|
|
|
ŽILINSKÝ HAMBURG 90/3 - ŽILINA, 6. 6 2009. Počítajte s nami. Šiesteho (6) šiesty (66) o 6:00 (666) roku pána 2009 sa eN pohol zo svojej planéty na 90-ty Žilinský Hamburg. Deviatka je austrálska šestka, (66 666). AASR09 rebrík číta po spomínanej akcii presne šesťstotridsaťšesť časov (6 666 666), z toho šeťdesiatjeden (66 666 666) dievčenských. Spočítajme figúry mierečných bežcov vo výsledkoch. Jedna, plus dva, prus tri rovná sa šesť (666 666 666). Štvrtý podmierečný bežec odbehol šesť km (6 666 666 666). Prikazuje mu to číslo šesť (66 666 666 666) na nie autentickej fotke so ŽH90. Prví dvaja miereční bežci patria do M60 (6 666 666 666 666) a mestá, v ktorých vegetujú tvorí po šesť písmen (666 666 666 666 666). Zrátajme písmená v menách mierečných bežcov. Určite nebude nikto prekvapený, že súčet je mierečné číslo 42. A sčítajme číslice, tvoriace tento súčet, štyri plus dva rovná sa šesť ( 6 666 666 666 666 666). Mohli by sme pokračovať ešte veľmi dlho a počet šestiek by neustále rástol. Ale o to nám nejde. Ide o zásadnú otázku. Dá sa v ovzduší čertovsky presiaknutom šestkami normálne utekať? To ani náhodou! Tu treba hľadať príčiny trudnomyseľnosti, ktorá rozhlodala myseľ eN, až kým neprišiel na jej sixsties background. A k tomu mágia čísla 13, lebo eN zubami, nechtami usiloval o 13-stu akciu v roku 2009. Nebývalo dlhé intro a nebývalejšie od veci. Skáčeme do deja. Keď eN so Šaňom dohadovali 90-ty ŽH, nemali zichrovaného tretieho bežca. eN Šaňovi odkázal, že nech na to prdí, určite v parku nejakého bežca stretnú a vylúpnu z neho meno, mesto, zviera, vec. Šaňo improvizuje nerád. Neistota mu nereže. Bežeckú hotovosť zveril
Za to mu patrí Nástenkový hold, ale eN mu udeľuje aj perforačné obrázkové pokarhanie za posmievanie sa pohlavárovi SZM. eN tesný Sub5 čas zo Šeríkovho okruhu mu úsmev do nebývalej šírky naťahoval. A že vraj tréner! Ku*va je to za trénera prezlečená. Ak sa ešte raz bude posmievať a dôvod na to nepochybne mať bude, eN ho jednoducho z obrázku odtrhne. Vladov obrázok je autentický. Dokonca bol v čase fotenia prítomný, ale keď nemusel utekať, tak sa do bežeckého orloja nepostavil. Mišo Mike Holík (bez času - 4. / 6km) prišiel, keď sa už utekalo, odišiel, keď sa ešte utekalo. Preto eN jeho aktuálne foto nemá. Použil staršie, z Trevisa 2008. Mišo investoval do rázových vĺn, ktoré si nechal prehnať boľavou pätou 350,- €. Podľa jeho slov zatiaľ nepociťuje žiadnu zmenu. Päta si razí aj ďalej boľavú cestu Mišovým životom. Ale zatiaľ neklesá na duchu. Upozornili ho, že bolesť môže nie zriedkavo odznieť až po 75-tich dňoch. Toto všetko sa eN od Miša dozvedel, lebo sa pridal k najslabšiemu z trojčlennej mierečnej svorky.
Mišo je prihlásený na maratón. Vilko Novák Svetobežný je presvedčený, že ho aj bude utekať. Lenže Mišo má za ušami. Vie, že dlho nebehal, má diabolský plán. Výlet do Tromsø si ujsť nenechá. Ale maratón prebukuje na tvári miesta na 1/2M. Ak sem zablúdite, nie že Vás napadne Mišov diabolský plán prezradiť akademikovi Vilkovi. Číta iba vedeckú literatúru, beletria je mu voľná. Sám od seba sa to nedozvie. Ak Miša bonznete, podnikne kroky a zmarí diabolský plán. Tak ešte raz. Pozor na jazyk! Ale Mišo neprišiel na Bôrik za účelom rečnenia s eN. Prišiel čoby komisár antiklamacieho laboratória v Bratislave. Na Bôrik pozval aj pracovníčku detašovaného pracoviska v Žiline. Odoberala fotovzorky. Ak sa ukážu ako negatívne, pošle nám ich, čo bude pozitívne, lebo budeme mať foto Miša, aj jeho nové BO značky... Asi X. Spomínaná pracovníčka je vraj čitateľka Nástenky. A tu vidí eN veľké nebezpečenstvo. Z Hamburgovej beletrie sa snažíme vyhádzať útrpné km. Ak by sme ich tam naflákal metódou realizmu, bez štipky romantizmu, klesol by nám počet čitateľov a stúpol počet samovrážd. Lenže keď komisárka príde na tvár miesta vidí, že eN má už na 25-tom km nakúpené a so skrivenou tvárou tlačí vozík so zadretými kolieskami k pokladní, vzdialenej 17 km. Mišo na komisárku zradil, že je cyklistka. Keď rozanalyzuje fotovzorky eN, zosadne zo sedla, príde utekať a dobehne pol hodinu pred ním. Preto sa priatelia nesnažte vidieť ŽH na vlastné oči. Nič krajšie, ako dá eN do story neuvidíte. Ale zo špatnejšieho sa Vám panenky pretočia. Pozitívna správa z antiklamacej kontroly je, že komisár Mike vyhodnotil vzorku A ako negatívnu. Vzorku B otvorí, ak výsledok spochybníte. Ale poďme už k ozajstnému behu.
