Zľava: Peter Tichý, Petr Hrček, Igor Heleš, Otto Seitl

4. Maratón Perly Karpát

Trenčianske Teplice, 19.11.2006

Pomer pretekárov zo Slovenska a z Čiech  ( 1 : 3 ) sme na úvodnom obrázku nadsadili úmyselne. Je to hold západným bratom za ich hojnú účasť na štvrtom príbehu o Trenčianskoteplickej Perle.

O každom zo štvorice dáme v story reč. Víťaz berie všetko, nech mu teda patrí aj úvod hovorov o trošku zmenenej, ale rovnako členitej trati, ako pred rokom.

Peter Tichý ( 3:31 - 1. / 1. M18 ) osem dní po svojom obhájení triumfu na Liptove vyhral aj Perlu. Dalo by sa povedať, že Pefo berie všetko.

eN pripravoval pre Pefa malý žartík. Chcel mu dodať dvoch bežcov z jeho planéty do štafety. 

Bratia Roman a Braňo Arbetovci mali dopomôcť k tomu, aby víťaz bral doslova všetko. Individuálne a štafetové víťazstvo a aj oba traťové rekordy.

Keď sa Arbet brothers v sobotu pred Perlou neozvali, myslel si eN, že Roman uteká v Taliansku, ako mal v pláne. Ale veci sa mali úplne inak. 

Bratia boli doma. Preteky pre nich neexistovali. Mali depku z nešťastia, ktoré sa prihodilo vo štvrtok baníkom z Bane Nováky. 

Obaja sú baníci. Braňo dokonca maká na tej istej stene, ktorú zavalilo. Končil šichtu pred tým, ako k závalu došlo. Štyria jeho kamaráti, ktorí ho striedali, už na povrch nevyfárali. 

Stena  celý týždeň presakovala, pod chvíľou museli baníci pred vodou utekať. Braňo mal šťastie. Voda s bahnom, kamením a rozmočeným uhlím nikdy nebola vyššia, ako po kolená, Vždy stihli pred ňou ujsť a vždy ju čerpadlá vládali odčerpať. 

Menšie šťastie už malo kvarteto chlapov, ktorí šli do smeny po Braňovi. Masa vody, rozmočenej zeminy im siahla nie len vyše hlavy, ale aj na životy. 

eN sa Braňa opýtal to, čo sa pýtajú nesmelo odpovedajúcich baníkov v TV: „Dalo sa tomu predísť?" 

Strohej, ráznej, veľavravnej odpovede sa dočkal: „To si píš, že dalo!"

Niet nôh, ktoré by pred tou masou dokázali utiecť, niet čerpadiel, ktoré by 2000 m³ stihli včas odčerpať, niet človeka, ktorý by dokázal prežiť. Jediná možnosť záchrany bolo, neťažiť tam. 

A teraz, po takomto úvode máme písať veselo o utekaní? Tak sa nám zdá, že sa to príliš nehodí. Pýta si to 24 hodín ticha. 

Doplnené 21. 11. 2006

Po dodržaní pietnej pauzy, môžeme v hovoroch o Perle pokračovať. To, že vyhral Pefo sa nám teraz náramne hodí. Jeho priezvisko je zárukou, že po 24-hodinovom mlčaní, bude náš návrat k Perla story Tichý.

Pefo účasť v TT zvažoval. eN ho nahováral aspoň na štafetu. Presne po roku od zhotovenia, mu chcel odovzdať Diplom. 

Pefo prišiel, Pefo zvíťazil, Pefo Diplom neuvidel. eN mu ho, spolu s iným, zabudol, odovzdať. Takto nepekne sa odmenil novému členovi SZM, ktorý od svojej 50-tej akcie už pridal dve a obe za prvé miesto v absolútnom poradí. Zaznamenal jedinečný "dabl" a zvíťazil v II. ročníku Pohára Anjela skazy, ktorý pod patronátom Joža Meceleho ( neskôr ) rozkvitá. Jozef venoval cenu a objednal výrobu Diplomu u pána zábudlivého. 

Pefovi sa na dne rebríka SZM príliš nepáčilo. Neprezimuje tam. Perla ho posunila o dve priečky

Je ľahké písať o Pefovi. eN si nemusí nič vymýšľať, len ctrl+c, ctrl+v a pár objasňujúcich poznámok. 

Málokedy má eN pocit, že by radšej sledoval čelo pretekov, ako utekal. Na Perle 2006, napriek tomu, že sa mu bežalo dobre, by radšej pozeral na súboj vedúcej dvojice. 

eN vedel, že ak si Peter udrží Jana na dostrel, určite ho v závere porazí. Ale či ho na dostrel udrží, v tom si nebol na čistom.

Nevedel sa dočkať, kedy ich druhý krát stretne. Stalo sa až kúsok pred ich 39 km. Viedol ešte Jano, ale Pefo bol za ním kúsok, ktorý by snáď dostrelil aj fazuľkáčom a bežal, na rozdiel od Jančiho, stále ľahko. 

Janči Moravec ( 2:31 - 2. / 2. M18 ) je tvrdá nátura. Skúsil na Petra taktiku, ktorá pre mäkké povahy nie je. Bežať systémom štart - cieľ, proti rovnocennému súperom, to si nemôže dovoliť hocikto. 

