WE ARE CHAMPIONS MY FRIENDS

V úvode tejto sekcie hovorov o 44. MPM vymedzíme šampión množinu. Z jednej strany ju ohraničuje prvý Vlastimil Bukovjan ( 2:34 - 1. / 1. M45 ). eN jeho obrázok odchytil už po vyhlasovaní. Práve sa chystal vyraziť domov, do Otrokovíc. Nestihol z neho vypáčiť ani slovo. Preto musíme hádať, že bol spokojný. Avizovaný Tomek Chawawko, ktorý ho v Rajci v závere porazil, do NMnV nepricestoval. V štartovej listine nebol borec, ktorý by Vlastíka donútil bežať na hrane.
Otrokovice, ak sme neuhádli, kľudne protestujte, radi opravíme.

Nevyhovuje nám atomizované vyhlasovanie víťazov, ktoré praktizujú na Považane. Najrýchlejších eN nestíha, pomalším už nemá kto zatlieskať, lebo okrem vyhlasujúcich a vyhlasovaných na štadióne skoro nik nie je. eN bezmyšlienkovite pobehoval medzi vyhlasovaním a občerstvením, skoro žiadne slová v povetrí neulovil a veľmi málo obrázkov si domov doniesol.  

Druhému prvku, z opačnej strany ohraničujúcemu množinu šampiónov, sme sa venovali aj v správe zo 4. septembra. Keďže správy oveľa menej odolávajú času, ako story, ku ktorým Vás pohodlne dovedie náš kompas. 
Preto ostatný klasifikovaný borec na 44. MPM, Milan Hajduk ( 4:44 - 77. / 23 M45 ) a jeho obec Geča pri Košiciach, dostane priestor aj sekcii šampiónov. 
Často krát sme spomenuli a ešte častejšie budeme opakovať, že každý kto dobehne maratón, je u nás šampión. Je jedno koľký maratón to je a aké je jeho umiestnenie, alebo čas.

Zadefinujeme si aj niektoré vnútorné prvky množiny šampiónov. Sedem dievčat vybehlo, sedem urputne súperilo, sedem dobehlo. Je to jasné, dievčatá nevzdávajú.

Anka Balošáková ( 3:15 - 1. ) bola pripravená popasovať sa aj s Andreou Berešovou, ktorá sa na poslednú chvíľu objavila v štartovej listine. Kto vie, ako by ich súboj dopadol. Nebola však pripravená, že jej zožerieme všetky koláčiky, ktoré napiekla. Tak radšej pred hladnými zažmúrila oči.
Anku súperky príliš k cieľu nehnali. Náskok vyše 11 minút pred pred druhou je veľavravný. Našla si však iný motív. Súťaži družstiev. Bola nominovaná do teamu Čadca. Musela utekať ako širón. Chlapci by frflali, keby bola pomalá. Aj vďaka nej obsadili Kysučania v súťaži družstiev tretie miesto. 
MPM 06 bol jej 121. maratón, 5-ty toho roku. Anka je najlepší zberač u Balošákovcov. Vlado MPM nebežal a o jednu akciu zaostal.

Erika Billa ( 3:27 - 1. ) nebola pre Anku takým postrachom, ako v Rajci. Tam bojovali o prvé miesto až do posledného centimetra trate. Erika nemala náhradnú motiváciu, akú si našla Anka. Tá bola pred ňou veľmi ďaleko, tretia bola za ňou ešte ďalej, tréner Paľo Obraz bežal za seba, nepobehoval okolo nej a nehnal ju stále dopredu. 

92. maratón, 94. akciu a k tomu tretie miesto si z NMnV odviezla domov do Košíc Betka Tiszová ( 3:39 - 3. ). Jej prvý boj, čoby SZM-áčky mal tú česť sledovať aj eN a veľkú pochvalu jej udeľuje. Od 22 po 27 km bežali spolu. 
Betka začala rýchlejšie ako eN. Keď ju na spomínanom 22 km dobehol, myslel si, že je v koncoch so silami a tretie miesto, na ktorom dovtedy bežala stratí. Ale ona v koncoch zďaleka nebola. V druhej polovici stratila na nehu necelú minútu a tretie miesto si udržala až do cieľa.  

