ŽILINSKÝ HAMBURG 100/13 - Žilina, 5. 12. 2009

Výsledky

Netradičný titulný obrázok má na svedomí eN. Fotokamaráta nechal doma, lebo ochorel. Alebo nabíjacie batérie. Alebo to má na svedomí Samo Spúšť, ktorý sa z batériami spúšťa. Správajú sa totiž, ako Samo Vybíjacie. Škoda večná, že nemáme obrázky. Jubilejný Hamburg nastolil zásadné otázky:

Číslo nepustí. Ďalej ako Spoločenstvo neMichaličkovských mierečných národov. Hamburgoví štamgasti boli na Michaličkovcov krátki.

Fero Michalička (3:39 - 2. / 42,2km) sa pred štartom vyhrážal eN, že keď sa mu jeho meno vidí dlhé, dodá mu ich v priebehu dňa ešte pár.

eN tomu nevenoval pozornosť a vyzvedal, prečo sa Fero nedostavil do Srchu, kam sa po Perle hotoval. Fero nebol zo začiatku príliš zhovorčivý, lebo si uvedomoval, že všetko čo povie, môže byť na Nástenke použité proti nemu. Správne to vidí. Je otvorená hlava, veď študoval medecínu. 

Tretí maratón v živote v rozmedzí 14 dní mu prekazila chladená Kofola po Perle. Presvedčila hrdlo, aby do Srchu nechodilo. Ale stý Hamburg si už ujsť nenechal. 

Pri každom mierečnom nováčikovi by eN dvíhal prst, že na to ide príliš zhurta. U Fera tento pocit nemá. Je ortopéd a na vlastnom tele testuje nepravdivé pravdy ortopédov, ktorí v živote nebehali. Spomínal, že má dočinenia s veľa bežcami, ale povera, že beh ničí kĺby sa mu zdá skôr nepravdivá, ako pravdivá. Bežci mávajú podľa Fera problémy skôr so šľachami a svalmi. Kĺby majú hladké, ako zrkadlo. A keď sa ochorenia kĺbov vyskytnú, ide skôr o vrodenú predispozíciu, ako o následok behu.

Fero spomenul, že svalové problémy bežcov spôsobuje jednostranné zaťaženie a z neho vznikajúca svalová nerovnováha. Bežec by sa mal podľa neho venovať aj doplnkovým športom. Cyklistika je podľa neho ideálny doplnok tréningu bežca, lebo zamestnáva svalové skupiny pri behu nepracujúce. 

Ale Fero neprišiel na Bôrik prednášať ortopédiu. Prišiel utekať maratón a hľadať hranicu svojich možností. Ako pri prvých dvoch maratónoch, po štarte dumal, ku komu sa má pridať.

Postupne vsádza na rýchlejších a rýchlejších vodičov. Liptovský utekal až po obrátku s Jirkom Březinů a Lacom Marasom. Potom trochu pridal a bol Majster rovného tempa. Na Perle ho eN nahuckal na Tóna Gombára, lebo vedel, že Tóno bude utekať na hranici Sub4. Tóno utekal tesné Sub4, Fero po 1/2M za 2:02 dobehol za 3:50. Či bol MZT nevieme, lebo 1/2M na Perle nemal kto merať.

V treťom Ferovom maratóne ho od seba Šaňo s eN odohnali k Pertovi Hrčekovi. Petr je istota na 3:30 - 3:40 na Fera platilo. Väčšinu trate sa držal za vodičom nie tesne, ale na vzdialenosť 50 - 100 metrov. Keď niekoho predbiehal, spomalil, chvíľu s ním pokecal, zaostal, aby vodiča opäť na spomínanú vzdialenosť dobehol.

V treťom maratóne už Fero nemal negative split. Nie, že by ho vodič uťahal. Fero mohol ŽH100 vyhrať, ale nechcel. Pri štvrtom predbiehaní eN pátral, že čo je, čo je. Fero ho jednak potešil a jednak šokoval.

Potešil ho tým, že sa nechce zlepšovať o veľké skoky. To je aj eN rada novicom. Šetrite si zlepšovanie. Ozajstná radosť zo športového behu je zviazaná so schopnosťou uberať z najlepšieho výkonu. Ak sa ukrojí kus veľmi veľký, môže to byť posledné zlepšenie.

Druhý dôvod, prečo sa nechal Fero predbehnúť víťazom o kolo je ten, že na druhý deň mal v pláne Spišský Hamburg v Slovenskom raji. Ako sa mu darilo tam, je už téma mimo misu ŽH100.

Jak eN toho Fera nenávidí! Má tak dlhé meno, že o ňom nevie hovoriť krátko. Nikto z jeho početnej a neuveriteľne behavej rodiny také dlhé meno nemá. Ani po pridaní zákonom chránenej "prechyľky" *ová.

