|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
46. POVAŽSKÝ MARATÓN a 1. MARATÓN NA DRÁHE Nové Mesto nad Váhom, 25. 10. 2008 K ceste na 46. ročník Považského maratónu v Novom Meste n/Váhom, ktorý sa vyprofiloval ako 1. ročník maratónu na dráhe, sme eN vybavili formulárom 42195-10. Je to tlačivo, na ktoré mal zapisovať chyby. Maratón na dráhe bol pioniersky počin chlapcov z NMnV. Takýto počin sa chýb nikdy nevyvaruje. Preto mal eN formulár 42195-10, na ktorý sa dá zapísať až 10 mínusov. eN bol nastavený na level kritičnosti 5, čo je maximum. Vtedy mu neunikne ani tá najmenšia chybička. eN nám po návrate odovzdal formulár v tejto podobe:
No povedzte! Je teN hodnotiaci, utekajúci normálny? Drahé tlačivo na ručnom štvorčekovom papieri celé počarbe a napriek levelu 5 príde s prázdnou. A navyše je tak drzý, že požiada o formulár 42195+XXL!!! Ten sme mu už nedali. Nepotrebujeme vidieť napísané NEVYSKYTOL SA XXL krát. Tvrdohlavý, hodnotiaci, utekajúci to načarbal na Nástenku:
To je zoznam 17 zastavení yeseNe. Rozoberieme si ich neskôr, lebo eN je odporne pozitívne naladený. Možno preto nevie nájsť jedinú chybu na 46. PM. Pokus, považovať za ňu o 12 minút neskorší štart, stroskotal. Je to skôr 18-ty klad, ako chyba. Organizátori pripravení boli. Čakalo sa na oneskorencov, ktorí na poslednú chvíľu fasovali chipy. Zapísal eN 25. 10. 2008 Po tadiaľtoto bola správa č. 1030, ktorú eN napísal ihneď v noci po návrate z NMnV na svoju planétu. Nič z toho, čo napísal, nie je ani po "vytriezvení" nepravda.
Nepravdou je reklamný panel za bežcami.
ako taká, pravda je. Ak neveríte, kliknite si. Bola jedným z partnerov PM. Ale jej panel bol inde. Každý pretekár, eN nevynímajúc, našiel v igelitke nepredajné, reklamné balenia zo sortimentu firmy, výrabajúcej výživové doplnky stravy. Medzi inými eN našiel ACIDO FIT. Dve tabletky na prípravu minerálneho nápoja a dva lakmusové papieriky. Tie sa majú omokriť močom a podľa farebnej stupnice sa dá určiť pH organizmu. To eN zaujalo. Nevedel, ako omokriť, tak papierik jednoducho očúral a nestačil sa diviť. Taká pekná modrá farba na priloženej stupnici nebola. Čakal, že bude prekyslený, ale modrá farba by mala znamenať opak. Ranné omokrenie už signalizovalo prekyslenie. Za "piss" hračku vmontoval eN logo, ktoré sa mu po grafickej stránke veľmi páči, za dvoch rýchlo utekajúcich chlapcov. Priznanie je poľahčujúca okolnosť. eN sa priznal a nech sa prepadne, ak by v tejto story opäť klamal. Zapísal eN 26. 10. 2008 Pôvodný zámysel, neštartovať v Novom Meste z dôvodu vypísania 4h limitu eN prehodnotil, ale pre istotu vydal
Keby niečo. Niečo sa nestalo. Organizátori trpezlivo počkali aj na nad 4h, čas im zmerali a vo výsledkoch sa objavili všetci. Medzi 24 menami pretekárov zo štyroch krajín figuruje 10 SZM pozitiv mien. Delegácia SZM a. s. na viac ako najvyššej možnej úrovni to bola. Obaja prezidenti a päť viceprezidentov na 46. PM si cestu našlo. Dekrét o nesplnenom limite nakoniec nebol potrebný, ale do budúcnosti sa nám hodí.
Evka Seidlová ( 4:00:18,5 - 1. ) našla ako jediná žena odvahu pasovať sa s limitom. Po Košiciach ju zložila črevná chrípka. Do Mníchova šla nie celkom fit, napriek tomu zabehla 3:55. Ale ani po ňom príliš nebehala. "Víš, babičky Evičky težší to maj." Roky, vnúčence a tak.
Evke sa mierečné časy nad 4 hodiny nepáčia. V akciopise má 155 akcií za maratón a iba tri časy so štvorkou vpredu. A to hovorí, že ten prvý zo Zvolena nie je smeroplatný, lebo bežala o kolo navyše. V Novom Meste bežala tiež navyše. Prsty v tom nemajú rozhodcovia. Tí fungovali bezchybne, ako švajčiarske hodinky. Na vine je ohľaduplnosť. Víťazstvo Evky je smeroplatné, lebo nemala na dráhe páru, tak ako nemá páru na Slovensku v relatívnom ponímaní. Vekový nôž jej prerobil čas na 2:57:16,5. Utešený Sub3. V MRT sa umiestnila na 4. mieste za split +01:57,5. A navyše dostala od eN darček. CD JN Ikarus. 169-ta akcia celkovo a 11-ta v tomto roku bola pre Evku, sediacu na 8. priečke SZM rebríka a na prezidentskej medzi dievčatami, vydarená po každej stránke. A že nad 4 hodiny? Takých ešte bude. eN o tom vie svoje.
Logicky uvažujúci čitateľ teraz očakáva vety o celkovom víťazovi. Budú aj tie. eN sa pri písaní story nikdy neriadi rozumom, ale srdcom. Víťaz PM eN potešil. Potvrdil jeho predpovede. Ale
Lenže Jaro siahol do histórie. Obul kultový model BO z Partizánskeho. Na asfalte sú už starenky málo tlmivé, ale na tartane to neprekáža. O tlmenie sa stará podklad, po ktorom sa beží. Netreba tlmiče na nohu montovať a vláčiť ich zbytočne so sebou. Jaro eN šokoval, ale borcov, s ktorými zo začiatku utekal, uťahal. Tiež mali málo optimizmu, aby Jara odhadli a vylámali si na ňom zuby. Jaro nebežal maratón takto rýchlo už 5 rokov. Pred 46. PM má 35 akcií v komornejšom rytme. PM, ktorý chcel stoj, čo stoj zachrániť, sa mu odmenil výborným výkonom. Jaro v troch šifrách, ktoré zaslal eN tvrdí, „Môj čas nebol extra." Ale určite si uvedomuje, že bol a hĺba nad príčinou. 141 akcií, 137 mierečných, 6 v roku 08, 16-ta priečka na SZM rebríku a vlastníctvo 1,63% z balíka akcií SZM. To je Jaro Pavlacký, ktorý drží v dlani Perlu Karpát.
Na tartane Považanu krúžilo veľa hviezd, ale pre eN bol Jaro tou najjagavejšou.