Pritom bol na beh nabrúsený ako žiletka. Podobnosť s Deribe Mergou nie je vôbec náhodná. Blond vlasy a menej pigmentu v tvári to neprekryjú. Tóno urobil z 90-tej edície ŽH preteky napínavé do posledných metrov. Miro eN Kriško (4:17 - 3. / 42,2km) prišiel na Bôrik ako druhý, s cieľom overiť si stav nepripraveNosti pred 35. KM v Čadci. Môže konštatovať, že dokázal úroveň udržať bez väčších výkyvov. Ale jednu zmenu má. Po behu, šiesty deň v týždni, má na behajkovej Hit Paráde 104 km a bol celú noc NumberOné. Ráno síce klesol, ale Oné neodškriepiteľne bol a to sa počíta. Nediví sa, že mal ubolené nohy a nevedel sa po štarte rozbehnúť. Tak to nesilil a čakal na Godota, ktorý si dával načas. Nie že by sa potom rozbehol, ale aspoň prestal strácať.
„Teraz Ti trochu nerozumiem. Prečo by nemal ŽH byť, keď je na Nástenke oznam. 90 krát nevznikol problém (nultý ŽH), prečo by mal vznikať pri 91-ke," predniesol Šaňo vysmiatejší, ako v ostatné týždne, kedy zle niesol vážne zdravotné komplikácie tehotnej dcéry. O kus skôr bolo treba premiestniť maličkého človiečika do inkubátora, lebo nastali komplikácie ohrozujúce život dcéry aj vnučky. Nič nebolo isté. Neistota tlačila Šaňa k zemi a kradla mu z tváre úsmev, akým sa prezentuje na obrázku. Najhoršie je prekonané, "Rozhádané baby" sú už z nemocnice doma a vnučka, ktorá mala príchod na svet naplánovaný až 10. 6., bola už na prvej návšteve prezidentského paláca. Krv nie je voda. Zberači sú ľudia, ako ostatní. Len ešte navyše zbierajú maratóny. Šaňo sa rozbehol podľa obvyklého scenára. Najprv náskok a potom sa ukáže, čo ďalej. Tóno sa prvé kolo držal pri eN, ale keď zistil, že Bôrik nie sú Michalovce (eN 3:56, Tóno 4:07) vystrelil za Šaňom. eN čakal na Godota a dočkal sa, až keď mal stratu na Šana dve kolá a na Tóna kolo a 3/4. Zrovnal tempo so Šaňom, ale vedel ho udržať iba za ním. Keď bol Šaňo odvolaný Ministerstvom vnútra, alebo chlípal pri stolčeku pivo, spomalil a náskok ktorý získal, Šano o chvíľu zlikvidoval. Keď tempo Šaňa s eN kleslo pod 6:30/km, Tóno v závere ostrý ako žiletka, začal výrazne umenšovať Šaňov cca 200 metrový náskoku. Šaňov radar v Delovej guli to vyhodnotil ako ohrozenie najvyššieho stupňa a po 35-tom km vložil tri kilometre blízke 6 min/km. eN sa divil, že za Šaňom uvisel. Švéd zabubnoval max bpm 144 a po troch kolách, ktoré náskok pred Tónom zvýšili, začal opäť klesať. Komik behu sa rozhodol pomôcť Šaňovi. Šiel pred neho s cieľom bežať km opäť blízky 6 min a vytlačiť max bpm na 144. Ale dokázal iba 6:18, 6:18 a 6:12 lebo Švéd zabubnoval 144 iba pár desiatok metrov. Potom sa už zmohol iba na 141 až 142. Posledný km so Šaňom padol eN 6:34/140 a potom pomoc rozdýchaval sám na 6:40/140, aby posledný km vytlačil zo seba 6:26/142. 43-tí "km" bol za 1:22/139. Šaňo v závere vediac, že si už prvú figúru udrží, zvesil nohy a pustil si Tóna na dištanc 32 sekúnd. Nebyť priečneho triesla, bol by pán Tóno Žiletka útočil v posledných dvoch kolách ešte srdnatejšie. Ale nebyť Tóna, Šaňo s eN by utekali minimálne o päť, ak nie o desať minút pomalšie. Tóno ich vytýril k úsiliu, aké sa na Bôriku v posledných edíciách ŽH príliš nenosilo. Na záver pár zberačských čísel: Šaňo bežal 525/13 maratón ako druhý najrýchlejší v 2009, Tóno 132/3, ale najrýchlejšie a eN 310/13, piaty najrýchlejší v 2009. Taký bol 90-ty Hamburg na Bôriku v Žiline. Pre eN žiadna veľká sláva, keď ho chlapci z M60 školili. Ale bude aj horšie, hovoria optimisti. Zapísal eN 6.-7. 6. 2009 |
|
|
Vladovi
Krčmárikovi, ktorý
od PIM nebehá, lebo mu Praha do lýtka bodla "šróbovák". Vlado
prišiel a bol pripravený pár km odcupkať, aby vtlačil 90-tej edícii ŽH
pečať smeroplatnosti. 
Tóno
Gombár (4:04 - 2. /
42,2km) prišiel na Bôrik v predstihu ako prvý. Nikoho nevidel, pochyboval
o existencii ŽH90/3. 
Šaňo
Simon (4:03 - 1. /
42,2km) prišiel na Bôrik v obvyklú minútu a keď Tóno priznal, že
pochyboval, lebo nevidel, Šaňo ho neblahoslavil.