Sylvia Michaličkavá (1:59 - 1. / 21,1km) je Ferova manželka. Na jubilejnom ŽH utekala 1/2M a zmestila sa pod dve hodiny. 

eN ju registroval, lebo utekala približne rovnako rýchlo, ako on. Najprv ho dobehla vyše pol kola. Potom eN začal naháňať Sub4, zmenšujúcu sa medzeru medzi ním a Sylviou trochu zväčšil.

Keď Fero spomenul, že manželka beží tiež a že je bežecky disponovanejšia relatívne lepšie, ako on, eN ho upozornil, ak sa začne behu venovať viac, hneď je v rodine bežecká dvojka. Fero uznal, neprel sa. 

Nie je vylúčená možnosť, že Sylvia onedlho pribudne do zväzkov ŽH, čoby štvrtá dámá, ktorá na Bôriku odbehla maratón. A bol by to výkon vskutku pozoruhodný, lebo sa musí starať o štyri ratolesti, z ktorých tri ŽH100 utekali s ňou.

Juraj Michalička (bez času - 6. / 6km) padol do eN oka ihneď, lebo ho v závere svojho behu predbiehal. Mal na sebe dres s bobrom, stojacim pred šajbou z bicykla, s nezisteným počtom zubov. eN bežal tempom okolo 5:45/km. Útloboký Juraj, na štíhlych nohách, ukrajujúcich dlhým krokom svoju dávku bol výrazne rýchlejší. Netreba mať príliš veľkú fantáziu, aby ste v chlapcovi vytušili dobrého cyklistu, či bežca. 

Kým otec dobehol sedemnásobnú dávku, bratia Juraj a Štefan si krátili čas jazdou na skateboarde a Lucia sa starala o stolček prestri sa. Nič príjemné v tej zime. eN jej nezávidel. Radšej utekať, ako v chlade stáť.

Takto to bolo s inváziou Michaličkovcov na Bôriku, ktorou prevalcovali zbytok sveta.

Petr Hrček (3:33 - 1. / 42,2km) si po ôsmich mesiacoch prišiel na Bôrik zaspomínať na časy, keď bol osvietený a pravidelne ŽH vyhral.

Slnka si 5. 12. príliš neužil, ale vyhral, ako keby svietilo. Navyše dosiahol utešený čas 3:33:33. 

ŽH100 bol pre Petra 42 mierečný kúsok. Ešte má v pláne jeden Nemecký opus niekde pri Bone a sezónu uzavrie na čísle 43. 

Petrova cestovná mapa bola v roku 2009 bohatá na fajnové kúsky, ako Berlín, Rotterdam, Barcelona, Athény, ale nepohŕda ani omrvinkami, ako sú Prievidzká Chodba, či Žilinský Hamburg. 

Na druhú otázku tejto story vieme jednoznačnú odpoveď. Určite pozná číslo 11 a číslo 12. Už po tretí, či štvrtý rok doniesol eN energetické granáty z muničného PowerBar skladu,

ktoré dohnali eN nie len k napísaniu správy č. 1437, ale hlavne nastolili ťažko riešiteľnú otázku revanšizmu. eN si musel od takýchto fajnôstok odvyknúť. Nemá na dôležitejšie veci. Napríklad ani na Diplomy, ktoré ho dokážu tešiť viac, ako ich adresátov. Revanšizmus je dočasne ideológia non grata, ale snáď nie je všetkým dňom koniec.

Šaňo Simon (3:57 - 3. / 42,2km) sa zhodol  s eN na tom, že 0-tý ŽH nebol šťastný nápad. Iba ukradli stému ŽH narodeniny. 101-ka sa preskočí a 200-ka bude pevne zakotvená, aby sa krádež neopakovala.

Skôr, ako začneme o behu, spresníme lokalizáciu boľačky Šaňa. 

Nie je to lýtko, ako bol eN podľa seba tvrdil, ale hamstring. Brzdí Šaňa v nadmiere snahy. Ozýva sa, keď ide do tuhého. Šaňo radšej pridržiava kone, aby mu štvorhlavý drak nenedajoné nevyhnal zo zberačského vlaku.

ŽH100 preto začal tak, ako žiaden pred ním. Kolo a pol bežal s eN. Ale eN sa zdalo tempo zbytočne príkre, tak pri druhom pribiehaní ku Kamélii Šaňovho koníka zo svojej káry vypriahol. Šaňo utiekol o kolo a pol. Keď videl, že Sub4 má viac-menej isté, ubral a náskok sa začal zmenšovať. 

