|
19.
Deň supervytrvalca O tom, že eN prežil v Žiline rozprávku, sa rozhovoril ihneď po návrate zo Žiliny v správe č. 1023. V tejto story sa chceme sústrediť na fakty, ale červená čiapočka nám nedovolí na rozprávku zabudnúť. Faktom, ktorý Mariána Michalíka tešil, ale aj netešil bolo to, že prišlo 10 neprihlásených pretekárov. Deň Supervytrvalca nie je veľké podujatie. Zúčastňuje sa ho vyberaná spoločnosť, ktorú tvoria prevažne bežci z východu republiky. Desiatim neporiadnym, medzi ktorými bol aj eN, organizátori nerobili prekážky. Za symbolický štartový poplatok 100 Sk, ako prihlásení, mohli bežať. Dostali červenú čiapočku, kompletný obed po behu, tradičnú pochúťku, chlieb s cibuľou, pivo, alebo Kofolu, someliéri víno. Veľmi dobrý pomer dal som - dali mi. Ak sa pýtate, čím robili neprihlásení problém, bolo to hlavne miesto na posedení po pretekoch. V Hoteli Bôrik bol rezervovaný počet len pre prihlásených, organizátorov a rozhodcov. Bolo treba vybavovať nové miesta na sedenie, čo nebolo jednoduché, lebo väčšiu časť kapacity hotela už zaberala iná spoločnosť. eN jeho neporiadnosť mrzela. Mariánovi sa ospravedlnil za seba aj za kamaráta, ktorý ho presvedčil, aby do Žiliny šli. Marián sorry prijal, ale zopakoval to, o čo poprosil pretekárov pred štartom. Prihlasujte sa.
Na smeroplatnosť M-SR dozerala skupina rozhodcov. Bratia Kalabusovci neboli našťastie kompletní. Marián Kalabus, na Nástenke najznámejší, v Žiline nebol. Bude dozerať o týždeň na smeroplatnosť Považského maratónu, prvého maratónu na tartane. Našťastie preto, lebo určite by eN pripomenul, že medzičas je možné považovať za platný čas iba vtedy, ak pretekár odbehne celú vypísanú vzdialenosť trate, v ktorej medzičas dosiahol. To eN nesplnil. Využil fakt, že aproximácia práva SZM a atletiky nie je dokonalá. Od začiatku plánoval bežať iba maratón, ale príliš to do sveta nevytruboval, aby to nevyznelo, ako dehonestácia M-SR. Marián tušil, ale nehneval sa.
Nehneval ani eN počtár Martin Bednár (4). Štyri dlhé hodiny zapisoval spomaleNé medzičasy. Martin je žilinský bežec. Vopred naplánovaným ukončením behu po zdolaní mierečnej vzdialenosti mu dal eN darček v podobe pár okruhov behu, ktorými Martin vyhnal z nôh únavu po dlhom postávaní a zapisovaní. Bežec cupkajúci na prvom širokouhlom obrázku pod týmto odsekom, je práve Martin. Miro Stroka (4) je tiež žilinský bežec. Bez ich pomoci by sa nad Dňom supervytrvalca určite zotmelo. Škoda, že eN nestihol odfotiť ďalšieho rozhodcu z radov bežcov, Miloša Vojteka, organizátora CyS maratónu. Jeho červená čiapočka bude žiaľ v tejto story chýbať. Nechýba však červená čiapočka hlavného "softvéristu" nielen 19. DS, ale celej Žilinskej bežeckej ligy. Jano JaRu Ružbarský bojuje, rovnako ako eN, s nedostatkom energie.
Priestor cieľa, v ktorom JaRu spolu s rozhodcovským zborom operoval, je bez zdroja elektriny. Notebooku, ktorý zapisoval medzičasy spolu s rozhodcami, došiel dych a zahynul. Našťastie rozhodcovia majú lepšie baterky. Medzičasy existujú, ale iba na papieri. eN si ich odfotil, ale do ich prepisovanie sa príliš nehrnie. Je to na jeho vkus príliš dirty job. Lenže kto, ak nie eN a kedy, ak nie čoskoro? Medzičasy víťaza prepísal, urobil graf a dospel k názoru, že je to zmes kostrbatej červenej čiary a čiernych bodiek. Príliš nezrozumiteľné, aby sa nám to páčilo.
