zľava: fanúšik A., Ján Varmuža, Sigurd Kerekeš, Evka Seidlová,
fanúšik B., Ľubo Okruhlica, Igor Bazala, eN
Lepší pohľad do tvárí páchateľov.
foto: Samo Spúšť

13. ŠTEFÁNIKOV BEH IVÁNKA - BRADLO
3. máj 2009.

 Výsledky

Napísaniu Prsť story, také meno nesie tento príbeh, predcháda Prelet ponad archív Igora Bazalu.

V ňom sa 13-tej edícii Štefánikovho behu Ivánka - Bradlo (ŠBIB) venujeme iba okrajovo. Dôvodom bolo ušetriť si písmenká na túto story. 

Pred čítaním Prste si Prelet pozorne preštudujte. eN nemieni informácie z neho opakovať, ale bude na nich stavať túto story.

3. mája 2009, dvadsať minút pred deviatou hodinou dorazilo k Mohyle Milana Rastislava Štefánika v Ivánke pri Dunaji auto. Za volantom sedel otec úspešne zrealizovanej myšlienky z roku 1968. Otec myšlienky bol

Nie každá myšlienka vydrží zdravá 41 rokov. Napríklad myšlienka eN, napísať mená rukou Georga Gordona Byrona, bola od začiatku trochu chorá. Nedokázal ju upustiť, aj keď sa mená zle čítajú. Chcel ňou navodiť predinternetovskú atmosféru. 

Igor Bazala nechce internet medzi svojimi pracovnými nástrojmi. Aká to podoba s Mirom Hazuchom. Znak starej novinárskej školy? 

"Digitálno" je Igorovi cudzie. Verí starým, osvedčeným strojom. Príklad:

Čas bol na 13. ŠBIB druhoradý. Bežalo sa formou štafety, bez súťaže, ale Igor stopky o 9:00:02 stlačil. Nie digitálne, ale švajčiarske cibuľky.

Štafetovým kolíkom bol džbánik z Modranskej keramiky, do ktorého pri pyramíde v Ivánke Igor nabral zem a aj s džbánikom ju po dobehnutí položil k Mohyle na Bradle.

Igor mal všetko premyslené do posledného detailu. Prsť zeme pohodlne nabral lopatkou, ktorú priniesol spolu s keramikou. Igelitom a gumičkou uväznil zem v džbánku, aby sa počas behu nevysypala do ľadvinky, ktorú si bežci každé 4 km striedali. Na to Igor prísne dozeral.

Hneď po nastúpení do Igorovho auta v Trnave sa ho eN opýtal, čo je pravdy na tom, že MRŠ spadli z neba Česi. 

Igor sprisahanie rázne odmietol. Príčinu jednoznačne vidí v zlom stave lietadla Caproni, na ktorý bol Milan zbytočne pred letom upozorňovaný. Tvrdohlavý Rastislav bral výstrahu na ľahkú váhu, Štefánik zahynul. 

eN s Igorom jeden jeho úsek skoro celý predebatovali o behu, aby sa presvedčil, že aj bez internetu môže byť človek rozhľadený a aj so 7-mi krížikmi na chrbte čulý a telesne zdatný.

Rozhodnutie utekať mierečnú časť Štefánikovho behu en považuje za výborné najmä kvôli tomu, že sa s Igorom zoznámil. 

Igor vedel presne, kde je méta maratónu. Napriek tomu, že tam nebolo odovzdávkové územie zastal a počkal, kým eN preletel s fotoaparátom v ruke jeho archív.  

Počas behu eN dumal nad tým, že nesúťažné poňatie ŠBIB je vlastne Hamburg, ale keď sa jedná o Igorov beh, tak Mníchov. Niekedy v budúcnosti by ho chcel prebehnúť celý. Ale to by musel presadiť, že sa jedná o dva maratóny, za ktoré sa udeľujú dve akcie. A utekať navyše 2,5 km. Aspoň má do budúcnosti o čom premýšľať. 

Napísal eN 6. mája 2009  

Páchateľov 13. ŠBIB tvorili dve skupiny bežcov. Skupinu A tvorili Igorom pozvaní "starí vlci a vlčica" Štefánikovho behu. Boli na prvý pohľad rozpoznateľní, lebo bola odetá do tričiek s menom. Skoro ako na Chodbe.

je jediná vlčica ŠBIB. Vlastne dvojvlčica. Pred 13-tou edíciou mala na konte dve 82 kilometrové dávky Ivánka - Bradlo. Po Igorovi, ktorý ich má na konte šesť, je Evka druhá najčinorodejšia Ivánko-Bradlová postavička skupiny A.

Konzultácia Evky s eN, či je možné započítať nesúťažný 13-ty ŠBIB ako akciu SZM dopadla tak, že možné to je, ak bežec prebehne minimálne 42,195 km, ak sa dorieši presné odmeranie mierečnej vzdialenosti a ak bude akcia na Nástenke zverejnená minimálne 5 dní pred jej konaním.

Evka nemala v pláne pridať tretiu kompletnú dávku, ale Igorova predstava striedania po 4 km úsekoch sa jej tiež nepozdávala. Chcela utekať v kuse minimálne maratón a ešte radšej 50 km.

