23. 12. 2009 - Streda

1454.

Neskoro je riť biť, keď sa pos*ala. Po úniku dokáže každý hľadať chyby a príčiny, prečo sa stalo. eN hľadal vo včerajšej správe a samozrejme našiel, čím tak nasrdil Hada Skrutkovača, že ho zle uštipol. 

S jedlom rastie chuť. Pátral aj dnes. Čo dohnalo Vilkovho Skrutkovača, že ho tiež sekol, pre zmeNu do achilovky. 

Vilko Novák Svetobežný nedostal pseudonym náhodou. Mierečný sveta kraj zbrázdil krížom-krážom. Nerobí začiatočnícke chyby, ako eN. Svoje svetobežné výpravy máva pripravené doslova do posledného detailu s precíznosťou akademika. Na mierečný výlet až na najzápadnejší západ Európskeho kontinentu vzal Hada a ten sa za to uhryznutím odmenil.

eN nevedel za svet odhaliť dôvod, čím tak svetobežného Skrutkovača  nahneval, požiadal o pomoc básnika Antonia Ribeira, Chiado zvaného. Teda presnejšie jeho sochu, lebo tá Vilkov pobyt rekognoskovala. Sedí pred Lisboa Poets Hostelom, kde Slovenská svetobežná SZM výprava nocovala a nič jej neunikne. 

Prsty poeta ukázali eN dvojku a kúsok. eN gestu nerozumel. Až keď si prezrel dvere hostela básnikov, na ktoré Chiada upieral zrak, pochopil: 

Neodpustiteľná chyba
Svetobežníkov skúsených
V podmierečnom čísle bývať
Had bol z toho pobúrený

Uhryzol do nohy Vilka
Chyba omyl prešľap mýlka
Dvojku ukazujem roky
Prehliadajú ma až dokým

Skrutkovača nevytočia
Neviem zdvihnutím obočia
Ani pohybom či hlasom
Vravím gestom Veď socha som

Výstraha znie Dvojka má byť!
Nad vrátami za tou štvorkou
Viac nemôžem Mám sa zabiť
Koľkým chlapcom bolo horko

Koľkí už zle doplatili
Na to číslo podmierečné
Ktoré berie z tela sily
A rýchle mení na vlečné

Za posmešky som dnes strestal
Len jedného Nie výpravu
Ak prídeš do môjho mesta
Mierečné číslo nad hlavu

A hlavne bez blasfémie