Napriek tomu, že nebol v cieli prvý, nedá sa hovoriť o jeho prehre. Zabehol si vynikajúci osobný rekord, napriek tomu, že bežal celú trať sám. V skupine by bol určite schopný ešte niečo z času ubrať. V roku 2007 bude určite ašpirovať na čas pod 2:30.

Keby mal eN tú moc, aby mohol rozhodovať, kto sa v 2007 pod 2:30 v maratóne dostane a kto nie, Jano by bol na jeho zozname úspešných prvý.

Škoda, že eN kúzla fungujú iba na nástenke. Janovi budeme držať palce, ale spoľahnúť sa bude musieť na svoju tvrdú náturu, tak, ako doposiaľ.

eN sa s Jančim nepozná tak dobre, ako s Pefom. Nevie o ňom toľko podrobností. Po behu prehodili iba pár viet, z ktorých eN zaujalo, že nemá, ako maratónec, príliš vhodné zamestnanie. Denne stojí osem až desať hodín za sústruhom. Nemá v zamestnaní žiadne úľavy. Má to chlapec zložité. Len vďaka spomínanej húževnatosti je tam, kde je.

Perla bol Janov štvrtý maratón v sezóne. Už v Trnave ( 2:34 ) naznačil svoje možnosti. Dokázal vyhrať. V štyroch tohoročných kúskoch od 2:31 ( TT ) po 2:46 ( horúca Senica ) bol 1 x prvý, 2 x druhý a 1 x tretí. Čo Vy na to? Celkom slušná sezóna, nie? 

Doplnené 23. 11. 2006

Prví dvaja chlapci podali veľmi pekné výkony, ale o dievčatách ešte krajších sa nám patrí pred ostatnými mládencami pohovoriť.

Nevieme presne povedať, po akej dlhej dobe sa na domácom maratóne objavila 74 ročná Ľudka Šúňová ( 6:27 - 5. ). Využila ochotu organizátorov umožniť je štartovať skôr. Keď eN, ako jeden z prvých, hodinu a 45 minút pred štartom prichádzal k centru MPK, Ľudmila, sprevádzaná cyklistom vo výstražnej veste, už ukrajovala prvé metre. Trať úspešne zvládla. Vo veku 74 rokov už čas v maratóne prestáva byť dôležitý. Samotné zvládnutie trate je obdivuhodné.
Ľudmila nefiguruje na rebríku SZM, napriek tomu, že jej 100. maratón je Chicago 2000. Chýba nám jej zoznam. Bolo by možné vybaviť výnimku, ktorú môže udeliť prezidentská kancelária, ale iba pre toho, kto ukončil aktívnu činnosť. A to Ľudka, napriek svojmu veku, zdá sa neplánuje.

4. MPK vyhrala držiteľka Slávy nesmrteľnej č. 3. Ale o tú sa musí deliť s manželom. Prvé miesto na Perle 06 je len Jitky Hudákovej ( 3:25 - 1. ). Nárok na časť z Perlovej slávy si Durikam, čoby jej tréner, bude určite robiť. A určite mu kúsok z nej patrí.
Jitka mala maratónsku premiéru toho roku v NMnV. Plánovala utekať 3:30, ale teplo bolo proti. Už vtedy eN, ktorý bežal skoro 25 km spolu s ňou vedel, že 3:30 je v jej silách.
Ak sa Jitka vo svojom treťom maratóne zlepší o toľko, ako sa zlepšila v druho, bude za 3:00 :-). Srandičky, ale to, že odhad Durikama bol pri stanovení výkonnostného cieľa pre túto sezónu( 3:30 ) správny, svedčí 5 minutová rezerva, keby sa po premeraní trate zistilo, že ...

Jitka bežala výborne, ale svojim výkonom šokovala eN Iveta Kamenská ( 3:28 - 2. ). Veľká škoda, že nie sú k dispozícii medzičasy. Po polovici mala pred Vagoskupinou, v ktorej utekal aj eN, veľký náskok. Veliteľ skupiny zavelil: „Dobehnúť Ivetu za každú cenu!" Ale rozkaz splnil iba on. eN nevládal, lebo Ivetka utekala úžasne. Prečo ju Vagoskupina naháňala, o tom potom.
Iveta sa na Perle lúčila so Slovenskom. Odchádza pracovať do cudziny. Preto chcela stihnúť ešte pár pretekov doma a preto deň pred Perlou utekala 15 km v Slepčanoch, kde vyhrala vekovú kategóriu. Rozlúčka s domovinou sa jej vydarila. Prajeme, aby sa jej darilo aj mimo domovinu.

O výbornej forme Ivety referovala prezidentka už na Liptovskom maratóne. eN to nebral vážne. Neveril tomu. Už verí, ale za živý svet si nevie spomenúť, k čomu jej bol ten kalištek so slivkou.

