32. KM len jedna z jeho 106 akcií. 

Pre brata, Jaroslava Pavlackého ( 3:19 - 45. / 23. M40 ), to ale rutinný maratón veru nebol. V Čadci prerušil svoj maratónsky pôst, ktorý držal od 22. 11. 2004. 565 dní nepomohol bratovi Mirovi zveľaďovať ich SVK súrodenecký rekord v počte maratónov. 566. deň pôst prerušil a priložil ruky, vlastne nohy a snáď už s vyliečené koleno, k spoločnému dielu. Jeho 120 a Mirových 106 je rekordných 226 dvojsúrodeneckých akcií.
Kto vie, či Jaro niesol so sebou počas behu nejaký talizman? 
Keď bežal v roku 2003 svoj stý maratón, niesol so sebou kúsok kroja starej mamy a na hlave mal dedov širák. Lebo Jaro je romantická duša. Vie, že talizmany pomáhajú. Aj my veríme, že brata, zachránila surikata.

Jozef Zeleník ( 3:14 - 37. / 6. M50 ) oslavoval. 140-ty maratón sa rozhodol utekať svižne. Ako sa rozhodol, tak sa aj stalo. Pre lepší výkon, ako zabehol, by sa musel vrátiť o 20 maratónov dozadu. Až prvá Perla v roku 2003 bola rýchlejšia. 
Jozefovi sa vrátila pohoda, ktorá mu chýbala pred rokom, keď zostal bez práce. Našiel prácu, našiel pohodu, našiel svoju bývalú fazónku. Jožo stráži firmu, v ktorej pracuje jeho dcéra. A aj ona má veľký podiel na jeho Kysuckom dobrom výkone. Doviezla ho do Prievidze k autu, lebo autobus, ktorý to mal urobiť, chodí asi iba na internete. 

S kultovým číslom na hrudi sa vydal na trať tretieho maratónu v tomto roku Paľo Uhlárik ( 3:16 - 42. / 21. M40 ). Paľovi sa kultové čísla veľmi páčia. Skončil celkovo na 42. mieste a v kategórii 21.. Tá 21-ka, to nie je oko, ale polmaratón. 
Za svojim najlepším časom v sezóne z Prahy ( 3:10 ) zaostal šesť minút. 
A my aj vieme prečo. X42 premenené na postupnosť je 642.  X je rovné 6. A šesť to je predsa diablovo číslo! A navyše KM bola Paliho akcia č. 66!!! 
Raduj sa Paľo! Mohlo to byť oveľa, oveľa horšie. Diabol si tento krát našťastie dal oraz.

NERADNO DIABLA POKÚŠAŤ - NEVLÁDZE eN IDE SPAŤ

Zapísal eN 13. 6. 2006

BATERKY SA UŽ DOBILI  - eN ZAS PÍŠE Z CELEJ SILY

Fero Gallik ( 3:19 - 43. / 7. M50 ) má kamarátov, ktorí si naše správy pletú s leporelom, alebo s komiksom. Prečítajú si zopár slov, pozrú si obrázky a zbytok si domyslia. 
Nevie si inak eN vysvetliť ich prekvapenie, keď slúchadlo po prečítaní správy z 31. mája zdvihol Fero. Milovníci obrázkov si jeho foto s Jarom Pancurákom vysvetlili ako †. 
eN preto urobil to, čo robí nerád. Doplnil do predmetnej správy, že Fero č. 2 žije. Nerád mení už napísané, aj keď ide o jeho omyl. V súvislosti s Ferom ale chybovali vykladači obrázkov. Ak nečítajú slová, Fero ich poteší aj nabudúce, lebo niektoré veci nakresliť nevieme . 
Fero mal určite v Čadci vyššie ciele, ako ukazujú výsledky. Ale v M50 bola tiež na stupňoch víťazov tlačenica. Jeho akcia č. 120 je v análoch SZM zaknihovaná rovnako, ako keby vyhral. A chuť si môže Franto popraviť v Rytre, alebo v Senici.

Milanovi Vagovi ( 3:23 - 47. / 24. M40 ) počas maratónu rozvaha nikdy nechýba. Začína optimálnym tempom a v závere trestá nerozvážnych. eN by o tom mohol dlho rozprávať. Druhým maratónskym pokusom v tejto sezóne posunul svoje maximum výrazne vyššie, ako bolo po TBC.
Milanova púť po SZM rebríku bola dlho nudná. Veľká diera nad ním sa pomaly zmenšuje. Už len tri akcie ho delia od Janka Tušku, ktorý k svojim 89 akciám už ďalšie, vzhľadom k veku nepridáva.
Aspoň trošku rozptýlenia na rozvážnej ceste k stovke Janko Milanovi poskytne.

