|
|
|
|
9. Self-Transcendence 6h beh - Nitra, 25. 4. 2009 Vojnu motívov v eN búdke vyhrala Nitra. eN si vybral cestu menšieho ekonomického odporu, ale Košiarny briežok zostáva úloha stála. Odhliadnuc od toho, že ŠŠdonor (hneď o ňom dáme reč) hradil cestu a štartový poplatok 18 € neprihláseNému, eN sa na Sihoti zoznámil so svedkom posledných krokov Števa Petrikoviča za zlatou akciou č. 111.
Rudo Petrikovič ( 0:43 - 7. / 2. M50 - 10km ) posledné kroky svojho brata v "merušiestom" roku nevidel. Svedkom bola iba zlomená vŕba za ním. Ak mala zlomený kmeň už vtedy, po sledovaní odchodu zberača z tohto sveta má určite zlomené aj srdce. eN už húta, ako vyrobiť a pripevniť na vŕbu kardiostimulátor, pomocou ktorého by dokázala svoju traumu prezradiť okoloidúcemu, aby sa jej uľavilo. Nástenka je vŕba druhej generácie. eN jej porozpráva čo sa mu páči, alebo nepáči. Druhá generácia to vŕbe zapíše do letokruhov a dokáže to náhodnému pocestnému reprodukovať aj po rokoch. eN rozčeril pred dvomi rokmi názorovú čitateľskú hladinu Nástenky, keď vyslovil súhlas s tým, že organizátor nenasledoval Štefana a tiež beh neukončil. eN ani dva roky po nemá dôvod meniť názor na neprerušenie piesne po prerušení Števovej piesne. Ale jeden otáznik, ktorý šepol vŕbe druhej generácie rok po, je vyriešený.
Ospravedlnenie je Dušanova nadpráca. Na rozdiel od Štefanovho mena vo výsledkoch nebolo vôbec potrebné. Naše poďakovanie ale potrebné je. Chýba už iba jedno. Kardiostimulátor na zlomené srdce vŕby. Ale to už nie je úloha pre Dušana, ale pre eN, ktorý je rád, že sa s dvojnásobne zlomenou starou dámou zoznámil.
Self-Transcendence Nitra, to je deň nabitý batériou behov. 12h, 6h, 10 km, 6h štafeta trojčlenných družstiev a toho roku pribudol beh na 100 km, čoby M-SR 2009. Nemôžeme sa jazykom obtrieť o každý. Budeme držať stopu SZM. Ale začneme neSZM-ákom, ktorý otočil strelku eN kompasu zo smeru SNV Košiarny briežok na Nitru.
Stálo ho to 20 €urópskych peňazí. Chodba, to nie je leN, ale aj Ondrej Hanzlík. Prvý "Chodbový zisk" si už po bratsky rozdelili. eN si urobil z Nitry Hamburg. Odcupkal mierečné m a mal padla. Po maratóne boli spolu s Gabom Kováčom (neskôr) na prvej figúre vo veteránoch, lebo Paľo Blažek, ktorý suverénne viedol o niekoľko kôl, musel pre bolesť kolena odstúpiť. eN bežal bezproblémovo, ako keby to nebol ani on, ale mal zajačie úmysly. Desilo ho zložité cestovanie domov. Chcel stihnúť posledný "jednoduchý spoj", čo vylučovalo utekať 6 hodín. Keď to Gabo s eN po maratóne típli, donora Števa, ktorý bežal kúsok za nimi, dočista zavalilo prvé veteránske miesto, ktoré na neho zhodili zo svojich pliec. Prvá figúra je ťarcha ako hovädo. Števo nevyzeral dobre. Evidentne mu chýbalo palivo. Keď ho začala lámať zimnica, eN mu dal gél, ktorý mu zvýšil. Polovicu z neho si trasúcimi sa rukami vytlačil na bradu. Keď ho krikľavo žltým gélom prizdobeného, navyše vykrúteného do strany ako paragraf uvidel Gabo, v momente vystrelil za dievčatami od červeného kríža, aby sa pripravili na zásah. Potom za eN, aby Števa presvedčil, nech to zabalí. Ale to nepozná Števa. eN vedel, že by ho z trate dostal iba dvomi, tromi ranami z deviny. Ale svoj predčasný útek z Nitry zrušil, lebo vedel, že za hodinu a pol, ktorá zostávala do konca 6 hodinovky môže vypadať ešte horšie. Števova túžba po víťazstve bola obdivuhodná. Keď požiadal o acylpirín, zohnal mu ho. Snažil sa mu podať tričko, aby si ho obliekol na trasúce sa telo, ale to by stratil minimálne dve tri sekundy. Števo ho zahodil.