Nebyť rozkazu dobehnúť Ivetu, eN by nedobehol ani Betku Tiszovú ( 3:33 - 3. ). Len nebývalý galop po poslednej obrátke, aby v kine stihli aj žurnál ( o tom po tom ) mu to umožnil.
Betka sa Perlou dotiahla v počte klas. maratónov na manžela Tibikeho. V počte akcií ho už predbehla. Je výrazne činorodejšia. Bežala toho roku 7 maratónov, Tibor, ktorý si musí strážiť priemerný čas, iba dva. V budúcom roku Betka určite dosiahne stú akcie a asi aj stý klasický maratón. SZM dievčatá tak budú iba prezidentka, alebo viceprezidentky. Naše rodinné striebro sa na zlato premení.

Jojo Hlávka veští z ruky našej prezidentke Evke samé dobré veci.

Evka Seidlová ( 3:36 - 4. ) si na Perle opäť poistila svoju prezidentskú neotrasiteľnosť. Jej náskok pred Zlatkou Semanovou, ktorá maratón nedokončila, vzrástol na 8 akcií.
Evka zabehla výborne na Liptove. Tam nedelila eN skoro 10 minút. Na Perle ho stará mama nepredbehla iba preto, že sa ponáhľal do kina ( o tom tiež až potom ).
Napriek excelentnému výkonu Ivety, Pohár Anjela Skazy, za Liptovsko - Trenčiansky dvojboj získa prezidentka Evka. Pohár bude zdobiť jej prezidentský palác v Tlmačoch, ale Prezidentská SZM štandarda už nie. Minimálne týždeň bude viať u Šaňoprezidenta na Minčolskej 2 v Žiline. Prsty v tom má istý Vašek. Ale o tom tiež viac až v sekcii o Šaňovi. 

Za prvou dvojicou sa vytvárala medzera ihneď po štarte. Pri prvom stretnutí sa so skupinou, v ktorej utekali všetci ašpiranti na popredné umiestnenia, ( jeho cca 10 km ) zostal eN zaskočený, že odstup skupiny za čelom je prekvapivo veľký. Nie až taký, ako mal eN na nich, ale o hodne väčší, ako by tipoval.
Pri druhom stretaní sa bola už medzera hrozivá. Na eN prekvapenie, ako tretí sa rútil do cieľa osamotený a eN vyhrešený bežec.

Málokedy sa stáva, aby eN hrešil pred maratónom bežca. Jano Kuchárik ( 2:38 - 3. / 1. M40 ) mal tú smolu, ktorá sa mu premenila v cieli na spokojnosť. Jano bežal pred Perlou 06 dva maratóny, oba za svojimi možnosťami.

eN ho pred štartom dôrazne upozornil, že očakáva od neho čas pod 2:40. Jano sa bránil tým, že on sa maratónu nevenuje, že on je bežec na krátke trate a rôzne iné zbytočné rečičky púšťal do sveta.

Ale ak je bežec rýchly na 10 km a to Jano stále je, nemusí sa maratónu venovať, aby ho zabehol dobre. Keď sa stretli po behu, škeril sa ešte viac, ako na foto, že kritické slová ho hnali vpred. Bol so svojim výkonom spokojný. A tak to má byť. Maratón vymysleli ľudia preto, aby ten kto ho dobehol do cieľa, bol spokojný.

Jano sa svojim Perlovým výkonom dostal do Top 20 AA SR06 rebríka. V M40 je druhý, len 10 sekúnd za Robom Tatraiom.

Na štvrtej figúre pribehol tiež 40-nik. Pavol Faško ( 2:42 - 4. / 2. M40 ) stíha absolvovať za rok veľké množstvo, hlavne podmierečných pretekov. Je rutinér. Vie odhadnúť svoje možnosti a aj v maratóne vie zo svojej momentálnej formy vyťažiť maximum. Jeho štvrté miesto to len dokazuje. Porazil postavičky, ktoré si eN naukladal v hlave pred neho. Dôkazom jeho kvalitného času je umiestnenie v Nástenkových Majstrovstvách SR, utekaných v botkách SAUCONY. 
Po prepočítaní jeho času cez vekový koeficient dopadol vynikajúco, ale nevyhral. Našiel sa jeden lepší. Kto to bol, o tom až potom, keď príde na neho rad. Musíme sa poistiť, aby ste túto dlhočiznú story čítali až do konca:-)

V sezóne 2006 bežal Paľo tri maratóny. Perla, napriek pochybnostiam o správne odmeranej trati, nie je jeho najrýchlejšia. Asi po zistení, že Jano Kuchárik je nad jeho sily už myslel na ďalšie preteky. Ale veľký oraz si dovoliť nemohol. Na chrbát mu dýchal

Rado Paulíny ( 2:43 - 5. / 3. M40 ) sa podobne ako eN v TT lúčil s maratónkami. Ani dvanásť pásikov na štyroch stranách ich pokope udržať nedokázalo. Podrážky zachovalé, ale zvršok samá diera.

Dôstojnou rozlúčkou bol desiaty tohoročný Radov maratón. Bežal približne rovnako, ako pred týždňom doma v LM a v Košiciach na MMM.

Je otázkou, či desať kúskov pre borca, ktorý sa  maratónu venuje iba druhú sezónu, je ten najsprávnejší počet. Najmä vtedy, ak ich behá ostro. Keby sme museli, povieme, že menej by možno bolo viac. Ale my to povedať nemusíme, tak sme ticho. Odpoveď si musí nájsť sám Rado.
Škodou by bolo, keby mu lepenie maratónov tesne na seba, zahasilo v nohách iskričku a zabránilo mu dostať sa v budúcej sezóne pod hranicu 2:40. Nemusíme ale povieme, že výkony hlboko pod 2:40 sú v Radovi schované. Len je treba pri ich hľadaní trpezlivosť.