Sub4 bez silenia stihol, 551/39 maratón má zaknihovaný, zo 101 ŽH ani jeden nevynechal, všetko, po čo na Bôrik 5. 11. prišiel, to si odniesol.

A s tou dĺžkou Žilinského Hamburgu je to takto.

Jirko Březina (4:44 - 5. / 42,2km) je tretí, čo sa ŽH činorodosti týka. ŽH100 bol jeho 52-hý maratón v rámci ŽH. 

eN sa neraz obdivne vyjadril k jeho vôli vstávať skoro ráno, cestovať z Přerova do Žiliny, tam si odbehnúť maratón a ponáhľať sa na vlak, aby sa k večeru vrátil do Přerova.

Tento problém ale nie je príčina Jirkovej vety, že už ŽH behať nebude. Jiří totiž ťažko znáša, že na neho musí Šaňo čakať, kým dobehne. Nemôže spratať stolček a ísť si sadnúť do Kamélia, alebo do Boričana na zaslúžené pivko.

eN tento problém veľmi dobre pozná. Zažíva ho v Čadci na Šeríkovom okruhu. Keď chlapci dokrúžia podmierečné dávky a jemu zostáva vyše hodiny behu, musí sa na neho čakať.

S Jiřím to nebude až také žeravé, ako sa zdá. Stačí igelitové vrece a zámok, ktorým si tašku zamkne o lavičku. Prichádza do Žiliny o 6,30, to znamená, že o 7,00 môže štartovať. S 60 až 75 minútovým náskokom bude v pohode stíhať a mindráky bude mať eN, že necháva čakať kráľa zberačov Čiech, Moravy a Slezska.

Behajkova tabulečka pozná 22 Březinov, z toho troch s menom Jiří, ale iba jedného, ktorý má vyše 500 maratónov. Behajko napočítal v roku 2009 Jirkovi 33 mierečných kúskov. Ak k tomu pridáme 6h beh v Brne a hlavne vek 70 rokov, eN sa nestačí diviť, kde sa v staříkovi berie toľká vitalita.

Jirko býva kontrolka eN tempa. Neraz sa stalo, že v závere býva komik behu pomalší, ako bezmála o tri dekády starší pán kráľ. 

Miro eN Kriško (3:59 - 4. / 42,2km) dobehol po prvýkrát Jiřího na 10-tom km. Na 20-tom km ho dobehol druhýkrát. Na 30-tom tretíkrát. Potom ho kopla bežecká Múza do zadku a zrýchlil. 

Od Srchu, ktorý dobehol na hranici odpadnutia za 4:15 síce neurobil ani jeden bežecký krok, ale ani nevysedával dlhé hodiny za počítačom. Tri dni bol od rána do večera na nohách, čo sa dá s prižmúrením oboch očí považovať za tréning.

POLARneho Švéda nechal eN v Brne. Aj bez neho správne rozhodol, že pokračovať so Šaňom je myšlieNka trvalo neudržateľná. Nezavesil sa za šaňa ani keď ho predbiehal o kolo, lebo ho to tempo zadýchavalo viac, ako považoval za zdravé. 

Keď ho na 30-tom km ho dobehol Petr štvrtýkrát, narušilo mu to jeho výpočty. Mal povoleNé iba štyri predbehnutia a to vychádzalo, že bude aj piate. eN zvýšil úsilie, aby bránil svoje výpočty. Až vtedy pocítil, ako mu Švéd chýba. Dokáže zachytávať viac menej on line pokles úsilia. 

Na 35-tom eN umenšil stratu na Šaňa na jedno kolo. Príliš sa pri ňom nemohol rozhovoriť, lebo jednak nemal dostatok kyslíka na rozhovory a hlavne uchopil myšlieNku, že pobeží Sub4. 

Oznámil Šaňovi, čo naháňa a mastil od neho. Šaňo bol už za vodou a po behu priznal, že neveril, že sa za ňu dostane aj eN. Popravde v to príliš neveril ani eN. Stíhal sledovať iba celé minúty a nevychádzalo mu to na úspech. Krátku päťku musel výrazne pritvrdiť. Že to stihne, uveril až 100 metrov pred cieľom, ktoré si už mohol dovoliť spomaliť, aby do cieľa dobehol pekný. 

Vzhľadom na možné, hodnotí eN svoj 337/40 opus ako veľmi vydarený. Vážne sa zaoberal myšlienkou, že vyrazí aj na Hamburg do Slovenského raja. Mal nadbytok chuti aj dostatok energie. Ale napriek tomu, že mu Šaňo vyplatil po šiesty krát štartovné €10 (Ako to leN bude vracať?), nemal dostatok hotovosti, tak zostal doma a napísal jubilejnú story.

Zapísal eN 5. a 6. 12. 2009