Veľmi silná konkurencia sa zišla na 1. maratóne na dráhe. Štyria borci mali predpoklady bojovať o prvenstvo.
Peter Tichý č. 94 ( 2:29:53,1 - 1. ) bol jediný, o ktorom eN vedel pred príchodom do NMnV, že ašpiruje na víťazstvo. Vedel, že je odhodlaný bežať pod 2:30 a vedel, že to nie je cieľ nereálny. Už na MMM na tento výkon formu mal, len vietor nádej zhasol.
Bogdan Dziuba č. 77 ( NDC ), ktorý zrušil plánovaný štart v Dubline. Necítil sa na výkon a umiestnenie, ktoré by ho v Írsku uspokojovalo. Cestou, vlastne dráhou k spokojnosti mal byť Považský maratón. Janči Mochnacký nepripúšťal pred štartom iné, ako víťazstvo, ale s rešpektom ukazoval na tenučkého borca z Maďarska. eN jeho meno, na rozdiel od Jana a Pefa nič nehovorilo. Benedek Zsolt č. 79 (2:31:37,7 - 2.) to má, rovnako ako Pefo v M18 už spočítané. V budúcej sezóne ich mladí z pomedzi seba vykopnú do M40. Na 46. PM prišiel utekať tréningový, nie rýchly maratón. Keď zistil, že sa beží na dráhe, chytal sa za hlavu. Ale už bol prihlásený, tak to prehrýzol. Zsolt bol papierovo najväčší favorit. Jeho curiculum vitae hovorí jasne. 1/2M za 1:03 je silný, ale starý argument. Ale maratón z roku 2007 za 2:25 ho na mieste hlavného favorita držal. Utekal presne podľa plánu. Do súboja o prvé miesto sa nezapojil. Ten prebiehal od prvého kola v réžii Bogdana a Pefa.
eN fascinovalo, ako vzorne sa po každom kilometri striedali vo vedení. Keď ho vedúca dvojica predbiehala a bolo to pod chvíľou, pratal sa so svojou kapelou do druhej dráhy. Ale okom i uchom sledoval rytiersky boj o palmu víťazstva. Jeho zmysly favorizovali Bogdana. Cupkal ľahko a nebolo ho počuť dýchať tak, ako Pefa. Keď sa dvojica rytierov blížila k 30-tke, Pefo eN k smrti vystrašil. Mal pár metrov náskok pred Bogdanom, ale pľúca mu pískali, ako parný hrniec tesne pred výbuchom. eN za ním zhrozene vykríkol, „Pefo, to je skoro!" Myslel si, že sa chce striasť Bogdana a rozhodnúť duel 12 km pred cieľom. Až po pretekoch ho Pefo zorientoval. K maratónu na dráhe pristupoval viacplánovo. V prvom pláne slovenské rekordy na 25 000 a 30 000 m a v druhom pláne víťazstvo a najlepší slovenský výkon v maratóne na dráhe. Možno eN plány prehodil, ale veď to je jedno. Tempo, ktorým Pefo eN vystrašil, bol úspešný speed na métu 30000 m, ktorým prekonal aj druhý z rekordov Imricha Magyara. Po 30-ke musel zvoľniť a predýchať ju. Ale aj sledovať čas, aby bežal maratón pod 2:30. To bola podmienka na najvyšší benefit. Naháňanie rekordu mu na pohode nepridalo, ale dovolíme si tvrdiť, že ním odpojil Bogdana. V závere mu súperom bola veľkoplošná časomiera a únava.
Jano je taký, ako je. Pokrikovaním na pretekárov im skôr škodí, ako pomáha, ale eN sa s ním vždy rád porozpráva. Dozvie sa pikošky, ktorú nezoženie od nikoho iného. Bogdan si za čestný boj zaslúžil do cieľa dobehnúť. Ale svalovú bunku zásluhy neveľmi interesujú. Ak jej niečo chýba, vypne motor, aby sa dočista nezadrel. Pefo považuje spoluprácu s Bogdanom za obrovskú pomoc. Samému by sa mu potrebné rekordné tempo držalo horšie, ale aj na to bol pripravený.
eN bežal 35 km spolu s Milanom Vagom. Pripravili si diabolský plán, ako ulúpiť trochu Pefovej slávy.
Pefo musel záver lámať na krv a z konšpirácie Milana s eN nezostal kameň na kameni. Predbehol ich vyše sto metrov pred cieľom. Jeho spomalenie v druhej polovici preto nebolo nijak dramatické. Split +2:05,7 ho radí na 5-te miesto v MZT. Ale eN sa na Pefa nehneval. Nezištne poradil ľuďom, stojacim nad polomŕtvym víťazom, aby ho zastrelili. Nech sa chudák netrápi. Dobre mienenú radu nikto nezrealizoval a to je dobre. Pefo si vzorne plní to, prečo sme ho do SZM vzali. Šíri našu slávu. Umiestňuje sa tak, ako nik z našich členov. Považský maratón bol 71-vou akciou Pefa. 36:35, opäť preklopil misku váh na stranu mierečných akcií, ale nie na dlho. Hlavný bod sezóny 2008, ktorú prerušil boľavý chrbát a dlhá pauza, sa preklápa k dobrému koncu. Tým by mali byť MS v behu na 100 km. Dva týždne do nich už Pefo veľké tréningy neplánuje. Potrebuje si trochu po PM oddýchnuť a pripraviť si hlavu minimálne tak dobre, ako ju mal pripravenú v NMnV. Ani do Talianska neplánuje Pefo cestovať s malým cieľom. Je tak veľký, že ho radšej nevyslovíme, lebo by našim neprajníkom koprivka naskočila. Nech podá výkon akýkoľvek, hlavné je, aby po návrate z Talianska bol pomer ultra : maratón opäť zrovnaný na 36 : 36.
Bogdan hru na Čierneho Petra nedohral. Vyhralo Slóóvenskóó, Maďarsko bolo druhé Česko tretie. Medzičasy Bogdana nemáme, ( už máme, neskoro ) tak sa pozrime ako nám "bedňáci" utekali. POZOR! Časy sme z úsporných dôvodov oprostili o desatiny. Rekordné výkony Pefa na tratiach 25 000 metrov a 30 000 metrov, ktoré merali rozhodcovia ručným meraním, sa preto nezhoduje s časom v tejto tabuľke. Ale veď viete, eN nie je nikde organizovaný. Lepšie to vysvetí hl. rozhodca Marián Kalabus.
Z tabuľky je zjavné, že Zsolt fakt nebežal svoje maximum. Po 30-ke bol rýchlejší ako Pefo, ale mal stratu vyše troch minút.
Majster rovného tempa - Benedek Zsolt. Iba on a Jaro Pavlacký dokázali bežať negative split a o honor majstrov tempa sa pekne podelili.