Cestou grafu, ako v story z Monaca, určite nepôjdeme. Akou pôjdeme, nevieme. Podumáme, vymyslíme a budeme pokračovať. Zapísal eN 19. 10. 2008 Deň sa s dňom stretol a nevymysleli sme nič, čo by dirty job vylúčilo. Peter Tichý ( 3:16:06 - 1. / 1. M18 ) sa netajil tým, že v Žiline bude bežať, že chce vyhrať, ale ani tým, že bude bežať iba toľko, koľko bude potrebné. Hlavný cieľ sezóny sú MS v behu na 100 km, kde by chcel o trochu pomalším tempom, ktorým vyhral na Bôriku, bežať pokiaľ možno čo najdlhšie. A ešte jeden dôvod na komornejšie tempo mal Pefo. O týždeň po ZA50-ke chce bežať v Novom meste n Váhom maratón na dráhe na čas 2:30. Na splnenie tohto cieľa bude musieť siahnuť do rezerv hlbšie, ako musel k získaniu titul Majstra Slovenska 2008 v behu na 50 km. Tak zdatný súper, akým bol Pefovi minulý rok Marián Makara (3:07:56) sa tento rok na Bôrik nedostavil. Bez zvýšeného úsilia sa podarilo prvý cieľ Pefovi splniť. Žilinská 50-ka bola Pefova 70-ta akcia celkovo, 8-ma tohoročná a opäť ňou zrovnal mierečno nadmierečný pomer na 35 : 35. Keď eN napísal v 1023-ke o čarovnom deduškovi, Pefo reagoval, že si jeho prítomnosť na Bôriku cenil a vychutnával. V časoch jeho najväčšej športovej slávy otec na jeho preteky nechodil. Nechcel mať z neho športovca. Chcel aby bol muzikant, umelc. Ťažko nám hádať, či by muzikant Pefo hrával v najvyhlásenejších koncertných sálach sveta tak, ako sa mu to podarilo v chôdzi. Jediný bežec, ktorý s Pefom držal zo začiatku krok, bol Robo Tatrai ( 3:20:21 - 2. / 1. M40 ), ktorého eN nie najlepšie odfotil. Je zahalený temnotou. Z nej sa v dohľadnej dobe vynorí. Robo žil v domnení, že eN počíta maratóny všetkým a keď napočíta 50 kúskov, zavesí ho na SZM rebrík. 50 maratónov má Robo už dávno. Trpezlivo čakal, kedy sa na rebríku objaví. Aj po 60-ke čakal. Ale v Žiline sa našťastie opýtal, prečo na rebríku nie je. Už vie, že členstvo v SZM je dobrovoľné a žiada sa oň odovzdaním zoznamu maratónov. Robove meno budeme onedlho písať červenou farbou. Pred behom si nebol celkom istý, či odbehne celú 50-ku. Lýtkový sval, ktorý mu trochu podstrihol krídla na MMM (2:46:44), sa ešte celkom nespamätal.
