foto: dao

16. MORAVIAN ULTRAMARATHON - MUM
Lomnice a okolí, 6. 7. - 12. 6. 2008.

Výsledky

5. etapa - Tišnovská
Tišnov - Lomnice 10. 7. 2008
43 km, stúpania 930 metrov, teplota priemerná 23°C, max. 27°C

Gabo Kováč, ktorý ponúkol miesto v aute a tým u eN vzkriesil možnosť na MUMe utekať, štartoval z Levíc so značnou časovú rezervu. Ale od rána sa výprave nedarilo. 

Z Levíc do Prievidze jazdí Gabo chodí málokedy cez Žiar. Ale teraz šiel. Za Žiarom sa prepadáva cesta, opravujú, zavadzajú, spomaľujú. Strata vyše hodiny.  

eN celú noc pracoval, aby vyfabrikoval správy na tri dni dopredu. 5,00 šiel spať a samozrejme zaspal. Ďalšia strata. 

Kus pred Brnom podozrivo zredla premávka. Červenou páskou prelepené Brno neveštilo nič dobré. Ale dlho nebolo označená obchádzka. Potom bola a doterajšie straty boli nič oproti tej, ktorú výprava nazbierala na nej. Úzke preplnené cestičky a navyše cestári kosili krajnice. Rýchlosť 20 km/hod je brilantná rýchlosť pre bežcov. Ale pre bežcov v aute je to rýchlosť veľmi nízka. 

eN používa mobil ako budík. Nie vždy ho zobudí. Gabo zašiel ďalej. Mobil má hlavne na telefonovanie. Zavolal pre eN záhadnej Vilme, že výprava zo Slovenska mešká a bolo. eN nevedel kto Vilma je, ale vedel, že štart v Tišnove, odkiaľ sa utekala 5-ta etapa stihnú. Nemýlil sa, stihli.

Prvé, čo padlo eN na v Tišnove námestí pred Obecným úradom do oka, bolo hejtmanské naslovíčkové auto z druhej strany. 

Tá je ešte podarenejšia, ako pravá bilboardová. Je "nakávičková a nakoláčiková". Do štartu prvej vlny zostávala necelá hodina. 

Miro eN Kriško chcel štartovať skôr, Gabo Kováč radšej neskôr, aby sa mu trochu spamätali po mnohohodinovom sedení za volantom. Ale netrval na tom. Rozhodlo nedorozumenie.

Pri prezentácii sa pýtali za koľko to eN behá. Povedal za štyri hodiny, čo je pravda. Ale on myslel maratón na ceste, nie MUM. Za svoj omyl ho s Gabom zaradili medzí rýchlych. Druhý štart, o 15,00 hod. a bolo po probléme.

Štart. Rýchli za okamih ubzikli. Automatický pilot signalizoval, že sa eN rúti do problémov, ale veliteľ výpravy bol Gabo. On diktoval tempo, eN musel držať hubu a krok. Krok, napriek protestom pilota držať dokázal, ale držať hubu vedľa Gaba možné nie je.

Počas prvých dvoch hodín behu riešili jednoduché otázky nekonečnosti vesmíru, vzniku života, existencii Boha, zmyslu náboženstva. Určite by tieto otázky vyriešili, nebyť toho, že sa zhodli v jednej veci. Napriek svetonázorovej rozdielnosti sa zhodli v tom, že ľudský mozog nie je dimenzovaný na ich pochopenie a keby ich niekedy vyriešil, bude to pre ľudstvo znamenať koniec. Preto radšej vyriešenie otázok odložili. Bolo im treba ešte pred zánikom ľudstva do cieľa v Lomnici dobehnúť.

Prvý, s kým eN po príchode do Tišnova prehodil slovo, bol Roman Slowioczek. eN vedel, že útočí na celkovo tretie miesto. 

„Hanba byla včera. Penalizace 5 minut. Bloudil jsem a skrátil si trať. Někto odstranil fáborky." 

Zábavkou strhnúť, alebo dokonca preložiť fáborky, sa bavia ľudia aj na iných miestach, nie iba na MUMe. 

Aj Gabo s eN toho boli svedkom. Našťastie cigánočka rómskeho pôvodu nemala dostatočnú intelektuálnu výbavu, aby riešiteľov jednoduchých otázok oklamala. 

„Ujo, ti před Váma běželi tudy," a ukázala smer o 180° iný, ako šípka. Aké šťastie, že nebola taká šikovná, ako ten, čo laškoval s Romanom.

Kúsok po neúspešnom pokuse príslušníčky minoritného etnika vbehla slovenská dvojica do lesa. Klesajúci choník plný kameňov a koreňov priam prosil, aby bežec hodil papuláka. eN neodolal. Zakopol, dva kroky bojoval, ale tretí neustál a vrhol sa bruchom na kamene. Okrem toho, že bo špinavý ako prasa a maličkej odreniny na kolene, bez následkov. Teda aspoň vtedy sa to tak javilo.

Vedeli ste, že kráľ Jiři z Přerova, zberačský vladár Čiech a Moravy, má svoju rieku a dedinu? eN to nevedel, ale po Tišnovskej etape už vie. 

