|
|
|
foto: http://img.bleskovky.sk/ Pohľad eN na výkon Ľudky je vyjadrený v správe zo dňa 29. 3. 2006. Nasledujúce riadky sú bez korekcie prevzaté z http://lesk.zoznam.sk/. Deti s ňou nehovoria JARMILA ANDREJČÁKOVÁ, Život 5/2007
Neuveriteľná, odvážna, úžasná. Všetky tie prívlastky sa na pani Šunovú hodia, patria jej. Má sedemdesiatpäť rokov a pripravuje sa na svoj stopätnásty maratón v živote. Tentoraz v Antarktíde. PREŽIJE TO? Podmienky, do ktorých ide, pani Ľudmila nepozná. Organizátori jej síce poslali rady, ako trénovať na antarktický maratón, ibaže ten, kto ich prekladal, po česky zrejme nikdy ani nepočul: „Trénink pro Marathon Antarktic je jako žádný jiný maraton na světe. To vezme disciplínu odejít tam tuto zimu a namířit na ty malinkatý dny. Znejte, dny, kdy vy díváte se ven a řeknout, já jsem rád, nejsem venku. Tam to jsou perfektní Antarktida výcvikové dny. Odejděte tam a namířit na ty dny.“
Sotva nazbierala šesťtisíc dolárov pre cestovku, ktorá účasť na maratóne vybavuje, a tridsaťtisíc korún na letenku do Buenos Aires, kde sa účastníci stretávajú. „Avizujú až mínus sedemnásť stupňov Celzia, ale to je pre mňa nič, ja som tu behala aj v tridsaťstupňových mrazoch.“ Maratónkyňa má teraz iné starosti. „Barak mi treba upratať, než odídem, a testament napíšem. Aby bolo všetko v poriadku, keby som sa nevrátila.“ DERAVÉ TENISKY
V týchto teniskách pobeží ĽUDKA ŠUNOVÁ maratón v Antarktíde. Ľudka nikdy nemala termobielizeň a nijaké excelentné tenisky. Tie, v ktorých pobeží, dostala pred tromi rokmi na maratóne v Buenos Aires od nášho veľvyslanca. Sú už síce mierne opotrebované, na oboch sú z vnútornej strany diery, ale... „To nie sú diery,“ bráni sa, „to ja na každých teniskách, hneď ako si ich kúpim, musím prerezať otvory, lebo inak by ma tlačili kosti na palcoch. A aby mi nepremokli, dám si také vyššie igelity.“ Keď sa Ľudky Šunovej pýtajú, či sa nebojí ísť do Antarktídy, povie: „Čoby som sa bála, zvládnem to, veď si beriem slovník.“ Vôbec jej nedôjde, že ľudia sa neboja o to, či sa dorozumie, ale či to v zdraví prežije. „Pršet, pršet se sněhem, sníh, chladný, bláto, vítr a občasna tučňákova križovatka – to vaše cesta.“ Fľašky s nápojmi im vraj zamrznú a na obočí sa im vytvoria cencúle. DRAHÁ DOVOLENKA Najviac ju trápi to, že deti sa na ňu hnevajú. Prestali sa s ňou rozprávať. „Syn mi povedal, že idem na drahú dovolenku,“ sťažuje sa. „Kukal to na internete, vraj tam idú len nenormálni alebo čo majú veľa peňazí. Nuž, asi som nenormálna, pôjdem rovno na psychiatriu. Pre mňa to nie je dovolenka, to je riadna drina.“ Som zvedavá, či pred maratónom musí ísť na nejakú lekársku prehliadku. „Keby som dala na lekárov, nezabehla by som stoštrnásť maratónov. A zabehnem aj ten stopätnásty. Nikdy nebežím tak, aby som mala penu okolo úst.“
Svoj stý maratón bežala ĽUDKA ŠUNOVÁ v Chicagu roku 2000. URÁŽKA NA CTI Ešte pred odchodom do Antarktídy musí absolvovať nepríjemnú udalosť. Svojho rodáka zažalovala pre urážku na cti, bude z toho súd. „Počas maratónu v Prahe mi akýsi muž nadával: Pridaj, ty krava v kroji. Podľa hlasu som vedela, že je to človek od nás. Pršalo, zima bola, v cieli ma čakali s kamerami, kyticou. A on vraj, že som podvodníčka, a ak mi dajú tú kyticu, vytrhne mi ju z rúk, že som ten maratón nezabehla za šesť hodín. Ale čo je ho do toho? Hlavné je, že som dobehla.“
Takmer všetko robí sama. Betónuje, obkladá drevom, kachličkuje. Iba sem-tam si privolá nejakého remeselníka. Dúfala, že to do Vianoc dokončí, ale tréningy jej zabrali veľa času. Ani pri svojom úžasnom optimizme si nedovolí podceňovať silu prírody. Predsa len v inštrukciách nabádajú: „Závodění kopce je úplně jiná strategie. Závodění dlouho dálkový závod je všechno o pánovité energii a běžící efektivitě. To vyhne se strachu: Ó, sakra, další kopec! Toto nad něco silného, co pomuže vám závodit silný.“ BIELE TRENÝRKY NEBRAŤ V inštrukciách sa píše aj čosi o diéte. Ľudka má na to však svoj vlastný pohľad. Slanina a klobása ešte nikdy nikomu neublížili. A keby predsa len, má radu: „Na maratón netreba brať biele trenírky.“ Takže podľa inštrukcií si okrem iného chystá: Gamaše, ktoré „držet sněžit a bláto mimo vaše boty“, kuklu pre „en faci ochrana“, „vlna klobouk“ a „práškované sporty pijí“. Zrejme športové nápoje v prášku. Jediné, z čoho si naša maratónkyňa nemusí robiť ťažkú hlavu, sú ponožky, pretože: „Tam je prádelna na plavidle, tak vy nepotřebujete přinést pětset páru ponožek“. Už o štyri týždne si Ľudmila Šunová zbalí jogingovú súpravu, tenisky, kroj a poletí do Antarktídy. Bude to beh o život.
Autor: JARMILA ANDREJČÁKOVÁ, Život |
„Syn mi povedal, že som sa zbláznila,“ vraví s úsmevom, ale zároveň so smútkom v hlase ĽUDMILA ŠUNOVÁ. „No tak som blázon, vravím mu. Vrátim sa z Antarktídy a pôjdem do blázinca.“
Naša najstaršia maratónska bežkyňa sa na týchto inštrukciách schuti nasmiala. Kde by ona vzala peniaze na to, aby ešte aj trénovala v Antarktíde? 
Ľudka vyhnala ovce na lúku a vrátila sa do „dolného“,
rodičovského domu, kde pristavuje časť na prenajímanie. 