Napísal eN 8. mája 2009

Problém zadefinovania miesta, od ktorého je možné uznať beh za akciu SZM, vyriešil Laco Findl.

Ako Laco napísal, tak bolo. Tí čo čítali Prelet ponad archív vedia, že Laco je v ňom často spomínaný, napriek tomu, že nikdy celú dávku nebežal. Ale je držiteľom rekordného medzičasu z Ivánky po spomínaný "mierečný kríž". Kto čítal, vie akú má hodnotu, kto nečítal, nech si prečíta.

Ani 13-ta edícia nebola bez Laca. Na bicykli sprevádzal štafetu hodný kus. eN z neho vylúskol pikošku o Bratislavskom maratóne. Ale len pod podmienkou, že ju nevytára na Nástenke. Čiže si ju vylúskol iba pre seba. Ak ste zvedaví, lúskajte si Laca Sami.

Ďalší z pozvaných kmeňových členov štafety bol Sigurd Kerekeš. Sigurd nie je príliš frekventované meno v našom štáte dánskom. Neuviazlo ani v pamäti eN pri mrvení sa v maratónskych výsledkoch.

Evka po stretnutí sa s výpravou Sigurd sem, Sigurd tam. eN si myslel, že je to priezvisko. Páčilo sa mu, ako Šebestová oslovuje Macha. Až keď uvidel Sigurdove tričko, precitol. 

Až po métu maratónu Igor tvrdo dozeral, aby tí, ktorí neutekali v kuse, striedali po 4 km. eN sa odpojil na 42 km a Igor ho zaviezol na 44-tý, kde bola zastávka autobusu. Pauza na 42-hom asi vyvolala vzburu, lebo Sigurd44-tom km striedať odmietol. Ako vzbura skončila eN nevie, lebo Igor musel pokračovať za štafetou čoby vodič vozidla. 

Jano Vazmuža sa k štafete pripojil až na štarte, kam ho priviezla manželka, ktorá bola šoférkou druhého vozidla.

Meno Varmuža bolo eN veľmi dobre známe dlhé roky. Hneď sa na neho vrhol s otázkou, koľko má maratónov. Jano presne nevedel, ale 50 by ich byť malo. Keď nemáme v SZM z Považia Čerešňu, možno budeme mať Varmužu. 

Janova tvár, na rozdiel od jeho manželky, eN povedomá nebola. Pani si z niektorého maratónu pamätal. Nepodarilo sa ju presvedčiť, ako dvoch fanúšikov, aby zapózovala pred pyramídou. Ďalšie riadky to zmenia.

Štyroch kmeňových členov štafety doplnili dvaja nepozvaní.

Ľuba Okruhlicu priviezol na štart syn a na Bradle si ho vyzdvihla žena. 

O eN votrelcovi Igor vedel. Ľubo bol prekvapením nie len pre neho, ale aj pre eN. Našťastie veľmi pekný eN batoh, ktorý sa nepáči nikomu, sa zaskočiť nenechal a poskytol Ľubovi vlajku za získanie Prvej Slovenskej mierečnej trojkoruny.

Oznam o behu eN aj bez konzultácie s Igorom zverejniť musel. Inak by akcia nebola smeroplatná, ale pozývať nemohol nikoho. Ľubo sa pozval sám a urobil dobre.

Dochtor sa netajil, že má za lubom utekať celú trať. eN nepochyboval, že svoj zámysel splní. Trošku podozrieval Evku, že sa mu bude snažiť sekundovať, ale Evka bežala podľa plánu 50 km. K nim ešte pridala tri záverečné stúpavé kilometre, aby si zaspomínala na dve zdolania celej trate.

Na zoznam abiturientov 82 km trate na počesť MRŠ teda pribudlo po 13-tom ročníku ŠBIB jediné meno, Ľubo Okruhlica. 

Myšlienka, že v tretí májový deň bude mať na konte dva maratóny nadchla eN do takej miery, že sa do štafety votrel.

O podujatí, okrem toho, že existuje, nevedel nič. Obavy, či bude po Michalovciach stíhať držať tempo sa ukázali ako zbytočné. Nebežalo sa tak, aby si celú trať nevychutnával. 

Často sa stálo, stále debatovalo, preto sa nemožno diviť, že na métu maratónu dobehli MRŠ poslovia za 4:53:23 po štarte. 

Keby mal eN zistené cestovanie z Bradla, možno by pokračoval aj ďalej, ako do Orešian. Nemal, ergo pokračovať nemohol a napriek tomu, že sa štafetová loď nepotápala, opustil ju. 

13. ŠBIB bol pre Evku 178-ma a 6-ta akcia v tomto roku a eN 307/10. Hamburgová atmosféra Štefánikovho behu eN nadchla a o rok, ak Igor vyhlási pohotovosť a eN bude behuschopný, určite sa bude snažiť do kolektívu votrieť. 

Ak to de jure pripraví a hlavne de facto zvládne, získať nie jednu, ale hneď dve akcie. 

Napísal eN 15. mája 2009