27 kôl, čo je väčšia polovica majstrovskej trate, teda 26 km, utekali 62-ka a 63-ka vzorne plece pri pleci. Potom sa Pefo začal postupne vzďaľovať. Ale na Robovom kroku nebolo badať, že by mal problémy. Zrýchlil Pefo a Robo pokračoval vo svojom vyrovnanom tempe, ktoré dokázal držať aj sám. Split +1:23 to dokumentuje jasne. ( Pefo -2:52 ). Medzičas na méte 42195 mal 2:48:15 ( Pefo 2:45:53 ). V tejto sezóne bežal Robo 7 maratónov, ale iba v troch bol rýchlejší ako v medzičase na M SR v behu na 50 km. Pre Roba vydarený Deň supervytrvalca. Karty na prvých dvoch miestach boli rozdané už pred štartom. Zmeniť to mohli len nepredvídané okolnosti. Ale o celkovo tretie miesto bola lomenica skoro do posledných metrov. Rudo Lorenčík ( 3:24:26 - 3. / 2. M40 ) v lete na Furči predviedol, že dokáže behať eXtrémne silnú koncovku. eN sa s Rudom delil o záznamový rozhodcovský hárok. Ale od eXtrémistu z Ťahanoviec toho veľa z jeho bežeckej eXtrémnosti nepochytil. Zachytil iba Rudovu vetu, ktorou usmerňoval hráča z päťčlennej kapely, s ktorou hral v parku na Bôriku promenádny koncert. Ale o tom si povieme, keď si o tom hráčovi budeme hovoriť. Zapísal eN 20. 10. 2008 Rezké tempo zmenilo kapelu z pätice na kvarteto, trio a posledné kolá už hralo iba duo. Duo hralo o to, kto bude najlepší muzikant a získa celkové tretie miesto. Ondrej Evin ( 3:25:02 - 4. / 2. M18 ) asi poznajúc Rudove dobré koncovky, urobil trhák v 34-tom kole. Niekoľko kôl viedol, ale Rudo si odstup kontroloval, aby ho v posledných troch kolách zlikvidoval a Ondreja porazil. Snaha zrekonštruovať súboj Ondreja s Rudom podľa medzičasov sa nám hrubo nepodarila. Ondrejove medzičasy vykazujú veľké nepresnosti. Excelu to žily netrhá. Cca 975 metrové kolá za 2:30 Ondrejovi dopraje. eN by mu ich doprial tiež, ale to by musel Ondrej niektoré kolá behať eN tempom. A to mu nepraje. V poslednom kole sa Ondrej ešte pokúšal Ruda dotiahnuť. Frčal vedľa eN dlhočižným krokom, ktorému už chýbala iskra. eN mu poradil, nech robí viac krokov. Ondrej skúsil, pár desiatok metrov zrýchlil, ale potom ho zadrelo. Zastal a predviedol eN, že je najohybnejší SVK maratónec. Zaväzovať maratónku v predklone s dopnutými kolenami, to dokáže málokto pred behom, nie v zakyslení a s 50-tkou v nohách. Ondrej to predviedol eN v priamom prenose. Gumeného Ondra chválime nie len za ohybnosť a bojovnosť, ale aj za to, že voľný lístok na Liptovský maratón, ktorý bol určený pre víťaza tipovacej súťaže k MMM, nenechal prepadnúť. Súťažný poriadok mu to umožňoval. Vyhral JaRu, ale ten už maratón utekať v r. 2008 nechce. Ondrej posunul bezplatný štart na ďalšieho v poradí. Tadeusz Jasek ( 3:29:29 - 5. / 1. M50 ), ďalší muzikant 5-člennej Rudovej kapely, dostal do daru od eN v plechu uväzneného Smädného mnícha, aby ho ihneď oslobodil. Ak si myslí, že sa eN na neho nehnevá, tak sa veľmi sa mýli. Kofolu by mu nedal. Až tak sa eN hnevá. A dal mu aj Nástenkový čierny bod. Predstavte si! Jediný, kto sa odmietol nechať fotiť v čarovnej červenej čiapočke bol Tadek. Zahráva si so Šťastenou chlapec Zywiecky. To, že napriek veku 57 rokov skončil celkovo piaty a svoju kategóriu suverénne vyhral je síce pekné, ale jeho tvár pod červenou čiapočkou, miesto čierneho bodu, by bola oveľa krajšia. Čo poviete? Zapísal eN 21. 10. 2008 Nasledujúca trojica promenádny koncert s Rudovou kapelou nehrala.