To si MRT nenechal ľúbiť. Zaradil vyššiu rýchlosť a 4,4 km pred cieľom Vlastíka dobehol a ušiel mu ešte o konečných 75 sekúnd. Vlastimila by do Pioniera už asi nevzali, keby pozerali na vek. Ale podľa výkonnosti by ho brali všetkými desiatimi.
Skončil až na čase 2:20:37,1. Škoda tej ôsmej a "deviatej" päťky. Víťaz poradia vekom rezaným mohol mať na Považí čas pod 2:20. Posledné roky v age kategóriách bývajú "šakalí léta". Súperi sú o hodne mladší a do vyššieho vekového levelu chýba rok, dva. Tieto problémy Vlastimil riešiť nemusí. Do mladých zajacov sa dokáže zahryznúť a čo je hlavné, býva úspešný. eN od Vlastimila páči zoznam jeho maratónov. Zatiaľ neúspešne, ale boj nevzdáva. Veď je predsa "vytrvalec". Zaujíma ho Vlastíkov priemer odbehnutých maratónov. Dá sa povedať, že Vlastimil je Česká obdoba Petra Poláka. Od stovky maratónov už ďaleko nebude a eN sa nazdáva, že priemer môže mať ešte lepší, ako ikona Slovenského maratónu. Zapísal eN 27. 10. 2008
Silne nelogicky naukladal eN na obrázok štvoricu chlapcov na 4-tom až 7-mom mieste. Výnimka potvrdzuje pravidlo. Poslední budú prví platí. Ale ako pre koho a ako kedy. Persely Norbertovi č. 80 ( 2:37:28,8 - 4. ), o ktorom už reč bola, je na obrázku štvrtý a štvrtý aj do cieľa dobehol. Pokiaľ s ním utekal kámo Zsolt, bežal veľmi vyrovnane. 35-ty km ho trochu vykoľajil z tempa, ale ustál ho bez straty poradia. Split +02:47,4 dokazuje, že veľké problémy neprežíval. Nemohol si to dovoliť. Za chrbtom mal srdnato bojujúceho
Hneď v prvej päťke stratil na na Norberta 70 sekúnd. Bolo to viac, ako v nasledujúcich 35-tich km. Na 40-tom bola Janova strata na štvrté miesto 2:04. Do cieľa ju skresal na 1:43. Už niekoľko kôl pred cieľom Jano tušil, že Nora (nie Nóra, Nora, Maďara) nedobehne, napriek tomu mal motív bojovať. Organizátori urobili múdru vec. Vypísali tri hladiny finančných odmien. Nebyť toho, Jano by si kľudne doklusal po piate miesto. Ak si chcel zobnúť z väčšej kôpky, musel sa snažiť bežať pod 2:40. Jano pod 2:40 bežal a ukázal, že je na tom s vytrvalosťou dobre. Split +01:24,3 je tretí najlepší. Aj vekovému nožu sa jeho bojovný výkon pozdával. Cenil si ho ako 4. najlepšieho muža a upravil mu čas na 2:31:32,1. Janovi držal obzvlášť palce aj eN. Vybral si ho do družstva. A bola to veľmi dobrá voľba.
Už ani nevieme kto sa eN po pretekoch naivne pýtal, kedy boli M-SR vyhlásené. Chápete to? Jano s eN predsa nie sú blbí. Veď by sa mohla prihlásiť aj iná dvojica a bolo by po titule. Jano by si nejaký vybehal, ale eN, ak všetko do sveta vytrúbi, je bez šance. Bránil niekto, aby si aj iná dvojica obliekla rovnaké trenýrky? Určite nie. Majstri SR sú neodvolateľne Jano s eN. S tým sa už nedá nič iné robiť, ako im zagratulovať a dary posielať. Pred štartom podpichoval v šatni Cyril Bohunický (neskôr)
Skúsenosti eN z maratónov na krátkych okruhoch sú také, že menej trestajú za rýchly začiatok, ako iné. Keby to neznelo ako mierečné kacírstvo, tak povie, že short track sa oplatí prekopnúť. O Jožovi je známe, že rád začína rýchlo. V NMnV to potvrdil. 1/2M za 1:22:18,5 signalizoval úžasný čas. Jožo je behajúca reklama na hlad. Tenučký, ľahký a beží dlhým, plápolavým krokom. Jeho beh dlho nevykazoval zmenu razancie. Pravdou je, že od začiatku postupne spomaľoval, ale do steny nenarazil. Split +05:32,7 nezapiera pokles tempa, ale o nejakej zvlášť hlbokej kríze sa hovoriť nedá. V ôsmej päťke uletel 18 sekúnd nad 21 minút a tie mu v závere veľmi chýbali. V "deviatej" sa pokúšal zrýchliť. Videl, že výkon pod 2:50:00 je pár metrov pred ním, ale dobehnúť sa mu ho už nepodarilo. Zaostal o 10 sekúnd. Vekovému nožu sa Jožov výkon pozdáva. Posunul ho o jedno miesto, teda na piate v poradí vekom rezanom a upravil mu čas na 2:35:09,2. Tých 10 sekúnd Jozefa mrzelo, ale určite si aj uvedomoval, že sa mu podarilo na tartane utekať Veľký beh.
Poznáme istého Waldemara Cierpinského. Keď mu odpratali z cesty prekážky, tak dva krát vyhral na OH maratón. Ale dovolíme si tvrdiť, že vo svojej zbierke úspechov maratón na tartane pod tri hodiny nemá. Paľo, špecialista na 3000 m prekážok ho má. V tom Walda tromfol. 46. PM nebol prvý maratón, ktorý Pavol utekal. V roku 2006, rovnako na domácej trati PM, ale na ceste, mieril pod tri, ale o dve minúty sa pomýlil. Na tartane, ako sme hovorili, je doma, nemýli sa. Pod tri trafil, ale mieril určite nižšie. Malej chybičky sa nevyvaroval. Ale kým by sme ju slovami prezradili, jazyk by sme si zodrali. Nech za nás čísla v tabuľke rozprávajú.