Borci na 6. - 12. mieste v abs. poradí, zľava:
6. Roman Baláž, 7. Michal Kavacký, 8. .., 9. Ľubo Čierňava, 10. Jožo Polák,
11. Peter Bielik, 12. Stano Duriga

Až dvanásť prvých sokolíkov, ktorí preleteli cieľom v absolútnom poradí mužov, odmenili organizátori. 

Šiesty priletel Roman Baláž ( 2:45 - 6. / 3. M40 ). Len 68 sekúnd za piatym Radom, len 4 sekundy nad 2:45. Štvorka, v minulosti Romanova nočná mora, ho už neprenasleduje v umiestneniach, napriek tomu, že to pred štartom tak vypadalo. Dva veľmi cenné skalpy, ktoré si odváža do Ostravy, mu umožnili k výbornému času pridať aj tretie miesto v M40.

Prvý skalp patrí Michalovi Kavackému ( 2:46 - 7. / 4. M40 ). Na Mišovi by eN prehral celý svoj majetok. Pred štartom, po jeho raketovom závere v Trnave,  pripúšťal možnosť, že by mohol aj vyhrať a vôbec nepripúšťal, že nebude v prvej trojici.

Uhádli sme iba, že Michal zvažoval účasť na maratóne vo Florencii, ale nakoniec to zrušil. Stretnutie s Dávidom by ho stálo 15000 Sk. Michal až taký milovník sôch nie je. Rozhodol sa pre Perlu a tá mu za odmenu ukázala svoju odvrátenú, málo lesklú stranu. Asi ho len skúša. O rok sa možno zaleskne viac.

Igor Heleš ( 2:47 - 8. / 5. M40 ) mohol s kľudom uvoľniť na foto svoje miesto otázniku. Veľmi dobre vedel, že eN vyrobí jeho samostatný obrázok. Perla 06 už zostane navždy v eN hlave neoddeliteľne spojená s Podobenstvom o troch kamarátoch a maratónkach jedného z nich.

Igor už pred štarte avizoval eN, že sa na maratón ani trochu neteší, že sa mu vôbec nechce bežať.
Pre niekoho možno nepochopiteľné, po výborných výkonoch v jesenných maratónoch Igora, pre eN nie. Rozumie tomu. Má s podobnými stavmi bohaté skúsenosti. Na vine je mozgová kôra, ktorá ľahko prechádza u flegmatikov do útlmu. Často s tým zápasí aj eN a často s tým aj prehráva oveľa horšie, ako Igor na Perle.

Keby bežal Igor podobne, ako vo svojich jesenných maratónoch, bol by určite tretí, alebo prinajhoršom štvrtý. Útlm našťastie nie je večný. Pominie, ako prišiel. Ak by mal Igor pocit, že na Perlu 06 nemal chodiť, mýli sa. Dal inšpiráciu eN k napísaniu Podobenstva, ktoré sa neprihodí každý deň. Pekný príbeh bol podnetom k vzniku Diplomu. 

Ľubo Čierňava ( 2:48 - 9. / 5. M18 ) je pre nás neznámou, o ktorej vieme iba to, že bežal toho roku prvý maratón. Zvládol ho v kultovom štvorkilovom rytme (4 min / km), za čo mu patrí 60. miesto v AA SR06 rebríku. Nenašli sme ho ani v JaRu zväzkoch. Nebehá teda ani na podujatiach Žilinskej bežeckej ligy. Ale behať vie. To na Perle dokázal.
JaRu následne protestoval, že Ľubo Čierňava sa v jeho zväzkoch nachádza a Žilinskú ligu behá. 
eN to cez deň preveril a fakt sa tam nachádza. V noci ho nenašiel. Nečudo. V noci je čierňava a Čierňava v čierňave je neviditeľný.

Jozef Polák ( 2:48 - 10. / 5. M40 ) tancoval rovnako strhujúci rytmus, ako Ľubo. Popravil si na záver sezóny maratónsku chuť, ktorú mu pokazil prekopnutý TBC v jej úvode. Keby bežal v Bratislave to, čo na Perle, kráľovsky by sa mu za to TBC odmenilo. Toľko peňazí, koľko by si v kešeni odniesol, mu už tak ľahko nikto neponúkne. Na Perle utekal za omnoho menším peniazom a utekal dobre, lebo:
„Peniaze nie sú všetko. Existujú aj zlaté tehly, diamanty a cenné papiere," povedal by božský Kája Gott.

Peter Bielik ( 2:52 - 11. / 6. M18 ) sa podozrivo na eN usmieval, keď sa stretali v druhej polovici trate. eN nevedel prečo, nevie o koho ide. Po Perle už vie, že to nie je Mišo Kavacký. Petra pri konzumácii rizota hrešil, že nebežal dobre, v omyle že hreší Michala. Sory Peťo. Bežal si výborne, ale Tvoj Rajec za 2:52 je oveľa lepší výkon, ako Perla za 2:51. Určite vieš prečo.
eN zámena Kavacký - Bielik je tiež výborný výkon. Ale na MMM rošádu Vanko - Hrušovský stále nedorástla. A eN určite vie prečo.