Vlado Balogh č. 12 ( 3:35:20 - 6. / 3. M40 ), zlomený vetrom, domáci MMM len doklusal za 3:07. Na Bôriku sa vietor nevyskytol, na métu maratónu dobehol len dve sekundy nad 3:00. Na doklusávanie zvyšných ôsmich kôl pomýšľať nemohol. V pätách mal nebezpečie v podobe Vlada Balošáka č. 13 ( 3:40:05 - 7. / 4. M40 ), ktorý nebral ohľady na MMM (3:00:47) a nemienil ich brať ani v boji o 3. miesto v M40. Lenže Vlado vládal. Vláda Vlada sa nezmenila. Vlado zostal za Vladom, lebo práve Vlado si na Furči cibril s Rudom spomínaný eXtrémnémny záver. Vlado od mierečnej méty do cieľa mu ušiel Vladovi o tri minúty. Pekný Vladovský guláš. Rovnaký vznikne, ak pridáte priezvisko a neakcentujete "šák". Počas vyhlasovania, po zaznení mena V. Balogh, si naklusal naklusal pre pár sekúnd slávy aj druhý Vlado. Slávy nie je nikdy nazvyš, musel sa vrátiť bez nej. A zaslúžil by si trošku. Vrátil sa k mierečnej a nadmierečnej trati po dlhej pauze a darí sa mu. Hranica 3 hodiny sa trasie ako osika, keď sa na štart postaví. Je celkom možné, že do konca roka neodolá. ZA50-ka je Vladova druhá tohoročná akcia, ale aj prvá zaknihovaná ultraakcia. Nejakú stovku už bežal, ale nechce povedať kedy, kde a ako. Keď už jednu ultra má, možno to prehodnotí. 122 maratónov a jeden ultrabeh, to je 123 akcií, ktoré ho oprávňujú sedieť na 24-tej priečke SZM rebríka. Peter Hus č 14 ( 3:40:24 - 7. / 3. M18 ) bol na méte maratónu skôr, ako Vlado SZM-ák. Ale v cieli bol neskôr. Na funkciu tretieho v M18 to ale vplyv nemalo. Náš Vlado už kope vyššiu vekovú ligu. Peter ešte SZM-ák nie je, ale to neznamená, že nemôže dostať dobrý bod. eN si nevzal do Žiliny USB kľúč. JaRu vysypal výsledky na Petrov USB kľúč. Peter ich odviezol do SNV, aby ich vzápätí poslal eN. Vďaka ceste JaRu -> Peter Hus -> eN ste mohli byť informovaný o výsledkoch M-SR tesne po polnoci. Zelený bod bol udelený po zásluhe. Rišo Zvolánek č 15 ( 3:43:34 - 9. / 4. M18 ) ke tým odpočúvaným abonentom v Rudovej kapele. Rudo ho vystríhal, že rytmus kapely je na neho prirýchly, aby zvoľnil, pokiaľ je čas. eN si spomenul na svoje učňovské mierečné roky a bolo mu jasné, že na Rišovom mieste by určite nezvoľnil. To isté urobil Rišo. Nebolo na ňom badať, že by ho tempo výraznejšie lámalo. Bežal v kapele pokiaľ to šlo. Vynieslo mu to osobný rekord na maratón (3:03:??). A možno prišiel o 3.-M18. Riša trénuje od Maratónu na Jazere Peter Polák. Dal jeho tréningu hlavu a pätu. Podľa slov Petra by mal Rišo maratónsku sezónu po Žilinskej 50-ke ukončiť a o Sub3 sa pokúšať až o rok. To isté si myslí aj eN. Progres Riša v sezóne 2008 je tak výrazný, že nemá zmysel ešte ho zvýrazňovať. Aj o rok je deň. Veď Richard má iba 25 rokov. Miro Šorek č. 16 ( 3:47:28 - 10. / 5. M40 ) by si zaslúžil tiež zelený bod, lebo len vďaka nemu prežil eN rozprávku o červenej čiapočke. A ďalší za odvoz na tvár miesta a späť. Ale eN je na SZM-ákov prísny. Zelené body šetrí, rozdáva radšej akcie. Mirovi pridelil jubilejnú 60-tu. Tretiu s visačkou ultra a siedmu v tomto roku. Miro prvé kolá nebežal v Rudovej kapele, ale pár desiatok metrov za ňou. Keď prvý raz predbiehal predbiehal eN o kolo, dostal nezištnú radu, aby dobehol kapelu, lebo budú hrať mierečné tempo blízke trom hodinám. Miro poslúchol, dobehol a zjavne mu to prospievalo. Často ho bolo vidieť na špici, bežal uvoľnene, bez náznakov únavy. Lenže eN po tridsiatom kilometri dvaja hlavní špílmachri kapely zrýchlili a tempo sa začalo vlniť a odhad eN sa ukázal ako zlý. Súperiace duo prebehlo 44 kôl o päť minút rýchlejšie. To už bolo na Mira veľa a ešte pred métou maratónu ho prekotilo. Maratón ešte zvládol na tohoročné