Nemať medzičasy po 200 m, tak podľa "zmŕtvychvstania" v závere by sa nám to javilo skôr ako odskočenie si z trate. Medzičasy máme, teda vieme, že Paľo trať neopustil. Prekážky, na ktoré je Pavol zvyknutý, mu v ceste nestáli. Iba jedna, neviditeľná a veľmi zlá. Únava. Od 37 km spomaľoval. Z letargie ho prebrala posledná tisícka. Bežal ju pod štyri minúty. Pavlov split +04:10, v MRT 9-te miesto. Nakoľko je mladá puška, ktorú vekový nôž ešte nevidí, čas mu neupravil a v poradí vekom rezanom ho poslal o tri miesta nižšie, teda na 10-te. Zapísal eN 28. 10. 2008
Aj keď Stanovi dorastá 47-my letokruh, stále šilhá po Sub3 časoch. V Novom Meste tiež mieril pod tri. 1/2M 1:28:03,8 to na neho bez milosti žaluje. Ale split +07:28,3 bol proti snahe dostať sa pod kultovú hranicu aj v 47-mej sezóne Stanovho žitia. Či sa o to bude do konca roka pokúšať, netušíme. Na Liptov prihlásený nie je, na Perle to je zložité. Zostáva jeden z dvojice Porubského dua a krásna Florencia. Nechajme sa prekvapiť.
eN do NMnV cestoval autobusom. Automobilová výprava z Prievidze na Považie sa nekonala. „Aspoň budem majster výpravy, keď idem sám," vytešoval sa. Ale len do Bánoviec. Tam nastúpil súper výkonnosťou od eN priveľmi vzdialený Jožo Zeleník č. 87 ( 3:19:48,1 - 10. ) je v prvom rade pretekár, potom zberač. Vždy, keď o ňom píšeme, zdôrazňujeme to, ale len tak na okraj zošita. Teraz je to nosná téma. Jozef vie, čo chce v pretekoch dosiahnuť a uteká za svojim cieľom tou najkratšou, zdôrazňujeme povolenou, cestou. Tá leží na tartane tesne pri ľavom obrubníku.
Hádajte, komu patrí biela BO ASICS, ktoré stáli na najkratšej ceste už pred štartom. Ak hovoríte Jozefovi, hádate správne. Už počas behu si Bogdan s Pefom všimli, že jediný pretekár, ktorý im pri predbiehaní neprace z cesty, je št. č. 87. Všimol si to aj hlavný rozhodca, ale nemal dôvod zakročiť. Pred štartom zdôraznil, že nie je povinnosťou pomalších bežcov uhnúť rýchlejším. Len poprosil štartujúcich o ohľaduplnosť. Všetci, okrem Jozefa jeho prosbu vyslyšali.
Jozef neurobil nič odsúdenia hodné. Kritizovať ho za to, že má v hodnotovom rebríčku svoj cieľ položený vyššie, ako ostatní? To veru eN neurobí. Boli to preteky, Jozef pretekal. Snažil sa dosiahnuť najlepší výkon a nerozdával sekundy iným. Možno by sa vybiehaním do druhej dráhy pripravil o čas pod 3:20. A Jozefovi na čase záleží. Ešte šťastie, že Pefo 2:30 podbehol. Keby nie, dalo by sa to otočiť. Treba dodať, že Jozef predbiehal sprava. Nežiadal od pomalších, čo on neposkytoval rýchlejším. Strašil tým Vago vlak, v ktorom bol pripojený aj eN vagón. Rýchlejší pretekár na pravoboku ich mýlil. Rozpis 46. PM nepoznal vekové kategórie a garantoval šesť finančných cien. Jozefovu predtuchu, že sa do prvej šestky nechytá, potvrdila štartová listina. Z peňazí si nezobol, ale kus slávy utŕžil. Organizátori pridali štyri vecné ceny a Jozefovi sa tá posledná ušla. Že sa zmestil do 10-tky najlepších, si veľmi cenil. Vekový nôž ho ocenil o miesto lepšie, 2:50:57 - 9.. Desiaty skončil aj v MRT +04:39,7. My si ho ceníme tiež na 10-te miesto. Toľký je Jozef na rebríku SZM, lebo doposiaľ nastrádal 161 akcií, z toho deväť tento rok.
Pred čítaním o borcoch na 11-tom až 13-stom mieste si skočte vziať niečo pod zub a najedzte za trochu za nich. Oni jesť nestíhajú.
Martin Kačic č. 81 ( 3:23:26,0 - 11. ) je na Považanskom tartane doma. Čas ktorý mu ukázala veľkoplošná časomiera po 105 a pol kole sa určite veľmi odlišoval od jeho predstáv pred štartom. eN sa marí, že sa s Martinom na mierečnej trati už stretol. Ale v AASR rebríkoch figuruje iba jeho brat Peter. Ak sa jedná o prvý dokončený Martinov beh mierečný, čas nie je podstatný. Fero Višnický by vedel rozprávať, ako ťažko sa prvý a navyše úžasný čas prekonáva. 3:23 sa bude Martinovi zlepšovať ľahšie. Martin si overil pravidlo, že najmohutnejšia stena stojí na 35 km. Po stenu utekal Martin ako z Veľkej knihy. Potom ... to si žiada graf.
Slepá závisť dohnala eN k nakresleniu tejto čiary. Vždy keď ho Martin predbiehal, závistlivo pozeral na jeho šľachovité nohy bez gramu tuku a dohováral svojim tlstým nôžkam, aby si z nich vzali príklad. Keď Martin začal kráčať, eN tlsté nôžky boli na koni. „Hoci pomaly, ale utekáme. Vychrtliny, ktoré si nám za príklad dával kráčajú," urazene eN vyčítali jeho tlsté labky. Ale asi príliš nahlas. Maťove nohy to počuli, na 40km precitli. Ako by sa pred tým nič nebolo prihodilo, utekali dvojku na 42-hý km za 8:30. eN tlsté sa ďalej sunuli, ale už nepindali. Nevieme, čím by sme Martina potešili. Vekový nôž mu ubral z času iba štipku, 3:22:37,2 a posunul ho v poradí vekom rezanom o štyri miesta dole. Ak človek kus maratónu v druhej polovici kráča, ani split a poradie v MRT ho potešiť nedokáže +20:40,0 - 19. Keby to bolo pred 1/2M, tak by bol Martin MRT a MZT súčasne. Ale najlepšie by bolo, keby čiaru tempa budúceho maratónu mal Maťo až do konca takú rovnú, akú ju mal po stenu, do ktorej narazil.
Vyhladne tlstému, keď o chudých rozpráva. eN si spomína, koľko gulášu bolo po Považskom maratóne a jeho brucho ho nechcelo. Teraz by sa nedalo prosiť. Jedna príhoda od guláša, ktorá asi s Martinom súvisí. eN spomínal Evke Prezidentovej, že Mišo Holík bol prihlásený do Florencie, ale nejde tam. Hútali, kedy sa vo Florencii vlastne maratón uteká. „Koncom novembra," poučila ich pani, ktorá čapovala guláš. Evka, Gabo Kováč a eN zostali zaskočení. Gabo zložil pani kompliment, že sa podozrivo vyzná. „Bodaj by som to nevedela. Veď mi behávajú dvaja synovia," odôvodnila svoj mierečný prehľad pani. Dvaja synovia? eN si myslí, že to bola pani Kačicová. Ale hlavne myslí na ten guláš. Dal by si. Dvaja chudí čakajú v rade. Zapísal eN 30. 10. 2008 Adrian Oroš č. 83 ( 3:33:51,9 - 12. ), ďalšieho zo série chudých, viezol do NMnV ten istý vlak, ako prezidenta SZM. Šaňo z Dunajskej Stredy, Adrián z Bratislavy. V MRT Aďo tromfol Martina. Jeho split +22:51,9 je o vyše dve minúty mohutnejší, ale čiara mierečného tartanového života je fartleková.