Keď sa hovorí o Milanovi Vagovi, berte na to jed, že sa reč zvrtne aj na druhú elementárnu časticu atómu z Trnavy. Je to Jaromír Szeliga ( 3:28 - 57. / 13. M50 ). Aj on si výrazne vylepšil chuť po long run TBC drinku. Nech mu je posun o jednu priečku SZM rebríka smerom hore odmenou za 16 minútové zlepšenie tohoročného maxima .
eN často zrovnáva dva elementy Trnavského atómu, ako keby boli identické. Málo zdôrazňuje, že Jaro je prahmota, o 11 rokov staršia ako Milan. Po prepočítaní časov z Čadce vekovými koeficientami bol Jaro v cieli o 6:48 skôr, ako Milan.

Medzi dva spomínané elementy sa vtlačil so svojou krysou Miro eN Kriško ( 3:26 - 52. / 25. M40 ). Veľa nechýbalo a predbehol by ho v závere aj Jaro. Cítil, ako už stúpal na chvost jeho hlodavcovi. 
Nehnevá eN dosiahnutý čas. Zodpovedá tréningovým kilometrom. Hnevá ho, že si vybral ten najhorší spôsob, ako ho dosiahnuť. Bol hore zbytočne rýchly. 
Bežci, s ktorými bežal hore, boli v cieli o 10 - 15 minút skôr. Veľmi bolelo overenie si Kysuckého paradoxu o závislosti dĺžky dedín po obrátke na rýchlosti behu cez ne k obrátke. Dedinky, ktoré boli cestou hore kratučké, sa po obrátke natiahli takmer na nekonečno. 
Takmer. Čiže eN sa konca dožil. Už sa doma teší z akcie č. 176. a už myslí na 177-mu. 

Len nedávno Pavol Kincel ( 3:34 - 62. / 14. M50 ) posilnil SZM rady. 63 akcií nám venoval, ako prískočné a po 155-tich dňoch v koži SZM-áka pridal na spoločnú kopu akcií už druhú.
Časom z Kysuckého maratónu o 4 minúty vylepšil čas z Podvihorlatského maratónu v Michalovciach. 
Ak sa mu podarí udržať započatý trend zlepšovania sa, potrebuje ešte dva maratónske štarty na to, aby si vyrovnal svoje minuloročné maximum.  
Či sa mu podarí prvý krok, budeme vedieť o pár dní. Je prihlásený do Rytra. 

Ivan Cuna ( 3:51 - 81. / 20. M50 ) bol svojho času veľmi činorodý zberač. V posledných rokoch výrazne zredukoval počet štartov. 
Napriek tomu, že podľa jeho slov behá veľmi málo, drží svoju výkonnosť pod štvorhodinovou hranicou. Aj vo svojom 124 maratóne ju s prehľadom podbehol o deväť minút. 
Je možné, že Ivan svojou, toho času nízkou aktivitou predlžuje zberačské obdobie. V penzii, kedy bude mať na behanie viac času, sa mu ušanované nohy možno poďakujú. SZM je vďačné aj za menší počet Ivanových akcií lebo:

Ivan Cuna patrí ku nám. 

Pozeráte sa na elitný Slovenský zberačský štvorbob M60. Posádku tvoria páni výhradne zo Zvolena. Zľava: Milan Krajči, Janko Hazucha, Tóno Gombár, Jožko Truska. 
Majú viac ako 250 rokov, majú viac ako 370 odbehnutých maratónov, majú viac, ako sa zdá, nášho obdivu.

Škoda, že Janko Hazucha, o ktorom sme písali v Čadca glory story, ešte nemá potrebný počet akcií, na vstup do SZM. Má zo štvorice kamarátov najbystrejšie nohy. K veľkej sláve pre náš spolok by na nich vedel dobehnúť.  Zvyšný traja, to sú naši chlapci. 

Jozef Truska sa tiež svojim výkonom nominoval do Glory story. 

Tesne ušla nominácia do siene slávy 32. KM v Čadci Tónovi Gombárovi ( 3:46 - 77. / 4. M60 ). Na štvrté miesto v M60 ho odsunul Janko, elitný rovesník z Čiech, Ervín Podžorný, a Jozef. Nakoľko Ervínek je borec a zvyšní dvaja o nič menší, nie je hanba byť štvrtý v tak elitnej spoločnosti. 
My musíme Tóna za jeho výkon pochváliť. Dokázal stabilizovať svoju výkonnosť na hranici 3:40. To je po minuloročných zdravotných nejasnostiach veľmi dobrá úroveň. Len keby ešte veril, že ľadová voda má na unavený sval regeneračné účinky. 

Milan Krajčí ( 3:52 - 82. / 5. M60 ) sa nezadržateľne blíži k funkcii viceprezidenta SZM. Podmienkou je vlastniť sto kusov akcií SZM. Čadca bola jeho 97., Senica by mohla byť 98.. Ak je Milan milovník Extrémnych maratónov, stovka padne v Rajci. Ak nie, potom až v Novom Meste. Je jedno kde, dôležité je aby. 

Zapísal eN 14. 6. 2006