pomery výborne (3:01:57). Potom zvoľnil a začal od eN opisovať jeho tempo. Maratón pod tri hodiny je stále v Mirových silách, tak šilhá za hranice všedných dní, aby si dvojkou začínajúci čas z veľkého maratónu priviezol aj z väčšej vzdialenosti, ako je Praha. Je prihlásený do Londýna, ale to je príliš neistá lotéria. A keď vzdialený, tak poriadne. Austrália, Japonsko, Čína a podobne blízke destinácie. Škoda, že sa vymáčkol až cestou domov. V Žiline bol prítomný znalec na mierečné behy v Austrálii. Mohol s Petrom Bucom hodiť reč. Zapísal eN 23. 10. 2008 Peter Polák č. 17 ( 3:58:07 - 11. / 1. M60 ) v Žiline oslavoval. Nie svojich 300 000 km. Za oslavou tých urobil v Košiciach bodku jeden z jeho obdivovateľov, ktorý si z jeho skrinky vzal na pamiatku maratónky a bežecké gate. Nemá to ľahké Slovenská bežecká ikona. Ľudia sa za ním idú potrhať. Peter oslavoval včerajšiu 60-ku. Ohnivou vodou hostil každého, kto mu po pretekoch prišiel do cesty. eN alkoholistické trúnky nepije, ale ako keby sa stalo. Peter sa poďakoval eN za Diplom. Páčil sa mu a ocenil aj kodifikovanú vychodňarčinu, ktorú eN na Diplom vpašoval. V astronómii je Peter ako doma. Pojmy apogeum a perigeum má zmáknuté aj numericky. Preto vie, že na Mesiac už dobehol, ale aj nedobehol. Záleží... ...ale viac informácií žiadajte priamo od Petra, ktorý nám na obrázku ukazuje, aká zima je vo vesmíre, keď sa uceka na Mešac. Peter je pretekár. V kategórii nemal s kým súťažiť, tak súperil s eN. Ale prezradil to až po behu. Cieľ mal dobehnúť 50-tku skôr, ako dobehne eN maratón. Keby eN vedel o tejto konšpirácii, tých 18 sekúnd o ktoré vyhral, by mu nedaroval. Už šestesiatnik, aj v medzinárodne veteránskom ponímaní, si pred seba postavil nemalý cieľ. Peter chce v M60 aspoň raz bežať maratón Sub3. Malé ciele si nikdy nedával, preto nás to neprekvapuje a držíme mu v jeho snažení palec. ZA50-ka bola Peťova 245/6 akcia, pomer M/U ňou upravil na 171/74 a na rebríku SZM mu patrí piata priečka. Tesne za Petrom dobehol Jano Bujňák ( 3:58:15 - 12. / 6. M40 ). eN s ním prehodil pár viet v o Pefových vyhliadkach na MS v behu na 100 km. Janči je v prognózach trochu zdržanlivejší, ako eN. Vedie ho k tomu fakt, že Pefo ešte 100 km nikdy nebežal a nevie, čo ho čaká po 60-tom km. To eN uznáva, ale vie, že Pefo má za sebou nejednu chodeckú 100-vku. Disciplína z energetického dosť drsná na to, aby ako takú predstavu mal. Ale to sú iba špekulácie Jana s eN. Ako to bude v skutočnosti, uvidia. Jano na vlastné oči, lebo je spolu s Ľubom Hrmom a Pefom na MS nominovaný. eN uvidí iba na skle a Vy ani to. Janov obrázok eN nemá. Vyparil sa ešte pred zahájením fotohonu. David Nagy ( 3:58:52 - 13. / 7. M40 ) je s Vladom Baloghom asi najčinorodejšie duo v ne SZM-áckej bežeckej pospolitosti. AASR08 rebrík Davidovo meno registruje 7 krát. Plus ulta zo Žiliny je osem počinov v roku 2008. Goliáša 50-tich akcií by David mohol skoliť v budúcej sezóne a keď bude SZM-ák, budeme o ňom vedieť pikošiek viac, ako že nemáme foto, lebo sa ponáhľal domov a že jeho žlté SAUCONY Fastwich3 dali maratón za 3:20, čo je jeho druhý výkon sezóny 2008. Zapísal eN 23. 10. 2008 Úmyselne si eN dáva s babami načas. Nemajú ho predbiehnať. Až na výročie VOSR sa prestal hnevať a pokračuje. Anka Balošáková ( 4:06:49 - 1. ) sa po behu zdalo, že bežala o kolo viac. eN jej v presvedčení, že JaRu medzičasy nachytá do notebooku, sľuboval, že to sa vyšetrí. Lenže medzičasy v nie sú v textovom formáte v žiadnom počítači na svete. Ale keď raz eN sľúbil a je už to výročie VOSR, tak naťukal, vyšetril a zistil, že rozhodca sa nepomýlil. Anka utekala presne toľko, koľko mala.