Napriek zvlnenému tempu si zabehol najrýchlejší maratón v tomto roku a vyvrátil dohady ohľadne jeho výkonu na 5. Perle.
Cyril Bohunický č. 98 ( 3:35:20 - 13. ) je veselý človek. Aby nebol smutný, urobili sme tempograf aj jemu. Tiež je verný eN tušeniu, že krátke okruhy treba behať zostupným tempom. Split +20:36,8 a 18-te miesto v MRT je jasným dôkazom.
Každé stretnutie s eN Cyril nezabudne zdôrazniť, koľko má maratónov. eN v hlave počty 75-tich SZM-ákov nedrží. Vždy mu prikývne, ale či sa číslo na rebríku kryje s Cyrilovým presvedčením, si istý nikdy nie je. V šatni spomínal Cyril číslo 92. Ale či pred, alebo po NMnV, to eN nevie. Naše zväzky hovoria, že po. Cyril na internet nepozrie, svoj akciopis neskontroluje. A bolo by to už treba. Cyrilova stovka sa blíži. V prvej polovici obiehal Cyril Vagovlak podchvíľou. Potom zriedkavejšie a nakoniec ho Vagovlak pár krát predbehol. Ale náskok mal mohutný. Strata jedného, dvoch kôl mu vo štvrtom maratóne v roku 2008 ublížiť nemohla. Opúšťame tých, ktorým sa ťaží najesť aposúvame sa k zdravému jadru 46. PM. Tým myslíme Vagovlak.
David Szabó č. 76 ( 3:36:49,3 - 14. ) nepatril medzi bežcov, ktorých eN pred PM poznal. Už ho poznať bude, lebo mu zdvihol sebavedomie, v odhade mierečných schopností iných. Pred štartom si eN neodpustil hlboký rozbor štartového poľa. Zdesene prezradil Gabovi Kováčovi s č. 78, „Gabo ja tu nevidím bežcov, ktorých môžeme poraziť." Ukázal na Davida, ktorý medzi vychrtliny rozhodne nepatrí. „To sú chlapci, ktorí vylezú z fitka a prasknú to za 3:30." Príliš sa nemýlil. David bežal za 3:36. Zo začiatku predbehol Vagovlak o kolo, potom hodnú chvíľu utekal v ňom a v závere bol opäť rýchlejší. V MRT je s +12:06,7 15-ty, tesne pred eN, ale v cieli bol skôr o 10 minút. Davida naše AASR rebríky nepoznajú. Je možné, že mal mierečný krst. Ak je tak, vybral si naň netradičný, ale veľmi pekný "kostôl".
Originál entuziazmus priamo z ruky guru Sri Chinmoy na umeline. Tak sa dostavil do NMnV prvý viceprezident SZM a. s. Prānjal Milovník č. 97 ( 3:39:04,3 - 15. ). Prišiel si zaknihovať 62-hú akciu v roku 2008 a 355-tu celkovo. V tom sa s ním môže za prsty ťahať jedine Šaňo. Ale aj to, len čo sa počtu akcií týka. Priemerná metrická hodnota akcie Šaňoprezidenta je presne 42,195 km. Je vyznávač ortodoxnej mierečnosti. Prānjal recituje inú básničku. Jedna jeho akcia, zo 62 získaných v roku 2008 má hodnotu 95,471 km. Keby sme počítali akcie ako násobok mierečnej jednotky, mal by ich už v tomto roku 118, lebo 56 jeho behov malo viac, ako dvojnásobok dlžky maratónu. Na súťažných podujatiach nabehal Prānjal v tomto roku už 5920 km. To sa podľa eN nedá robiť len z čistej lásky k behu. Ideová nadstavba je nevyhnutná.
Menom, ktoré je v našich končinách tak netradičné, ako úradne povolené, čiže smeroplatné. Nevedel, čo čo slovo znamená, nevedel, že normálne džn, džn, džn, čiže Prandžal, tak to taktne preskakoval. Ale skákal z kaluže pod odkvap. Za menom je klub. So Sri Chinmoy Marathon Team sa Roman, ktorý sa pohybuje iba okolo dráhy nemá kde stretnúť. Prānjal cestoval prvých 8 km pred Vagovlakom. Ale asi usúdil, že tempo je trvalo neudržateľné a mierne spomalil. Vlak mu veľmi pomaly odchádzal. Na 22km strácal 70 sekúnd. To bola najväčšie meškanie Prānjala. Na 32km sa do Vagovlaku opäť zapojil. Začal ho zanechávať za svojim chrbtom, aby do stanice Cieľ dorazil o 3:49 pred Milanom, už len s jedným vozňom.
Grafy sme chceli maľovať iba chudým, ale nedalo nám tak peknú plochú čiaru nevystaviť. V MRT obsadil Prānjal za +3:44,7 ôsme miesto. Vekový nôž ho flagrantne prehliada. Neubral ani sekundu a pridelil mu 20-te miesto so slovami, že ešte musí pár stoviek akcií nazbierať, aby si ho začal všímať.
Konečne sme sa prepracovali k Vagovlaku. Tiahne sa touto story ako červená niť a to priatelia nie je klišé, to je fakt. Nebojíme sa tvrdiť, že Vagovlak bol zdravé jadro Považského maratónu. Áno. Chlapci na prvých priečkach utekali rýchle časy, To nepopierame. Ale vítali ich chlapci v žltých vestách, zodpovedne si plniac povinnosti na občerstvovačke, nadšenými mexickými vlnami? Veru nevítali. Vítali tak iba mašinfíru Vagovlaku a cestujúcich, ktorí sa vo vlaku viezli. Preto tvrdíme, že zdravé jadro bol Vagovlak. Osádku bezstarostnej jazdy v Milanovom vlaku tvorili na slovo vzatí špecialisti v nasledovných oblastiach:
Milana Vaga č 89 ( 3:42:55,8 - 16. ) - Špecialista na rovnomerne idúce vlaky, špecialista na zdravé jadro ( zdroj energie ), špecialista pre styk s verejnosťou. Ľubo Okruhlica č. 89 ( 3:42:55,9 - 17. ) - Špecialista na udržovanie a odstraňovanie závislostí na čomkoľvek, špecialista na pokúšanie Milana v závere. Gabo Kováč č. 78 - ( 3:52:18,7 - 19. ) - Špecialista na rovnomernú konverzáciu, špecialista na vtipy, špecialista na veselé začiatky. Miro eN Kriško č. 86 - ( 3:45:20,6 - 18. ) - Špecialista na čierne jazdy, špecialista pre spravodajskú službu, špecialista na boľavé konce. Milan prišiel do NMnV ozdobený kvalitným výkonom 3:29:50 z Trnavy. V tom istom, päť štvrťovom rytme rozbiehal na tartane svoj vlak. Že po 10km strácal na 5min/km 33 sekúnd nebolo nič divné. Milan vie tempo k záveru stupňovať. Divné bolo, že za ním tvrdohlavo visel eN, ktorý prišiel do NMnV bojovať so 4-hodinovým limitom, nie s 3:30. Gabo prišiel do NMnV bojovať s eN, lebo duel v Košiciach, kde navrhol odvetu za Chodbu eN, sa nestretli. Gabo utekal v Budimpešti.