Stanovi Ďurigovi ( 2:53 - 12. / 6. M40 ) Perla, ktorú si hodil do last maraton drinku 2006 tiež výrazne popravila chuť po Novom Meste a MMM. Nebežal tak dobre, ako v Čadci, ale nebežal ani zle. Cez zimu nech usilovne hľadá chybu, ktorá spôsobila pokles jeho výkonnosti po Rajci a v 2007 ju prosíme neopakovať. 

Doplnené 24. 11. 2006

Zľava: Vagoskupina - Jaroslav Očkovský, Jozef Schiffe, Jaro Szeliga,
veliteľ Vagoskupiny Milan Vago, pozorovateľ eN

Nedá sa už ďalej odkladať téma Vagoskupiny, ktorá udatne napredovala peletónom za vysnívanou Ivetkou. Bolo to takto.

Na obrázku uteká Milan Vago ( 3:28 - 45. / 18. M40 ) proti trojici, ale  to iba na obrázku. V skutočnosti platilo, jeden za všetkých, všetci za jedného, lebo Trnavané vytvorili štafetu OFK Bučany ( 3:28 - 4. ). Novú dimenziu štafetového behu testovali. Bežali spolu od štartu. 
Piate kolo od voza OFK bol Miro eN Kriško ( 3:29 - 48. / 20. M40 ), ktorý si vybral veľmi dobrú partičku na oslavu svojho 200-stého klasického maratónu. Dávno sa tak dobre na maratóne nebavil, ako s OFK. 
Veliteľom štafety nemohol byť nikto iný, ako Milan. Dôvody: 1. je najvyšší, 2. je majster okresu Trnava, 3. má najviac maratónov, 4. má najlepší osobák v maratóne 5. mal číslo 42, 6. nikto iný veliteľom nechcel byť. 
OFK team to rozbehol obozretne. Ani Machnáč im nezabránil vo veselej konverzácii. Okrem Milana bežali celý maratón aj Jaro Szeliga ( 3:28 - 47. / 9. M50 ) a Jozef Schiffer ( 3:35 - 54. / 22. M40 ). Akože prvý úsek štafety utekal Jaroslav Očkovský. Ten do konverzácie prispieval neskutočne vysokými hodnotami, ktoré čítal zo svojho testeru. Milan ho donútil na prvej obrátke odovzdať štafetu. Nenechával nič náhode. Keby dobehli prví a neodovzdávali poriadne, mohli by o prvenstvo prísť.
Po odovzdávke pokračoval JaroO v behu so skupinou, ako dovtedy. Kúsok pred druhou "Hors Category" na Machnáči začal nahlas dumať, že či by mohol utekať aj celý maratón. 
„Mohol, ale musel by si docvaknúť štartovné," žartoval eN. To nemal. Ihneď po nemiestnej eN vete sa JaroO so skupinou rozlúčil. Nedobehol s ňou ani na vrchol.
Na zákrute k pešej zóne si Milan pripravil malý žartík. Stál tam jeho Fanklub. Upozornil Jara, aby nebežal tesne za ním, ale nechal aspoň 5 m odstup. 
„Vidíte, nevládzu so mnou, musím ich stále čakať," sťažoval sa s úsmevom Fanklubu, keď okolo neho prebiehal.
Na pešej zóne zrekognoskoval veliteľským okom zo svojho druhého poschodia situáciu v tyle. S plnou vážnosťou upozornil eN: „Neotáčaj sa, lebo prestaneš utekať!"
„Vašek Krejsa!?" zhrozil sa eN. Václav, ktorý je pre eN biblická Sodoma - Gomora a on Lótova žena, vie dole kopcom utekať rýchlo. V Kroměříži sa o tom eN presvedčil. 
Václavofóbia eN je Milanovi dobre známa, číta nástenku pozorne. Ako dobrý veliteľ, postavil pred svoj team cieľ, s obrovským motivačným potenciálom. Len vďaka nemu sa skupine podarilo nie len odpútať od Václava, ale aj predbehnúť veľa bežcov, bežiacich dovtedy pred nimi. Strategický manéver znel:

„Musíme dobehnúť Ivetu Kamenskú za každú cenu! 
Pohľady na mužské pozadia je treba nahradiť krajším filmom."