Dve priepasti sú príliš plytké, aby sa do niektorej z nich zmestili 2 kolá. Ž50-ka je pre Anku tretia nadmierečná a 139-ta akcia celkom. Alebo aj šiesta akcia v roku 2008.
Janka Žideková č. 21 ( 4:28:03 - 2. ) zaznamenáva v tomto roku veľký rast výkonnosti a nebojme sa povedať aj slávy. Vyhrala Čadcu, v Rajci bola tretia za 3:32, čo je zatiaľ je najlepší maratón v sezóne. Keď sa darí, tak sa darí. Zo Žiliny si odváža druhé miesto v M SR v behu na 100 km. A môže ďakovať eN, že si odviezla aj pohár. Zabudla ho na stole. eN ho nezbalil do svojho pekného batohu, ale pekne jej ho vrátil. Taký je to charakter. Evka Hatalová č. 22 ( 4:32:41 - 3. ) sa v tejto sezóne tiež zlepšuje. Dôkaz je jej mierečný medzičas 3:47. Ani jeden zo 6 minuloročných maratónov nebežala rýchlejšie. Toho roku má zabehnutý maratón za 3:42. Keď Evka predbiehala eN, spomenula, že jej stačí utekať 6 minútové kolá, aby bola rýchlejšia, ako pred rokom. V poslednom kole pre eN sa opäť stretli. Evka konštatovala, že jej došlo. „Ale tempo 6 min/kolo držíš, ubezpečoval ju eN. Zhodou okolností aj on musel toto tempo držať, aby sa zmestil pod štyri hodiny v maratóne. Ešte jeden dôkaz, že je na tom Evka výrazne lepšie. Pred rokom bežala Deň supervytrvalca za 4:52. Evku Berníkovú č. 23 ( 3:44:53 - 4. ) pozná eN z eXtrému. Tri Evy si tam z neho robili takú srandu, že radšej na 11-stom km vzdal. Dve z nich si z neho srandu robilo aj v Žiline, ale tri nie je skupina. Maratón dobehol. eN by sa bol ochotný hádať, že obrázok na Evku B., ktorý vlastnoručne urobil, je Erika Billá. Málo máme báb v mierečnej pospolitosti a chlapec nemá prehľad. Možno práve preto ho predbiehajú. Málo báb, ale v Žiline tvorili až 16,666%-nú menšinu v štartovom poli. Preto museli hrať Čierneho Petra o to, ktorá bude štvrtá.
Peter Bačík č. 24 ( 4:02:20 - 14. / 2.-M50 ) si do Žiliny prišiel po akciu, ktorá ho na dve priblížila k trojstovke. Liptovský maratón by mohol byť 299., lebo Peter ho beháva pravidelne. Na Perle v Trenčianskych Tepliciach ešte nemá absenciu. Mohla by byť Petrov 300-stý maratón. Organizátori mu k 298-memu pribalili aj druhé miesto v M50. Prvé viselo privysoko aj na Petra, ktorý dokáže dosiahnuť i na vysoké konáre. Vlado Psocík č. 25 ( 4:32:41 - 15. / 3.-M50 ) striehol na zaváhanie Petra. Nestalo sa, tak dobehol v M50 tretí dve minúty za ním. eN registruje Vlada iba vizuálne. Verbálne sa zatiaľ neskontaktovali. Ale aj vizuálny kontakt môže byť poučný. eN od Vlada odpozoroval, ako si pridržať na mieste vysielač testeru, aby neposkakoval. Ten Vladov visí na červenej, ktorú má na krku. Peter Lazar č. 26 ( 4:09:33 - 16. / 8.-M40 ) pricupkal ráno na Bôrik a hneď musel usmerňovať eN, ktorého zotrvačnosť myslenia presvedčila, že na Bôriku je iba Kamélia. Tam neúspešne s Mirom Š. hľadal prezentáciu. eN vidí Peťa iba občas, preto mu viac udiera do očí, ako z poctivého robotníka behu ubúda svalová hmoty. Najviac to je badateľné na šiji. Bielkovinový metabolizmus je sviňa. Žerie to, čo má tréningom rásť. Bez svalovej hmoty sa nedá napredovať rovnako, ako bez tréningu. Peter bežal 50 km o štvrť hodiny pomalšie, ako pred rokom.