Keď eN Alžbetu dobehol, dotiahol k nej Jitku Hudákovú ( 3:50 - 6. ), ktorá mala v NMnV svoju maratónsku premiéru. Jej manžel Juraj Hudák ( 3:39 - 40. / 5. M18 ) pred štartom hľadal, vodiča. eN mu poradil našu prezidentku. Beží rovnomerne, neprepáli začiatok a určite pobeží okolo 3:40. 
Jitka sa však pripravovala na čas 3:30. Preto bežala od začiatku spolu s eN, ktorému sa päťkilové tempo zdalo primerané. 

Prerátal sa eN a prerátala sa aj Jitka. Tempo 5 min/km bolo vzhľadom na počasie pre nich prirýchle. Kúsok za obrátkou sa zdalo, že Jitka, utečie aj Betku, ktorá dobehla. eN ju upozorňoval, že je príliš skoro na pretekanie. 
Ale tretie miesto bolo pre Jitku lákavejšie, ako dobre mienené rady. Chvíľu sa s neporovnateľne skúsenejšou maratónkyňou ťahala za prsty, ale bezmála stovka maratónov v nohách a pamäti Betky bolo nad jej sily. Zaostala a prepadla sa na šieste miesto. 
Nazdávame sa, že v prívetivejšom počasí je 3:30 v jej silách a tiež, že jej prvý maratón mohol byť za 3:40, keby bežala s našou 

Evkou Seidlovou ( 3:40 - 4. ), ktorá sa musela narodiť v pekle. O čo väčšie teplo, tak o to naša prezidentka beží lepšie. Nechýbalo veľa a dotiahla by sa aj na tretiu Betku Tiszovú. 
Prezidentská štandarda, o ktorú prišla v Rajci, musela Evke na jej prezidentskom paláci v Tlmačoch veľmi chýbať. 
O minútu zaostala prezidentka za prezidentom v Rajci a zástava putovala do Žiliny. V NMnV mu tú minútu vrátila 30-násobne. Pol hodiny musela čakať v cieli, aby jej štandardu Šanike vrátil. Ďalší súboj prezidentov sa rysuje na posledný septembrový víkend v Ostrave.
Evka je v laufe. Na rebríku ju 140-ta akcia z NMnV posunula do prvej desiatky. Len dve akcie nad ňou sú Jožovia Truska a Zeleník. Chlapci, už sa o svoje priečky môžete začať triasť.

Z pokladu PB v LM začína ťažiť Zlatka Semanová ( 3:44 - 5. ). Pred MPM zaostávala za úradom prezidentky 6 akcií, po ňom už iba 5, napriek tomu, že bežali obe. PB z pokladu vyhrabal jednu stratenú akciu - Zemplínsky maratón 1991.
Zlatka bežala výborne. V nerovnakom počasí dosiahla rovnaký čas ako v Rajci. V prvej polovici nebola nedočkavá, v závere preto dramaticky nestrácala. Keď pripočítame zabudnutý Zemplínsky maratón, bude ich mať Zlatke na svojom konte 113. Ale 13-ka na konci pre ňu v NMnV nebola nešťastná.

Siedma dievčina v cieli bola Skaličanka  Erika Štefková ( 4:22 - 7. ). Za svojou minuloročnou Trnavou zaostala štvrť hoďky. Trnava 05 sa však bežala vo výbornom počasí, hoci Šaňo tvrdil že tam bol "divný vzduch". Musí sa ho eN spýtať, aký bol v NMnV 06.
Erika je mladá puška, ktorá ešte mnoho krát vystrelí. Držíme palce, aby čím skôr trafila aj pod štyri hodiny.

Dievčatá bojovali na zjednotenom fronte. Jeden jediný front mali minulý rok aj muži. Väčšine "válečníkov" to vyhovovalo. Nezdalo sa to dobré organizátorovi. Preto toho roku pripravil pre pánov zbrusu nové bojiská, ohradené ich vekom. 

Často krát sa na nástenke sťažujeme, že je medzi nami veľmi málo mladých maratóncov. Ale pre to, aby ich bolo viac sme nič neurobili. Až chlapci od Považského maratónu nahlas zakričali:

Na kinder M18 bojisku to dlho vypadalo, že nebude mať kto o desať mešcov dukátov bojovať. Obavy neboli namieste. Dvanásť mladých borcov vybehlo zo štadiónu a naháňalo 10 finančných cien. Dvom sa dobehnúť nepodarilo, preto si každý mladý adept cechu maratónskeho zobol z pokladu. Veď je doba hájenia.

