|
|
|
|
7. 6. 2009 - Nedeľa |
1254. |
|
Barikáda z kartónových obalov, ktorej úlohou je eliminácia tlaku Doby, začína byť málo účinná. Nástenkový establišment má vážne trhliny. V eN hlave niekto začína mávať bielou zástavou. Včera, po návrate zo ŽH90/3, vlečúc sa z nohy na nohu ku švagrovi, si to eN všimol. Vážne uvažoval, či ju nemá z hlavy vybrať a vystrčiť nad barikádu. Našťastie nemal po ruke dostatočne dlhý "klacík". Biele tričko nebolo na čo zavesiť. Ruku nad úroveň barikády, ako ukazuje horný obrázok, by eN v živote nevystrčil. V momente by totiž o ňu prišiel. Doba by mu ju ustrelila, ako ružu na strelnici. Napadlo ho, že by si mohol tričko uviazať na nohu, ktorú aj tak nebude potrebovať, keď odmáva kapituláciu. Ale po maratóne nohu do takej výšky zdvihnúť nevládal.
Že je vo FIFA rankingu 202-hý z počtu 202, to nie je podstatné. Podstatné je sedem nula a body za víťazstvo. Návrat trudnomyseľnosti oddialili aj TV noviny. Zdá sa, že sa na eN planéte kalné vody pohli. Začalo sa stúpať na otlaky ešte nedávno nedotknuteľným. Števo Ševčík, teda skôr jeho syn, si ich fuj praktiky na vlastnej koži okúsil a dokázal by o nich dlho a boľavo rozprávať. V úvahe o bielej vlajke chcel eN pokračovať počas nočného presunu domov. Tri sekundy po štarte presunu začalo pršať. Len taký cvičný. Pár minút. Po ňom chvíľka ticho, ako pred búrkou a potom už ozajstná búrka. Strecha nad vstupom do kina Baník bolo výborné miesto na meditáciu o nalomenej morálke bojovníka na kartónovej barikáde. Nie dlhú, lebo, „Ktorým smerom idete?" spýtala sa eN okoloidúca pani celá v bielom a s klacíkom v ruke. eN vyvalil oči, lebo tak rýchly úspech meditácie nečakal. Mlčky ukázal rukou, kam povedú jeho kroky po búrke. „Tiež idem tam, poďme spolu, ponúkla biela pani miesto pod klacíkom, teda dáždnikom. „Jeden dáždnik, dvaja zmoknutý. Tak končia tieto snahy," vykrúcal sa eN. Zbytočne. Pani Biela bola neodbytná. „Určite nezmokneme, len poďte. Kto vie, dokedy by ste tu musel stáť," nástojila. „Ak je to Dobou nastrčená biela zástava, som v prdeli," pomyslel si eN, keď sa dal zlomiť. Napáskoval sa pod dáždnik k p. Bielej. Začala párová jazda v hustnúcom daždi. Nad Prievidzou sa blýskalo, hromy divo bili, pre spestrenie začali padať krúpy, ktoré chrúpali pod nohami ako chrústy. eN pred stretnutím pani Bielej kráčal langsám-komótno. Strádanie na Bôriku si jeho labky veľmi živo a ešte boľavejšej pamätali. „Rýchlejšie!" vyzvala spolujazdkyňa eN a vliekla ho vpred. Boľavo, ale podarilo sa zaradiť vyšší rýchlostný stupeň. Pani Biela bola fakt celá v bielom. S ľútosťou upozornila na biele kožené tenisky, ktoré naberali vodu ako Titanic. Po chvíli priznala skrytú farbu. V Prievidzi je na návšteve. Presúvala sa z Bojnických kúpeľov a stratila súradnice. Normálne zablúdila. Ku kinu Baník prišla z opačného smeru, ako ležia kúpele. Navyše mala panický strach z bleskov. Tvrdo páčila z eN záruky, že búrku prežijú. eN tvrdil, že v meste, kde sú stovky bleskozvodov, je pravdepodobnosť zasiahnutia veľmi malá. Neverila mu úplne, ale trochu sa upokojila. Potom z nej vyliezol názov ulice, ktorú márne hľadá. Vraj Rad Leva Nikolajeviča Tolstého. Kde má Lev brloh, alebo Nikolajevič schováva vyznamenania, to veru eN nevedel. Kde ležia Za potôčky, kde sa to malo byť, už áno. Pani Biela nebola očividne zorientovaná a pátrala, či sa blížia k cieľu. Až evanjelický stánok boží ju presvedčil, že sú na dobrej ceste. Vedela, že o chvíľu nasleduje najcirkvovatejší, teda katolícky stánok a potom potravinový market. eN sa nazdal, že táto osa je jej už dôverne známa, teda je správna.
Pri COOP markete sa eN pani Bielej opýtal, či je naozaj zorientovaná a dozvedel sa, že je. Spokojne odbočil smerom, na Máťušku. Doma pozrel do mapy, aby zistil, že pani Biela zorientovaná nebola ani náhodou. Jej modré šípky sa od báťušku Tolstého fatálne vzďaľujú. Každé sídlisko je v noci iné, ako cez deň. eN si pamätá, ako raz vyrazil za svetla od Sandokana na nákupy. Zotmelo sa a on vyše hodiny blúdil nočnou Porubou, kým Budovatelskou 10 našiel. Našťastie našiel. Či našla pani Biela Rad L. N. T., je otázne a eN má z toho bobky. Bojí sa, že od 6. 6. 2009 bude nočnou Prievidzou blúdiť Biela pani, meniaca sa na Bieleho leva, aby ho strašila. Mal sa viac pýtať, kde jej cieľ leží a neveriť, že je zorientovaná.
Kto
vie či tá Biela pani A
Biely lev sa z nej stane Hororové atrakcie
| |
|
|
|
Úvahy
trudnomyseľného prerušili báječní futbalisti, ktorí nohy ako tak dvíhať
vládzu. Bravúrne vyškolili 202-hý tým sveta. 
Brnkanie
na balalajke