eN poprosil dievčatá na občerstvovačke, ktoré ochotne uvarili čaj, aby n9m už vychladnutý trochu zohriali a tak7 nech trochu zohreje Števa. Rozmýšľal, aj o teplej polievke, ale tú by Števo zahodil, lebo na neho útočil umne bežiaci Peter Pavuk ( 53,814 - 10. / 2. M50 - 6h ). >>> Petra píšeme červenou farbou, preto ho eN musel informovať, že prvé miesto je na dosah. Donor, nedonor, eN je v prvom rade Nástenkár SZM. Peter pritlačil a jeden čas bežal pred Števom, čoby predák M50. Ale Štefan odpovedal ešte silnejšou túžbou po víťazstve. Hekanie Ivoše Zejdu je v porovnaní s lamentovaním Števa iba neškodné mrmlanie. Peter ctí metódu postupných krokov. Prvý krok bol maratón. Aby bola akcia. Keď sa cítil dobre, posunul cieľ na 50 km a od neho to bolo k 6-tim hodinám už iba kúsok. Druhé miesto je bonus za splnenie tretieho levelu.
Štvrtá tohoročná akcia z Nitry je Petrova 148-ma akcia, ktorú ulovil počas pavúčieho života a verte, alebo neverte, je prvá nadmierečná. Takto svet prichádza o ortodoxne mierečných SZM-ákov. Keď Peter zistil, že súboj so Števom by vyžadoval hraničné nasadenie, poľavil, aby dobehol do cieľa pekný. Števo to lámal aj potom.
Zbytočne eN zdôrazňoval, že už nič nehrozí a môže nasadenie zmierniť. Peter neútočil a tretí v poradí Milan Roskopf ( 48,994 - 15. / 3. M50 - 6h ) viac pozornosti, ako súťaži venoval trojici loptičiek, s ktorými počas behu žongloval, aby si krátil dlhú chvíľu. Za chrbtom už nemal nikoho, zvyšní dvaja hráči v M50 boli ďaleko pred ním, preto loptičky.
Milan Števa nesledoval, ale Števo Milana s obrovským nadšením. Pred štartom poletovali vzduchom nie neškodné loptičky, ale sekerky. Števo si od Milana vypýtal autogram a chcel mať aj fotku. „Nechoď k nemu blízko. Vyrušíš ho a sekerky mu spadnú," upozorňoval Števa eN a ani to nedopovedal, tresk. Jedna sekerka pristála v tráve. Milan eN vysvetlil, že ho nevyrušil Števo, ale slová, že sekerka spadne. Spomenúť pred žonglujúcim padanie náčinia je obdoba lízania citrónu pred muzikantmi v dychovom orchestri. Dobre vedieť pre budúcnosť. Počas behu Števo žongléra prehliadal. Dávkovač úsilia, zaseknutý na maxime ho s mrmlaním "maminka moja" sunul k 6-tej hodine behu. Števo dobre nepočuje. eN špekuloval, ako ho zastaví, aby nebežal aj po zaznení klaksónu. Našťastie pomohol Fero Šabík, coach víťaznej štafety "Stredoslovákov".
Posledné minúty bežal vedľa neho a zastavil ho tak, aby bolo jeho prvé miesto v 6 hodinovom behu veteránov nespochybniteľné. Po šiestich hodinách behu a po dvoch hodinách veľmi tvrdého remesla, keď na Števa eN modré dostal tričko, ktoré zbytočne hodinu a pol nosil na pleci, sa mohol Štefan konečne usmiať. eN ho poslal prezliecť sa a počkal pri zástavke s číslom 126.
Ale to, že sa Števo usmial, jeho vyčerpané telo nevyliečilo. V stane, kde sa prezliekal, vydesil pani, ktorej jeho stavu robil starosti. Nosila mu calcium, magnézium, všakovaké zázračné pilulky, napájala, kŕmila ho, Števov stav sa nelepšil. Jeden čas už bol eN rozhodnutý, že dá na jej rady, zostanú do rána na intráku a vyrazia domov až ráno. Starostlivej pani očividne odľahlo, ale Števo nocľah rezolútne odmietol. „Zajtra pískam futbal! Aj keď to budem riadiť iba zo stredového kruhu, musím tam byť. Nemôžem tu spať."
Pred vyhlasovaním sa stav Števa začal normalizovať a navyše sa na nich aj šťastie usmialo. eN povedomý chlapík sa ponúkol, že ich hodí do Trenčína autom. Keď vystupovali z jeho skôr autobusu ako z auta, chlapík prezradil, že je umelec, mím. eN si konečne spomenul, že
Vlada Kulíška ( 56,874 - 5. / 5. M18 - 6h ) pozná z Novák. Prestávku štafety Harmony run, ktorú minulý rok eN utekal, vypĺňal Vlado etudou s imaginárnou loptou. Aj sa eN zdalo, že to hrá príliš dobre na hobíka utekajúceho skrz Európu, ale pustil to z hlavy. Keby nepustil, vedel by.