Veselo bolo prvé kilometre vo vlaku. Gabo rozprával vtipy a eN, napriek tomu, že rečnenie v úvode behu považuje za príčinu straty nie len reči, ale hlavne tempa v závere sa rehotal a lapal po dychu. Švéd v POLARnych hodinkách sa len chytal za hlavu. Veselosť eN rozveselila aj Jančiho Mochnackého na občerstvovačke. Pokrikoval nie len na Bogdana ale aj na vyškereného eN. Keď Milan nahovoril chlapcov na občerstvovačke, aby robili skupine Mexické vlny, veselší beh Janči nenájde ani v Rakúsku. Po 200 metroch behu hľadal eN, ako budú časomierny chlapci o počte informovať. Zaregistroval plochý monitor, ale čítať z neho nevedel. „To nezvládli," sťažoval sa Milanovi, ktorý zostal tiež zaskočený. 400 m bežali v zaskočenosti, ale potom zodvihli zrak k nebesám a informačná dokonalosť sama na nich hľadela.
eN sľúbil, že nebude klamať. Tu trošku klame, lebo na stojane boli tri riadky informácií. V rámci úspory miesta sme z nich urobili dva. Taká malá biele digitálna lož, za ktorú ba sa eN prepadnúť nemal. Ale eN mal informačný problém. Tabuľa ho ignorovala. Len VAGO, alebo OKRUHLICA, alebo KOVÁČ. Meno KRIŠKO odmietala vysielať. Chlapci eN deptali, že stratil chip. Ale na tlstej nôžke ho videl. Potom, že mu nefunguje. Ale "píp show" pri prebiehaní cez koberec eN počul. „Musím bežať buď prvý, alebo posledný v skupine. Vtedy ma na tabuľu napíšu," vyhodnotil situáciu eN. 50 m pred šachovnicou zapol forsáž, dostal sa pred Milana, ale meter pred kobercom bo predbehli nejakí rýchli záškodníci a po nich na tabuli zase VAGO!
To boli dva jediné výlety eN pred Milana. Potom už len čakal, kedy mu mašinfíra vagón odpojí. Najskôr odpojil Gaba. Stalo sa na 17-stom kilometri. Potom sa na 26km zdalo, že odpojil Ľuba. V priebehu 2km stratil na Milana minútu. Na 33km sa strata vyšplhala na minútu a pol. Ale nie pre každého značí 33 koniec. Na 35-tom km dochtor Milana s eN dotiahol a hneď rútil sa pred nich. „Doktore, ty si si niečo šľahol!" podozrieval Ľuba Milan. „On môže, vie sa z toho vyliečiť," závidel eN a modlil sa, aby Milan nezačal za Ľubom zrýchľovať. Milan najprv skúmal situáciu. Keď strata narástla na 15 sekúnd, usúdil, že to dochtor myslí vážne a vydal sa ho stíhať. Zrýchľujúcej lokomotívy sa už eN držať nedokázal. Vyšmykla sa mu a nastali pre neho ťažké chvíle. Široký úsmev z prvých kilometrov sa mu zúžil. V priebehu 5km stratil na Milana a Ľuba skoro dve a pol minúty. Nie veľa chýbalo, aby ho srdnato bojujúca dvojica dobehla o kolo. Milan prehráva súboje v koncovke málokedy. Aj keď nemal svoj najlepší deň, dobehol o jedinú desatinu pred Ľubom.
Nebyť zdržovania na občerstvovačkách, ( to máte: zastaviť sa, vziať termosku, otvoriť termosku, naliať z termosky, vypiť čajík?, kávičku?, zavrieť termosku, odložiť termosku, rozbehnúť sa), mohol byť ešte lepší ako 3:42:55,9. Vekový nôž mu zaň dal dve jednotky za poradie 11. a čas mu upravil na 3:08:57,4. V MRT skončil Ľubo na 13-stom mieste, keď dosiahol split +9:52. Ešte pokiaľ eN vnímal, všimol si, že Ľubove Fastwich2 vykazujú rovnaký defekt, ako vykazovali jeho. Odliepa sa im dezén na päte. Pri nízkom zdvíhaní nôh šúcha o zem a znervózňuje. Myslíme eN. Preto ho prilepil. Či znervózňuje aj Ľuba uvidíme pri nasledujúcom blízkom stretnutí. Zapísal eN 1. 11. 2008
Milan bežal v NMnV 109-ty maratón, šiesty v tomto roku. Tvrdenie, že nemal svoj deň obstojí iba v porovnaní s jeho výkonom z Trnavy, lebo v kontexte celého roku je dráha tretia najrýchlejšia. Výstražné vztýčenie prstu na konci čiary vyprovokoval Ľubo.
eN sa na Milanovi priživoval tak, ako ukazuje obrázok a vo sne by ho nenapadlo provokovať ho. Snažil sa za ním visieť čo najdlhšie a vďaka tomu, že nevztýčil prst skôr, vydržal dlhšie, ako dúfal a aj ako by si bol za svoju usilovnosť v tréningu zaslúžil.
Dvojgraf ukazuje, kam doviedlo neprimerané počiatočné tempo dvojicu hercov. Gabo bude tvrdiť, že mal začiatok optimálny, ale eN vie svoje. Obaja začínali s veľkými očami, ktoré potom museli v závere privierať. V lete utekal eN s Gabom jednu etapu MUMu. eN POLARny tréner vtedy slúžil u Gaba. Tiež mu tvrdil, že uteká OK. Až do chvíle, keď "nahle zomreli sme dvaja. Smúť za ním pieseň, pieseň smúť." Gabo POLARneho trénera prepustil zo služby a kúpil si nového. Ale nový mu radí rovnako hlúpo. eN sa POLARneho Švéda ujal. Vieme, že Fína. eN ho iba podpichuje. Na optimálnom tempe sa s ním zhodne. Švéd zbytočne signalizoval eN, že jazda vo Vagovlaku je na neho prirýchla. To eN vedel aj bez neho, ale na tartanovej koľaji sa cestovalo veľmi príjemne. Škoda by bolo z vlaku vystupovať. Čakal, kým ho mašinfíra vymákne a vyšmarí.
Možno pomôže, keď si zahreje makovičku v kapucni flisovej klokanky, ktorú mu daroval Gabo za CD Járu Nohavicu, ktoré mu eN sľúbil už na MUMe, ale mohol splniť, až keď Ikarus svoj veľmi dlhý let k eN ukončil. Do bielkoviny k 46. PM si eN zapisuje, že to bol jeho 31-vý mierečný počin v roku 2008, 291-vý celkovo a prvý na dráhe.