Práve pri rieke Březina, ktorá mala nebezpečne vysoký a strmý breh, po ktorom viedol úzky chodníček, začal Gabo zrýchľovať a eN začal tušiť, že budú musieť riešiť oveľa zložitejšiu otázku, ako tie, čo nedoriešili.

Prvý príznak vyčerpania zásob je strata citu pre tempo, ktorá sa najprv prejavuje zrýchlením a potom sa už len padá dole. To nie je poučka z učebnice fyziológie, ale pravda, ktorú objavil eN na sebe. 

Od rieky sa vbehlo do údolia, ktorým viedol asfaltový chodník. Pri veľmi škaredej novostavbe rodinného domu, ktorú by eN rozhodne zbúral, tak špatilo pekné údolie, začal chodník stúpať. Gabo pozrel na veľké číslo na, ktoré napísal jeho POLAR a vyhlásil, že musí zvoľniť. Mal to povedať pred dvomi hodinami. Neskoro je riť biť, keď sa už posrala.

eN zvoľnenie vyhovovalo. Vedel, že o chvíľu dôjde aj jemu. Jeho pilot sa málokedy mýli. Hlásil prekročenie optimálnej rýchlosti v úvode a to sa začína prejavovať okolo 30-teho km. 

Prebehli dedinu Jiřího Březinu, aby za ňou predbehli Maďarského kráľa zberačov. 

Andás Maczó bol asi na návšteve u Českého kráľa. Po pár stovkách metrov dobehli na občerstvovačku na Hradčanoch, alebo v Hradčanoch. eN si už jasne nepamätá, lebo benzínka, na ktorej bolo napájadlo situované, ležalo za 30-tym km. Presne 30,8 km a Gabo s eN tam dobehli presne za tri hodiny. 

Príliš pomaly na to, aby svojim výkonom v cieli šokovali, ale príliš rýchlo na to, aby také tempo udržali.

Stúpania v lese, do ktorého o chvíľu vbehli, eN kráčal. Gabo sa snažil utekať, čo mu ešte viac podlamovalo sebavedomie. Teplo bolo príliš teplé, stúpania príliš strmé, zem príliš tvrdá, cieľ príliš ďaleko.

Gabo viac krát posielal eN, aby utekal sám. eN mu presne toľko krát odpovedal, že výpravu kvôli piatim, desiatim minútam trhať nebude. Na MUMe o čas aj tak nejde. 

Viac kráčajúc, ako utekajúc sa dotmolili do Lomnice. V klesaní sa opäť rozbehli. eN urobil jednu chybu. Obul tenké BO, ktoré si toho už hodne pamätajú. Cítil už každý krok, ale presne vedel, kde sa nachádzajú. Do cieľa bol už iba kúsok. Keď uviidel odbočku ku škole, povedal Gabovi, aby prebehli na druhú stranu cesty. 

Zodpovedne skontrolovali, či neprichádza auto, ktoré by im radosť z dobehnutia do cieľa mohlo pokaziť a prebehli na protiľahlý chodník. Gabo na druhej strane niečo zamrmlal a začal zrýchľovať.

eN nerozumel, čo sa deje. Na zákrute bol Dan Orálek s fotoaparátom. eN začal Gabovi "nadávať", že chce byť na fotke prvý.


Zasvinený eN (40) a vybudený Gabo (40). foto: dao

Lenže Gabo videl, teda vedel. Zozadu sa na nich rútila strela č. 22

Šárka Krčková. Prehnala sa vedľa eN a rútila sa za Gabom. Celú hodinu kráčame, aby sme si na konci nohy lámali, hundral eN. Gabo strele úspešne unikal. eN chcel dobehnúť s ním, tak sa snažil dotiahnuť sa na neho.

Vďaka tomu, že si eN preklopil do notebooku všetko, čo Dan nafotil, má bravúrny manéver strely č. 22 aj na obrázku. 

Povedali by ste, že sa dá neuniknúť riadenej strele z takejto pozície?


zľava: eN, Gabo, Šárka. V cieli Gabo, Šárka, eN. foto: dao

Dá. eN to dokázal. Šárka bravúrnym manévrom využila roh múra plotu pri zelenom aute. eN sa mohol brániť zrýchlením, širokými lakťami, alebo spomaliť. Zrýchliť nevedel. Široké lakte vystrkovať nechcel. Zostalo mu iba spomaliť a prehrať.

Pýcha predchádza pád. Po štarte si eN Šárku všimol. Ideálnu bežeckú postavu, ani ľahký bežecký krok nemá. V debate s Gabom pochyboval, či do cieľa vôbec dobehne. Šárka má ale bojovné srdce a pochybnosti eN vyvrátila tým najlepším spôsobom. Pochybovača porazila. 

Gaba jedna etapa zasýtila dostatočne. Využil nocľaháreň v škole a ráno vyrazil späť na Slovensko. eN zostal, lebo plán znel tri etapy.

Prvá bola pomalá, ale ani nie príliš boľavá. Druhá už bude rýchlejšia a rovnako málo boľavá. Tak znela pracovná Bystřická hypotéza, ktorú...

Ale to už je druhý príbeh.

Zapísal eN 14. 7. 2008