Odvtedy OFK nezaujímalo, čo sa deje za nimi. Od 25 km sa reč točila iba okolo kina a filme o pozadí Ivetky. Ale herečka mala obrovský náskok. eN bol presvedčený, že výrazne spomalí a oni si stihnú pozrieť nie len hlavný film, ale aj žurnál. Nik by ho nedokázal presvedčiť, že sa mýli. 
Veselo uháňal za vidinou biografu a nebral do úvahy, že už 6 týždňov nebehá. Dohadoval s Milanom a Jarom do ktorého radu si v kine sadnú. Keď aj na 37 km bola Iveta stále v nedohľadne, vzal diktovanie tempa do svojich rúk nôh Milan.
eN Milanove neútočné tempo nenávidí. Vzďaľuje sa o centimeter na krok a nie je možné ho udržať. Na 39 km mal eN stratu za Trnavským atómom asi 20 m. Veliteľ Milan mu zakričal, že by to mohlo byť pod 3:30. Po polmaratóne za 1:48 veľmi prekvapivá správa. 
Na 40 km hlásil Milan odpadlíkovi, že dali dali 5-ku za 22:30, ale hlavne: „Ja ju už vidím!" 
Oči si išiel eN vyočiť, ale jeho krátkozraké oko cez "zas*até" okuliare Ivetu nevidelo. „Sa vám machruje so sokolím zrakom," kričal za Jarom a Milanom špatne vidiaci.
Škoda, že eN nemal hrudný pás k testeru. Kilo hrdze muselo opadať z jeho plechového bubienka v hrudi. Určite by, tak ako JaroO počas dobývania Machnáča, udivoval sám seba vysokým BPM. Srdce tepalo techno rytmus, kyslíku bolo prekliate málo.
Podobný galop bežal eN iba so Šaňom v Kladne, ale ani vtedy nemal tester v pohotovosti. Nie je mu súdené dozvedieť sa, ako rýchlo mu bije srdce tesne pred zástavou.
Až na odbočke k potoku, popri ktorom sa beží cca záverečný km, uvidel eN Ivetu. Beznádejne ďaleko. Na biograf rezignoval. 

Milan Vago ( 3:28 - 45. / 18. M40 ) nerezignoval. Postupne sa k Ivete približoval a iba on, lebo kto iný, keď nie veliteľ, splnil rozkaz. Aj keď si v kine dlho neposedel, záverečné titulky si vychutnal. 
Podobne, ako pivo, ktoré si za svoj dobrý veliteľský  výkon určite zaslúžil. 
Ak v budúcej sezóne odbehne Milan toľko kúskov, ako v 2006, potom bude 5. Perla jeho STÝ maratón. A stovka "to už je něco!" Matematici sú v obraze, ostatným pomôžeme, že Milan bežal v TT svoj ôsmy maratón toho roku a celkovo ich má na svojom konte už 92.

Aj Jaro Szeliga ( 3:28 - 47. / 9. M50 ) musel ihneď po dobehnutí zaplaviť organizmus pivom. Výdaj tekutín mu neúmerne zvyšovalo opakované značenie si orientačných bodov popri ceste. Pre istotu, keby štafeta zablúdila. Trnavský atóm je atóm hélia. Jedine dva elektróny, nič viac. Preto sa eN elektrón v atóme neudržal. Bol tretí, teda nadbytočný. V závere síce došlo k odštiepeniu aj Jarovho elektrónu, ale bola to rutinná a kontrolovaná reakcia pod prísnym dohľadom Milana, inžiniera jadrovej energetiky. Jaro si pripísal tiež svoj ôsmy tohoročný maratón a končí rok so 63-mi akciami.

43-ka, Jozef Schiffer ( 3:35 - 54. / 22. M40 ), si na rozdiel od štafetových kolegov, pivo po dobrom behu nedal. Vyznáva suchú vieru. Behá za Klub abstinentov Trnava. eN vídal tento klub vo výsledkoch, ale až odľahčená Jozefova veta: „Chlapci, my alkoholici to vnímame úplne inak :-),"  k jednej z nespočetných tém, ktoré sa počas behu preberali, ho usmernila. Uvedomenie si toho, že sme chorí a chuť byť zdravý, je základom vyliečenie sa. A alkoholizmus je len choroba. Jozef to vie. Nemá problém priznať, že bol chorý a chce byť zdravý.
Jozef už kúsok za 30 km vedel, že kino posúva začiatok filmového predstavenia na skorší termín. Dostihov v poslednej štvrtine trate sa nezúčastnil. Napriek tomu za Milanom a Jarom nezaostal veľa. V treťom maratóne sezóny exceloval. Rajec-4:10 , MMM-3:53, Perla-3:35! Škoda, že sezóna končí. 

eN do Klubu abstinentov nepatrí, lebo je členom KNA - Klub notorických abstinentov. Založil ho, keď mal 13 rokov. Pubertálny záväzok, že alkohol ani neolizne neporušil dodnes. 
Bolo to rozumné rozhodnutie. Možno najlepšie v jeho živote. Vtedy ešte netušil, že má po otcovi zdedený gén návykovosti. Našťastie KNA nedal génu šancu, aby v spojenectve s Majstrom alkoholom začal vyčíňať. 

Dôkazom sklonu eN k závislostiam je Nástenka SZM. Návyk, ktorý si na ňu vypestoval, sa zmenil na závislosť. A tá ho začína ničiť. Nedávne problémy s pripojením v ňom vyvolávali veľmi vážene abstinenčné príznaky. 

Nástenková závislosť ho vytrháva z reálneho života. Na všetko hľadí cez sklá so štvorčekovým vzorom. V hlave má iba to, čo plánuje na nástenku zavesiť, alebo to, čo chcel a nestihol. Mália sa mu niekoľko riadkové správy. Hodiny a hodiny denne sedí za počítačom a fabrikuje ťažko stráviteľné kolosy. Neprospieva to nohám, neprospieva to chrbtici, ale hlavne to neprospieva jeho bežeckej fazónke. Tá klesá priamoúmerne s rastom čitateľov nástenky.