Maratón na dráhe, to nie je len utekanie. Treba sa zamýšľať nad jeho miestom medzi vytrvalostnými disciplínami. Nie je to maratón, ktorý by mal potenciál byť v budúcnosti masovým podujatím. Gabo s eN sa zhodnú v tom, že hlavný zmysel maratónu na dráhe je umožniť dobrým borcom prekonať rekordy v zriedkavo vypisovaných disciplínach. Práve to, že sa nebehajú často, z nich robí disciplíny v ktorých sa to môže dariť. S maratónom na dráhe je potrebné upravovať aj mierečné názvoslovie. Gabo s tým začal bezprostredne po dobehnutí. Všimnite si jeho 17-ty km. Prepad tempa spôsobilo odskočenie si z trate.
Vstup, ktorým maratónci vybiehajú a vracajú sa na štadión, sa nazýva Brána borcov. Lenže maratónci na dráhe štadión neopúšťajú. To treba terminologicky ošetriť, povedal si Gabo a bránu borcov počas maratónu na dráhe premenoval na Bránu borcov, ktorí potrebujú čúrať. Ale treba poznamenať, že dve plnohodnotné WC boli bežcom počas behu k dispozícii v budove pod tribúnou. Brána borcov, ktorí..., slúžila len niektorým milovníkom prírody. Neúprosný postup podľa absolútneho poradia zatlačil prezidenta SZM ku dnu tejto story. Ale veľké kapre plávajú v rybníkoch blízko dna.
Šaňo po behu konštatoval, že sa mu prerušenie oslavy oplatilo. Tiež bol s organizáciou spokojný. Za 50 Sk, na rozdiel od eN sa prihlásil včas, si užil veľa muziky, získal 503-tiu / 33-tiu akciu a navyše splnil limit, ktorého sa s eN obávali. Šaňo nastúpil na štart v jubilejnom 500-vkovom drese. Nakoľko boli prítomný jeho krajčír a dizajnér, reč sa zvrtla na veľkosť dresu. Dizajnér tvrdil, že Šaňom požadovaná veľkosť "M" je poddimenzovaná. Neobsiahne veľkosť prezidenta. Šaňo oponoval, že je OK, aspoň má motív chudnúť. Gabo je diplomat. Tričko dajme tomu, ale trenírky by si žiadali o štipku väčšie "eMko". Niečo ako "XXM". To uznal aj Šaňo a sexi vypasovaný spodok súpravy nahradil voľnejším. Teóriu rýchleho začiatku, ktorá sa eN javí na krátkych okruhoch ako výhodné, uplatňuje Šaňo v každom maratóne. Začne rýchlo vždy a všade. Problém rieši, ak sa dostaví. Keď sa nedostaví, gúľame očami, aký je rýchly. Ťažko nám šetriť grafovým papierom, keď Šaňove brucho robí prieky. 40-ty km je od cieľa veľmi blízko, ale Šano vie počúvnuť hlas z vnútra aj 200 metrov pred cieľom. Prvá jama v tempočiare na 16 km ho stála minútu, druhá na 40-tom minút 5. Spolu šesť minút, ktoré sa dobehnúť nedajú. Ale keď musíš, tak musíš. Aj tie sa podpísali na splite +28:30,3 a 20-tom mieste v MRT. Vekový nôž, ten vie povedať, či vyhral Šaňo, alebo eN. Hovorí, že Šaňo. Až o osem minút. 3:12:08 / 12. ku 3:20:02 / 13.. To je rezultát v poradí vekom rezanom. Ten je pre eN najsmeroplatnejší. Po veľmi dlhom období dochádza k sťahovaní prezidentskej štandardy z Tlmáč do Žiliny. Šaňoprezident dobehol do cieľa skôr, ako prezidentka Evka. Uvidíme, ako dlho bude prezidentský palác v Tlmačoch bez štandardy. Odpoveď nám môže dať Mikuláš Liptovský.
Split +39:37,9 už signalizuje veľmi vážne chybu v odhade tempa, na ktorom sa určite podpísal Jurov optimizmus z Trnavského času 3:59:28. Dva týždne sa ukázali ako krátka doba na dobitie batérií a v spolupráci s bezstarostne rozbehnutým 1/2M za 1:51:59,7, z toho vznikla menšia mierečná príučka. Ale s dobrým koncom. Juro nevzdal. Rozhodcovia ho napriek prekročeniu limitu dobehnúť nechali a vo výsledkoch sa objavil rovnako, ako víťaz. Akurát o pár riadkov nižšie. A aby sme o hercoch 46. PM podali úplnú informáciu, treba spomenúť už iba jedného, teda druhého bojovníka na tartan padnutého.
Peter Portášik ( NDC ) nastupoval na štart s istou predstavou o čase. Aká to bola predstava netušíme. Jeho 5 km za 18:03 a 10 km za 36:28 prezrádza, že to nebola predstava len dobehnúť. Dokonca sme náchylní uveriť, že Peter mal v pláne iba rýchlu 25-ku, ktorú by v tréningu len sotva dokázal utekať. Po odstúpení sa šiel prezliecť a spokojne rýchlu 25-ku vyklusával.
Nech je tak, či onak, po 46. PM zostáva Peter s počtom 52 akcií sedieť na 74-tej priečke SZM rebríka. Zapísal eN 3. 11. 2008 Aký teda bol 46. PM, výhradne na tartanovej dráhe utekaný, o ktorom sa viedli diskusie, či to je Považský maratón, alebo či maratón vôbec. Pre nás to bol nie len maratón, ale aj Považský maratón. Dokonca sme radi, že z jeho názvu vypadlo "medzinárodný", lebo o medzinárodnosti nerozhoduje názov, ale pretekári. 46. PM mal kompletné zastúpenie V4. Bol po technickej stránke precízne pripravený. Nesmierne náročný na prácu rozhodcov, ktorí popri elektronickom meraní, merali medzičasy a výsledné časy aj ručne. eN priznáva, že mal pred štartom obavy. Neopodstatnené. Hlavný motív premiéry maratónu na dráhe bolo sťahovanie slovenských rekordov v behu na 25 000 m a 30 000 m z Nových Zámkov od Imricha Magyara k Pefovi do Kysuckého Nového Mesta. O rok by to mohla byť zápletka presne opačná. eN kritizoval vypísanie 4h limitu. Ale keď videl, ako zavadzia spomaleNý bežec rýchlemu, dospel k názoru, že v prípade nevyčlenenia vonkajších dráh pre pomalých, ktorým už prekonávanie rekordov nehrozí, by vedel akceptovať aj tvrdší limit. Možno by mu neumožnil PM na dráhe utekať, ale dráha nie je miesto pre masové podujatia. Na dráha sa musí behať rýchlo. S veľkým záujmom očakával, ako budú rozhodcovia uplatňovať pravidlo o občerstvovaní, za ktorého nedodržanie hrozili diskvalifikáciou. Dráha nie je cesta. Vyriešili to pragmaticky. Kým prvý pretekár neprebehol 5 km, piť sa nesmelo. Potom sa už mohlo občerstvovať kedykoľvek. Ovca zostala celá a vlk nebol smädný. Za ojedinelo nízky štartový poplatok podľa termínu prihlásenie ( 50 Sk, 100 Sk s 150 Sk ), dostal pretekár bavlnenú polokošeľu s novým logom podujatia, tri mydlá, telový šampón, saponát na riad, hrču vzoriek výživových doplnkov, plechovú dózu, pero, občerstvenie počas a po pretekoch.