Sihoť story sa nám zvrhla na oslavný epos o eN ŠŠdonorovi. eN vedel, že vo finále state o Štefanovi bude musieť stáť na zemi pevnejšie. Víťazstvo v M50 je síce pekné, ale v konkurencii, ktorú v Nitre Števo mal, ho skôr utrpel, ako vybojoval. Bol nezlomný, ale vzhľadom k jeho maratónu to nebol dobrý výkon. Na borca s mierečnou výkonnosťou 3:20 - 3:30 je 55 km za 6 hodín žalostne málo. Peter Pavuk, zaostávajúci v maratóne vyše pol hodiny, mu dokázal zle podkurovať a po šiestich hodinách mal na neho manko iba 1,3 km. Dokonca pohodári typu Gabo s eN mu neustále rečniac, poľahky odišli ešte pred maratónom. Nemá sa hovoriť, čo by bolo, keby bolo, ale eN cítil, že prvé miesto, z ktorého po maratóne z trate zliezli, by dokázali pred Štefanom udržať. Kde je u Štefana chyba? eN ju vidí v štruktúre jeho tréningu. Behá príliš veľa krátkych, rýchlych úsekov pod 1 km. Zabúda na špeciálne tempo a tempovú vytrvalosť. Dvoj a viachodinové súvislé behy v pásme OV do tréningu nezaraďuje vôbec. Často beháva dva tri krát za deň, čím mesačnú kilometráž oklame. Ale nebuduje si energetickú odolnosť. V energetickom kolapse dobieha už maratóny. 6-hodinovka je preň prisilná káva.
Musíme v našich úvahách zájsť ešte ďalej. Števo sa počtom akcií blíži k stovke. Keby boli všetky jeho maratóny odbehnuté tak, ako ich behá v období suchej viery, bol by dávno člen SZM a eN by mu už pripravoval tričko so stovkou panáčikov. Števo členom SZM nie je, lebo niektoré jeho maratóny neboli kóšér. eN to vie a je proti infikovaniu majetku SZM pochybnými akciami. Je celkom možné, ak nebudú prezident a prezidentka proti, že tričko od SZM Števo dostane. Ale miesto na rebríku a honor viceprezidenta nie. Niet takých odpustkov, ktoré by v tomto eN obmäkčili.
6 hodinový beh vyhral Bogár János ( 71,144 - 1. / 1. M18 - 6h ). Až do konca tvrdo bojoval o prvenstvo. Mal so sebou veľmi zdatného asistenta, ktorému keby ktosi odmeral, koľko kilometrov nabehal s pohárom v ruke, isto by sa umiestnil v 6h behu veľmi vysoko. eN s Gabom si nosiča všimli. Netušili, že nosí pitie Jánošovi. Podozrievali ho, že si robí pri jazierku tieňovú občerstvovačku a z oficiálnej prenáša pitie. Prečo to nosil o cca 500 metrov od občerstvovačky vedia iba dvaja šarvanci z Maďarska. Jánoša si eN všimol hlavne pre jeho nerovnomerné tempo, pre pronáciu vo fáze došľapu snáď najväčšiu, akú kedy videl a potom na konci, keď odrážal útok
Miša Jamricha ( 70,731 - 2. / 2. M18 - 6h ), ktorý ho mal na dostrel, ale nedarilo sa mu dotiahnuť sa, tak to v závere vzdal a dobehol druhý a zároveň posledný, komu sa podarilo nabehať za šesť hodín viac, ako 70 km. Samozrejme, ak neberieme do úvahy Pefov Slovenský rekord 84,392 km v medzičase, či skôr v "medzimetroch" behu na 100 km. O Pefovi dáme reč neskôr. Dušan Krajčovič ( 62,735 - 3. / 3. M18 - 6h ) bol v závere 6-hodinovky úspešnejší v posúvaní poradia, ako Mišo. Dokázal sa pretlačiť na tretí stupeň. eN sa s Dušanom stretol prvý krát od udelenia Bull terrier trophy 06. Dohodli sa, že na Liptovskom maratóne uskutočnia blízke stretnutie, za účelom odovzdania veľmi starého Diplomu. Zapísal eN, 27. - 30. 4. 2009 | |
|
|
Dušan
Harangazó, race
director s IAU bronze label si vygooglil z Nástenkovej vŕby otáznik
a dokázal naň s ospravedlnením odpovedať. Vŕby druhej generácie sú vďaka
internetu veľmi silný nástroj.
Števo
Ševčík ( 55,104 - 8.
/ 1. M50 - 6h ) eN zhypnotizoval šušťaním €uropapierom. Sľúbil revanš
za to, že ho eN pretlačil do štartovej listiny Chodby a sľub
splnil. 
Na
občerstvovačke bola široká ponuka nápojov, medzi nimi aj nealko pivo.
Števo si ho vzal ako čaj. Roky sa mu darí držať suchú vieru, pivová
chuť v ústach ho k smrti vyľakala. Preto radšej nepil nič.