Žiada si to Final cut. Ale protinástenkové liečenia sa zatiaľ nikde neorganizujú. eN sa bude musieť vyliečiť sám. To hlavné, že si závislosť uvedomuje a verejne sa k nej priznáva, už urobil. 

Na Perle splnil svoj sľub, ktorý dal dvom číslam Joja Hlávku. S jednou dvestovkou na chrbte a druhou na bruchohrudi preliezol cez Machnáč tam aj späť, aby stratu v druhej polovici krvopotne doháňal. Beh s Trnavčanmi sa mu páčil, užíval si ho. Keď bude ( ak bude ) bežať svoj 300-stý maratón, opäť ich vyhľadá.

Ale aj obláčik na eN svedomí sa zjavil nad Trenčianskymi Teplicami. Má výčitky, či si Jožo nepovedal, že do cieľa môže dobehnúť iba jeden Hlávka a prenechal miesto tomu samozvanému a nepravému. 
Počas kompletizácie druhej stovky si eN overil to, čo tušil a čo povedal aj Janovi Mičkovi v LM: „Jediná zberačská méta, ktorá za niečo stojí, je 100-vka. Potom je to už len opakujúca sa rutina."

Pravdivosť tohto tvrdenia odsúhlasil v LM aj Šaňoprezident. A ten o tom vie raz toľko, ako eN. Onedlho zaknihuje už svoju štvrtú stovku maratónov. Priatelia užívajte si cestu k prvej stovke. Je najkrajšia, lebo je prvá. Ďalšie sú tiež pekné, ale „prvá láska je len jedna."

zľava: Veliteľ Vagoskupiny Milan Vago, eN, Tiborko Vaňo, František Pagáč(?)

Táto, pre niekoho možno až príliš dlhá stať o Vagoskupine, je vlastne poďakovaním eN kvartetu Trnavčanov. Počas 200-tého maratónu v nej našiel to, čo v maratónoch, vzhľadom k svojej výkonnosti hľadá. Súťaživosť bez nenávisti, ale hlavne priateľstvo a pohodu. Na revanš, Trnava.

Doplnené 25. 11. 2006

V Ý S L E D K Y

Nástenkové Majstrovstvá Slovenska v maratóne 2006,
utekanom v botkách SAUCONY,

si vymyslel eN na poslednú chvíľu ako hold maratónkam, o ktorých viac krát na nástenke písal a s ktorými bol nadmieru spokojný. Biely model Fastwitch bol ľahučký, dobre sedel na nohe, kládol jej pri pohybe minimálny odpor. Mal výnikajúci kontakt s podložkou. Tieto vlastnosti predčili jeho jediný nedostatok. Veľmi rýchlo sa drali podrážky a trhal zvršok. 

S chlapcami od SAUCONY o NM-SR nehovoril, možno dodnes nevedia, že sa uskutočnili. Vedeli o nich len čitatelia nástenky. Ani pred štartom eN príliš svoj výmysel nepropagoval. Boli to Nástenkové M SR, kto číta nástenku vedel, vie a bude vedieť aj výsledky. 

17-ka mužov sa na NM SR prihlásila, alebo ich eN identifikoval na fotografiách. Víťazom je ten, kto dosiahol po prepočítaní svojho výkonu vekovým koeficientom najnižší čas. 

zľava: 2. Pavol Faško, 1. Štefan Polc 3. Ján Hazucha

Víťaz vzišiel z kategórie M50. Prvým Saucony Majstrom Slovenska v maratóne sa stal SZM-ák

Štefan Polc ( 2:58 - 20. / 2. M50 ) z Dobrej Nivy pri Zvolene. Števo má 56 rokov a WAVA kalkulačka ho vystrelila na Prvé miesto. Odpočítala mu 23 minút. K Paľovi Faškovi na druhom mieste bola prísnejšia. Iba o šesť minút mu zlepšila jeho čas. Kalkulačka je na starších pánov. Jano Hazucha ju so svojimi 63-mi rokmi naštartoval najviac. Ubrala mu 37 min. a posadila ho na tretie miesto.

Doplnené 24. 11. 2006

M40 zľava: 2. Pavol Faško, 1. Jano Kuchárik, 3. Roman Baláž

Pri pohľade na fotografiu najlepších M40-nikov sa zdá, že prví dvaja, o ktorých sme už povedali, čo sme povedať chceli, vtip o Perle 2006 už pochopili, ale tretí, Roman Baláž ( 2:45 - 6. / 3. M40 ) ešte rozmýšľa nad pointou. Ale to sa iba zdá. Roman určite fóru rozumie a smeje sa dovnútra. 
Podal výborný výkon, vďaka ktorému porazil Igora Heleša. To sa mu, ak sa nemýlime, ešte nepodarilo. Maratónska sezóna 2006 je pre Romana tou najlepšou v jeho kariére. Určite sa bude usmievať aj navonok, keď ju bude sumarizovať. 