Peter
Buc č. 27 ( 4:20:42 - 17. / 9.-M40 ) bežal skoro celú trať spolu s Pri druhom predbiehaní pripomenul eN Petrovi, či si je vedomý, že beží so Slovenským rekordérom v sandálovom 1/2M. Peter spozornel, lebo túto skutočnosť nevedel. Už ani nevie pri ktorom predbiehaní sa eN opýtal Vlada, koľko plánuje utekať. Jeho rada, aby bežal aspoň maratón asi vyznela smiešne, lebo Vlado odbehol celú 50-ku a v medzičase si urobil osobák v maratóne. A nebol to jeho prvý maratón. V to býva problém osobný rekord neurobiť. Bol to Vladov tretí kus. Tieto údaje môže eN iba z úst Vlada odpočuť. U Petra je to ľahšie. Mrkne do akciopisu a vie. 108-ma akcia, 4. ultra a 7-ma v roku 2008. Prānjal Milovník č. 29 ( 4:22:42 - 18. / 5.-M18 ) sa na štarte pýtal eN kde má harmonické tričko. eN vie, že klamať sa nesmie, ale to by sa musel priznať, že sa mu ho po Ostrave nechcelo oprať. Tak si vymyslel, že ho tričko v Ostrave zradilo a dal mu domáce väzenie. Prānjal vytušil, že eN klame a potrestal ho. Na métu maratónu dobehol o 20 minút skôr ako eN. Maratón za 3:37 je výkon pre klamára v tomto roku nedosiahnuteľný. Asi bude musieť prestať klamať. A v prvom rade v tréningu. Prānjal je bezkonkurenčne najčinorodejší zberač v roku 2008. Žilina je jeho 61-vou tohoročnou akciou a spolu ich má 354. Na prezidentský stolec mu chýba nezanedbateľných 148 akcií, prezidentská výmena tak skoro na programe dňa nebude.
Gabo Balošák č. 30 ( 4:24:27 - 20. / 6.-M18 ) je živý dôkaz toho, že rodina Balošákovcov neberie nedostatok slovenských mierečných bežcov na ľahkú váhu. Otec, mama a syn. Všetci traja sa na Bôrik dostavili, aby nabehali 150 km. Gabo bežal MMM, čo bol, ak sa eN nemýli jeho mierečný krst, za 3:17. Určite sa nebude dlho motať nad tromi hodinami. V budúcej sezóne sa už určite bude s otcom za prsty ťahať a možno to obaja dotiahnu až k Sub3. Ryszard Woloszyn č. 31 ( 4:31:04 - 21. / 11.-M40 ) a jeho parťák Leszek Rzeszotko č. 32 ( 4:31:04 - 22. / 12.-M40 ) si našli do Žiliny cestu z Poľska a vďaka tomu máme pod čarovnou červenou čiapočkou aj dve poľské hlavy, keď tá tretia bola priečna.
Jano Mičko č. 33 ( 5:06:48 - 23. / 4.-M50 ) po bravúrne zabehnutom MMM (3:55) nezaspal na vavrínoch a nezabudol, že je zberač telom a srdcom. Chodieva do Žiliny pravidelne, neporušil tradíciu. Odkrútil si 52 kôl a môžeme mu pripísať 121-vú akciu za 11-ty ultrabeh a 11-tu akciu v roku 2008. Miro eN Kriško č. 34 ( NDC / maratón 3:58:25 ) má v tejto story obrázok len preto, že Vám Rozprávku o červených čiapkach na Bôriku porozprával. Zapísal eN 7. 11. 2008 |