Ale to sú iba veci. eN si najviac cení to, že si splnil jeden z posledných mierečných snov. Utekal maratón na tartane. Nad budúcnosťou maratónu na dráhe sa eN zamyslel v správe č. 1033. Keby chlapci splnili jeho sen o dvojjedinosti PM, bol by potešený. Zapísal eN 4. 11. 2008
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
- KLAD 01. Zachránený 46. ročník Považského maratónu
Jediná
vec, v ktorej klamal, bol tento obrázok. Bogdan je pravda. Pefo je pravda,
ako aj tartan, trávnik, futbalová brána a budovy.
Napriek
tomu bola rozhodnutá tesne pod 4 hodiny utekať. eN hovorí, že 42195
metrov aj utekala. Ale Evka bežala maratón+. Viac, ako polovicu bežala výhradne
v druhej dráhe, aby neprekážala rýchlejším. Jedno kolo v druhej dráhe
je dlhšie cca o 8 metrov. Keď udrela štvrtá hodina, bola 75 metrov pred cieľom. 
Jaro
Pavlacký ( 3:02:28,2 - 8. ) svojim výkonom eN doslova šokoval.
Keby mal tipovať, nešetril by na kamarátovi optimizmom. Dal by mu čas
3:19 a čakal výkon tesne nad 3:20. 
Po
vstupe do budovy AFC Považan zaregistroval eN na chodbe Jana
Mochnackého a vedel, že prišiel s nejakým koníkom demolovať
NMnV. Prišiel koník
Bogdan
s kŕčmi v nohách po 30-ke vzdal. Možno to niekoho, kto nemá rád JM
Demolex Bardejov, alebo len JM, teší, ale eN medzi nich nepatrí. 
Vychádzalo
im, že cieľom prebehnú spolu s Pefom. Že budú mnoho kôl za ním,
kamera vidieť nebude. Nahodili neunavený, veselý výraz,
zrovnali si dresy, aby boli v záberoch pekní... zbytočne. 
Štyri
krajiny V4 si mali rozdeliť tri miesta položené nad tartanom vyššie, ako
0 cm. Nelámte si hlavu, je to stupeň víťazov. 
1. Pefo
2. Zsolt
3. Vlastimil
Vlastimil
Bukovjan ( 2:32:52,8 - 3. ) striehol, ako sa situácia vyvrbí. Na
Pefove a Bogdanove tempo 3:30/km sa nachytať nenechal. Beháva už nejaký
ten piatok a vie odhadnúť, čo je a čo nie je 42,2 km udržateľné
tempo. Keď po štyroch kolách zistil, že Zsolt sa venuje viac udávaniu
tempa oddielovému kolegovi Persely Norbertovi (
2:37:28,8 - 4. ) a vedúca
dvojica sa vzďaľuje viac, ako mu bolo milé, vydal sa na 36 km dlhé sólo.
Po 30-ty km, si vypracoval pred Zsoltom náskok 1:33,9, čo znamená, že ho
pravdepodobne predbehol o kolo. 
Jana
Kucharíka č. 95 ( 2:39:11,5 - 5. ). Jano nemá maratón zaradený
v portfóliu bežeckých záujmov na popredných miestach. Podmierečné
behy ho rajcujú viac. Ťažiac z rýchlosti dokáže ale maratón
behať veľmi dobre. V NMnV to potvrdil.
Jozefa
Poláka č. 84 ( 2:50:09,7 - 6. ), že zabalí. Mrkal na eN, aby si
aj on do Joža rýpol. eN povedal, že je to možné, ale je možné aj to,
že zabehne výborný maratón. Uhádol. B bolo správne.
Paľo
Michalčík č. 82 ( 2:55:32,6 - 7. ) je na tartane doma. Na tom v
NMnV dvojnásobne. Len či mu nebolo dlho, keď nikto brvná a vodné
priekopy pod nohy nekládol. 
Stano
Ďuriga č. 99 ( 3:03:35,9 - 9. ),
na rozdiel od Paľa, už mladá puška nie je. Vekový nôž mu pridelil
čas v štvorštvrťovom rytme 2:48:52,4 a posadil ho na 7. miesto v poradí
vekom rezaným. 
Ak
čakáte, že eN s Jozefom zatočí a odsúdi ho, tak Vás sklameme. 
Prānjal
robil Romanovi Bajčíkovi, hlásateľovi 46.PM
dvojnásobné problémy. 
No
a dochtor Ľubo prišiel do NMnV uzimený. Prvé kolá utekal v bunde. ASI X
si mädlil ruky ako Puma v Pekingu po Boltovej 100-vke. 
Podľa
našich vedomosti si Ľubo urobil vo svojom šiestom maratóne v tomto roku
osobák. 
a eN - 
eN
prišiel do NMnV s odhodlaním začať trochu nad pomery. Preto Švéda
ignoroval. Bol to
dostatočne vyzbrojený, aby to ustál. Mal rýchle, majstrovské trenírky,
harmonické tričko
a zbraňou najväčšieho kalibru bola čierna zicherka v čelenke.
Prichytenie eN optiky čiernou zicherkou je obdoba čierneho pásu v
karate. 
Iba jeden tromf zostal doma. Tréning. Ak raz vytiahne aj teN, tak
ho už z vlaku za čiernu jazdu vyhadzovať nebudú. Ale to si musí eN
najprv v hlave uložiť. 
Šaňo
Simon (3:57:56,1 - 20.) je v zberačskom rybníku najväčší
kapor. Po prehodnotení neúčasti na dráhe, ktorú mali s eN pripravenú,
musel podnikať kroky, aby mohol do NMnV prísť. Piatkové stretko s
kamarátmi v DS prerušil. Pricestoval vlakom, odbehol maratón na dráhe
a po behu si ho kamaráti vyzdvihli a autom zaviezli na pokračovanie
oslavy.
Juro
Mihálik ( 4:23:37,3 - 21. ) svoj graf v story vidí iba preto, že
sa obetoval a vzal na seba posledné miesto nie len v absolútnom poradí,
ale aj v MRT.