Pri neúčasti Tomasza Chawawka, ktorý napriek avizovaniu štartu do NMnV nedorazil, mal víťaz M18 Rado Pauliny ( 2:58 - 11. / 1. M18 ) relatívne ľahkú úlohu. Zo začiatku nebral ohľady na počasie. Rozbehol sa za časom 2:48. Náročná koncovka trate mu nezostala nič dlžná. Tiež na neho nebrala ohľady a musel jej zaplatiť 10 minútovú cestnú daň za príliš rýchlu jazdu v úvode. Našťastie platil iba minútami. Z poradia a tým aj z odmeny ukrojiť nemusel.

Domáci Pavol Michalčík ( 3:02 - 12. / 2. M18 ), ktorý dobehol  druhý v najmladšej kategórii, už nemal dostatok síl na potrestanie Rada za jeho nerozvážnosť v prvej polovici trate. 
Tohoročný a ani minuloročný rebrík  nevie o 26 ročnom Pavlovi povedať ani slovko. Preto sa domnievame, že bežal svoj prvý maratón. V lepšom počasí by bol jeho čas určite lepší troch hodín. Ale aj 3:02 je v jeho veku nádejný výkon. O pár rokov sa môže tlačiť na domáce stupne víťazov nie len v kinder kategórii, ale aj v absolútnom poradí.
Rebrík o Paľovi nevedel nič, po MPM už vie. Patrí mu 87. miesto zo 722 odchytených výkonov v roku 2006. Na úvod celkom slušné, nie?

Mešec tvrdej slovenskej many v množstve menšom, ako zdaňovanom, si za tretie miesto do Mladé Vožice až k Českým Budějicím odniesol Josef Kubále ( 3:10 - 20. / 3. M18 ). 
Po Rychnov classic marathone, ktorý sa okrem úvodnej hodiny utekal v príjemnej klíme si prišiel do NMnV pripomenúť, že leto ešte nekončí. K času z Rychnova nad Kněžnou, kde bežal výborne mu cirkus Leto priložil 8 minút. Predpokladáme, že napriek tomu odchádzal od nás do južných Čiech spokojný. 

Za mikrofónom hlásateľ Roman Bajčík, Peter Jendželovský - 4. M18,
Peter Polák - 1. M50 a Robo Tatrai - 4. M35 

Spokojný s považským hájením mladého maratónskeho podhubia boli aj štvrtý Peter Jendželovský ( 3:17 - 28. / 4. M18 ). Petra výhra 2000 Sk potešila, ale nepreceňuje ju. Uvedomoval si, že ho za podobný výkon takto pekne odmenia málokde.  
Peter sa podujal na zozbieranie zatúlaných maratónov svojho otca, ktorý ich maratóny nebehá. Má ich ale dosť na to, aby bol člen SZM. Ak sa to Petrovi podarí, určite tým otca poteší nie menej, ako tým, že ho časom z MPM prekonal.

Aj Juraj Hudák ( 3:38 - 40. / 5. M18 ) si obálku s peniažkami  prkladal na boľačky, ktoré mu MPM spôsobil. Plánoval isto utekať bystrejšie. Vrátil sa z hôr, kde s Jitkou trénovali v chlade. Pred štartom správne predpokladal, že teplo narobí ťažkosti držiteľom Slávy nesmrteľnej č. 3. Uhádol. Durikam sa vyzná.

Šiesteho v M18, Čachtičana Mira Bielika ( 3:41 - 44. / 6. M18 ), tiež nepoznáme. Po druhom prebehnutí Čachticami obvykle začína najväčšia MPM dráma. Kto vie, či znalosť trate a podpora čachtičanmi bola pre Mira výhoda. eN s tým má skúsenosť. Pretvarovanie sa, že vládze, mu berie vždy najviac síl. 

Nepoznáme ani siedmeho v M18. Máme ale jeho fotku. Poliaka Andrzeja Chydzinskiego ( 3:51 - 52. / 7. M18 ) odmenili organizátori za to, že zväčšil opodstatnenosť prvého podstatného mena v názve ich maratónu. My k obálke od nich pridáme štipku svetskej slávy nástenkovej. Predstavíme Vám spokojný párik, ktorý vyslali na Považie Poľské Gliwice.
Andrej je o hlavu vyšší, ako jeho verná trénerka. Ich láskyplné objatie sme preto museli trestuhodne rozseknúť.