M50 zľava: 2. Štefan Polc, 1. Tadeusz Jaszek, 3. Petr Čižmar

Kto chcel stáť na pódiu M40, musel utekať pod 2:50. Podobné pravidlo platilo pre prvých dvoch 50-nikov. Iná kombinácia prvých dvoch číslic v dosiahnutých časoch, ako 2:5+ nebola miestenkou na stupne víťazov pre dvoch najlepších 50 ročných.
Tadeusz Jasek ( 2:57 - 15. / 1. M50 ), vyráža z Poľska za maratónmi na juh často. Len málokedy svoju kategóriu nevyhráva. Kto ho chce poraziť, musí vedieť utekať pod 2:50. Ale taký 50-nik do Trenčianskych Teplíc toho roku nedorazil a Tadeusz vyhral. 

Veľmi vyrovnaným súperom mu bol Štefan Polc ( 2:58 - 20. / 2. M50 ). Nechýbalo veľa k tomu, aby  Supernova 1950 a 1. Saucony majster SR stál na obrázku v strede. 

Vo svojom ôsmom maratóne v sezóne, po nevyrovnaných výkonoch, mu až Perla dovolila utekať pod tri hodiny. Je to vzhľadom k jeho veku 56 rokov výkon rovnako fascinujúci, ako rozptyl medzi najrýchlejším a najpomalším maratónom v 2006, ktorý je bezmála jeden a pol hodiny.
Diplom pre najlepšieho sauconistu je už na svete. S ním je na svete aj problém, kedy mu ho eN, spolu so zabudnutým  účastníckym tričkom z LM, odovzdá.

Pre tretie miesto si pricestoval bežec z Nového Jičína. Pre nás bol pán Čižman veľká neznáma. Paradoxne aj pre databázu českých vytrvalcov, ktorá netoleruje preklepy, ktorých bolo vo výsledkoch z Perly hodne. Petr je ročník 1949. Podľa toho nás maraton.cz usmernil, že Čižman je Petr Čižmar ( 3:05 - 26. / 3. M50 ). Petr nebehá maratóny často, ale tento jeho zatiaľ posledný, čo sa kvality týka, je v ostatných rokoch bezmála prvý. 
Ani odvolávanie sa na pochybnosti o správe odmeranej trati nemôžu výkon Petra z Jičína spochybniť. Dokázal v priamom súboji poraziť nášho veľmi dobrého 50-nika, Antona Šušku ( 3:06 - 28. / 4. M50 ). Tóno nevyužil výborné počasie a... Keby bežal na takej úrovni, akou sa blysol na MMM, bol by určite medzi tromi kráľmi 50-ročnými a možno by stál aj v strede.       

M60 zľava: 2. Vilo Novák, 1. Ján Hazucha, 3. Jarda Kabelík

Veľkým prekvapením by pre nás bolo, keby v strede na obrázku M60 nestál Janči Hazucha ( 3:19 - 37. / 1. M60 ) zo Zvolena. Neohrozene kraľuje šesťkrížikovým. Uvidíme, či ročník 1947 vnesie do rybníka M60 v budúcej sezóne nejakú zmenu. 
Rovnako, ako Milan Vago, aj Janči dosiahne na budúci rok významnú zberačskú métu. Perla bola jeho 42. maratón. Ak ich pridá ešte osem, zaguľatí svoj účet na 50, čo je vstupenkou na rebrík SZM. Rovnako, ako Milanovi mu stačí odbehnúť toľko maratónov, koľko odbehol v roku 2006. 
Milan plánuje svoj stý maratón odbehnúť v New Yorku. Chce pri tom byť aj naša PrezidentkaEvka. Prečo by nemohlo byť aj tretie rovnako s Milanom. Prezidentka SZM a. s. by mohla zahorúca privítať nového viceprezidenta aj nového člena SZM na pôde "The Big Aplle". Janči cestuje rád, víza mu Amíci dajú, tak v "čem delo?"

Rád cestuje aj Viliam Novák ( 3:33 - 51. / 2. M60 ). Nie nadarmo je náš svetobežník. Docestoval aj do Trenčianskych Teplíc a zaskvel sa veľmi rýchlym behom. Vilo nie je na Perle nováčikom. Bežal prvý a tretí ročník. Na štvrtom zistil, že rýchle pre neho budú asi tie párne ročníky. Nepárne beháva za 3:37, párne za 3:33. 
Vystrelil zhurta. Vagoskupina sa na jeho tempo nechytala. Dobehla ho až za druhou obrátkou. Pri predbiehaní Vilo skladal poklonu za Ivetou sa ponáhľajúcim, ale poklonu si zaslúži on. Nezaostal za nimi veľa. Jeho súperom bol iba čas, lebo prvý šesťdesiatnik bol pred ním veľmi ďaleko a tretí ešte ďalej za ním. 

Jardovi Kabelíkovi ( 3:59 - 67. / 3. M60 ) sa v posledných maratónoch darí. Podarilo sa mu opäť o jednu akciu priblížiť k šiestemu miestu na českom rebríku, podarilo sa mu dostať pod štyri hodiny, podarilo sa mu získať tretie miesto, podarilo sa mu opäť stáť na "bedni".

Aj my by sme chceli, aby sa nám darilo tak, ako Jardovi. Potom by sa nám konečne podarilo, už teraz rekordne dlhú Perla story, dokončiť.