A je to tu! eN to predpokladal. Ak je bežec, ktorý dobehol na ôsmom mieste v M18 ročník 1991, ako uvádzajú výsledky, tak sa mu určite k ušiam doniesol výkon, ktorý podal na Rajeckom maratóne jeho rovesník  Kiss Bence ( 4:30 ). Kolárovčan  Zsélyi Zoltán ( 3:57 - 59. / 8. M18 ) utekal napriek horúcemu počasiu pod 4 hodiny. Gratulujeme, Zoli. Ale či je najmladším maratóncom, povedať nevieme, lebo nepoznáme jeho dátum narodenia.
Ak bol Zoltán ku dňu 2. 9. 2006 mladší ako 5318 dní, tak prekonal nie len čas, ale aj Benceho mladosť. Zľahčíme počty. Ak sa Zoltán narodil 17. 4. 1991, mladosťou sa Bencemu vyrovnal. Ak neskôr, prekonal ho.
Opäť pripomíname, že tento rekord registrovať na nástenke nebudeme. Hrozí totiž, že pri jeho prekonávaní to bude skôr chcenie rodiča, ako samotného mladíka.

Janko Líška ( 4:09 - 66. / 9. M18 ) bol deviaty bojovník na hájenom M18 bojisku. Líškami sa rebrík len tak hemží, ale iba jediná je Malá Čierna. V jej riadku je napísané Rajec - 3:30. Tých 40 minút navyše si Janči určite vychutnával. Fox on the Run si preto 700 Sk zaslúži.

Priezvisko Vojtek nie je nášmu rebríku neznáme. Ale nad kombináciou Peter Vojtek ( 4:21 - 70. / 10. M18 ) krúti hlavou, že nepozná. Ak to bol Petrov prvý maratón, nech vie, že sa s ním zoznámil z tej horšej stránky. Tie lepšie budú nasledovať vo svetlých zajtrajškoch. Nech je 500 Sk dýško od organizátora za vstup do rodiny maratónskej.  

Mladšia polovica M35 vyhnaná zo z bojiska, na ktorom roky bojovala, doplatila najviac na zmeny vo vekových kategóriách.

Minulý rok sme zisťovali spokojnosť, alebo nespokojnosť s odmeňovaním mužov len podľa absolútneho poradia. Dospeli sme k záveru, že väčšina bola spokojná. 

Toho roku, po zavedení pozitívnej diskriminácie, sme prieskum nerobili. Pomohol nám Benátsky kupec. Vytvoril rebríček nespokojnosti, ak ho čítate z hora dole, alebo spokojnosti, ak postupujete v čítaní opačne.

Finančné čiastky, ktoré organizátori vyplatili v tomto roku mužom podľa nových vekových kategórií kupec zoradil od najväčšej po najmenšiu. Vzniklo tak 44 finančných cien od 10 530 Sk po 300 Sk a štyri vecné ceny. Strapatá najvyššia suma vznikla po odpočítaní 19 % dane, lebo: „Dávajte čo je berňákovo, Daňovému úradu!" 48 cien priradil k pretekárom tak, ako dobiehali do cieľa v absolútnom poradí. Od tejto sumy odpočítal sumu, ktorú pretekár skutočne v roku 2006 vyhral. 

Za nespokojných označil tých, ktorých výsledok je kladný. O toľko viac by dostali pri starom spôsobe odmeňovania. Je ich 26. Rozdiel je od 2860 po vecnú cenu. 

Prvých 17 borcov v rebríčku nespokojnosti sú bežci M35. To dokazuje tvrdenie, že práve táto skupina doplatila na zmenu najviac. Kráľom nespokojných podľa kupeckej metodiky je Robo Tatrai ( 2860 ) a tesne za ním je Bogár János ( 2800 ). Sčítanie ľudu nespokojného hovorí že sa v ňom nachádza 19 - M35, 6 - M45 a jeden M55. Na celej, 42,195 km dlhej čiare si zmenu odsrala M35-ka.

27 borcov sa zmena odmeňovania nedotkla. Dostali presne to, čo by dostali aj minulý rok. V tejto skupine je absolútny víťaz ( 10 530 ), ďalších 7 borcov s finančnou cenou, jeden s vecnou cenou a 18, ktorým sa neušlo nič.

Rebríček spokojných číta 24 borcov. Medzi nimi sú všetci klasifikovaní v M18. Aj najspokojnejší Rado Pauliny ( 2000 ) je z tejto hájenej fajty. Okrem M18 sú medzi spokojnými: po 4 - M45 a M65, 6 - M55. Aj zloženie spokojných dokazuje údel M35. Ani jeden sa medzi spokojnými nenachádza.