|
|
4. Monacký maraton - Slatiňany, 11. 9. 2010.
Vláďa ich po Gustíkovi prevzal. eN sa k nim túži dostať ani nie tak kvôli sebe, ako v snahe presunúť záznamy do nepochybne najrozsiahlejšieho mierečného archívu v ČS-SR priestore, na Budovatelské 10 do Ostravy Poruby.
Vec sa má tak, že VČ záznamy rád poskytne, ale je toho plný kufor. Na otázku, ktoré mená zaujímajú Sandoša, nevedel eN dať odpoveď. Pôjde o staré mierečné kusy, nad ktorými sa už zavrela prítomnosť. Vláďa Č. chodieva do Skutče. Dohodol sa s eN, že kufor dovezie, eN si archív naskenuje a poskytne Sandošovi. Dokonca pripustil možnosť, že by sa archívu v prospech eN, alebo Archívu v Ostrave vzdal. Zhodli sa, že ide o kus čárkařsko-zberačskej histórie, ktorú je treba uchovať pre budúce generácie.
Kufor GP môže byť základným kameŇom Múzea ČS-SR zberačov. Ale to je "ešte vlka nezabili, už na jeho kožu pili." Počkáma, uvidíme. Miro eN Kriško (4:31 - 7.) šiel do Slatiňan hlavne pre 351-vú akciu. To už vieme. Nevieme, že mal duša meNšiu ako malú, ale túžbu získať ju, väčšiu, ako tréningové úsilie. O boj motívov je správa č. 1684. 4. Monacký maratón sa odohrával iba pár centmetrov od cieľovej čiary. Prezentácia, stolík rozhodcov, šatňa pre pretekárov vo vojenskom stane, jedna z dvoch občerstvovačiek, čieľ, parkovanie, vyhlasovanie a odovzdávanie cien, všetko v okruhu ani nie 10 metrov. Iba sprcha, vzdialená cca 50 metrov, bola v tejto mierke "od ruky". eN využil vaničku so špongiami, lebo počasie bolo krajšie ako pekné. Štartový poplatok 50 Kč, ale pretekárov s mierečnou ašpiráciou menej ako tucet. Vláďovi Č. sa to nerýmovalo. „Čím menšie štartovné, tým menej ľudí? O rok budeme pýtať štartovné 1000 korún a od neprihlásených 2000," uškŕňal sa. Beží sa v krásnej prírode a oni sa hrnú na "kočičí hlavy" a asfalt do Prahy.
Medzi 11-stimi mierečnými sokolíkmi nechýbal Český kráľ zberačov
„To je dobré. Mám jisté místo v první desítce," špásoval Jiří, nevediac o jedenástom prihlásenom. Nakoniec sa mu desiatka chrbtom neotočila, lebo veľmi mladá puška
Okrem krále Jiřího z Přerova eN poznal ešte dvoch závodníkov. Lepšie
Honza vystrelil spolu s výstrelom. eN ho z povzdálí sledoval a POLARny Švéd výstražne zdvíhal prst. Že to bolo tempo trvalo neudržateľné, eN vedel aj bez Švéda, ale držal si Honzu na radare, aby nemusel hľadať šípky, určujúce kurz. MM pozostáva z jedného 1795 metrového úseku po asfalte a potom nasledujú štyri 10100 metrové okruhy, na ktorých sa behávajú Veľké a malé ceny Monaka. V prvom okruhu Honza utiekol eN cca 100 metrov, čo eN netešilo, ale v prvom miernom stúpani druhého okruhu začal kráčať, čo eN potešilo a znepokojilo zároveň, lebo si myslel že bude nasledovať nejaká stúpacia brutalita, na ktorú chce Honza útočiť nezadýchaný. V stúpaní mohol Honzu dobehnúť, ale neurobil tak. Nechal si dištanc, aby prítomnosťou nenútil udavača k vyššiemu úsiliu. V klesaniach strácal, v stúpaniach, ktoré Honza kráčal, ho dobiehal. Tak to šlo až po občerstvovačku na 5-tom km. Honza hodoval tak dlho, že ho eN nepreziaravo dobehol a zobudil v ňom pretekára. Zabudol, že nie je vybíhač, tiahle stúpanie vybehol a v dlhšom klesaní si urobil väčší náskok, ako dovtedy. Potom nasledoval hlúpy "pešuňkový" úsek lesom, po chodníku zvráskavenom koreňmi, potom popri ostružínových kroch, ktoré niekto prezieravo ostrihal, ale neodpratal "vlasy" z chodníka. Tie sa s pasiou tŕňom vlastnou zachytávali o cvičky a technikou suchá ihla zdobili lýtka. Honza z radaru eN zmizol. Zameral ho až pri občerstvovačke v priestore cieľa, kde zabudol na pretekanie a opäť hodoval a spomenul si na to, že nie je "vybíhač". Stúpanie po asfalte pred vbiehaním do lesa schuti kráčal, čím jeho náskok nadobudol "prvokolový" rozmer. No "prvokolové" tempo kleslo. V najpríkrejšom stúpaní asi na 3 km okruhu šiel eN pred Honzu. Skončil mu navigačný veget. Podchvíľou sa čudoval, že nemal niektoré úseky v pamäti. Ale značenie trate bolo prehľadné, v druhom kole nezablúdil. Do tretieho kola vbiehal v medzičase 2:14:02. Spýtal sa nôh, ako čujú, či by to mohlo byť pod 4:30. Tlsté labky že v pohode. Veď môžu o 900 metrov a dve minúty spomaliť. eN im uveril. Nebral do úvahy fakt, že nemal pri sebe gél, ani cukríček. O chvíľu na to zistil, že nebude to také ľahké. Sádlo v labkách oťaželo, Ale myšlieNku Sub4:30 neupustil a bojoval. V polovici tretieho okruhu, občerstvovacie dievčatá tak zalichotili eN, že úplne stratil hlavu. Vraj, „To už máte posledné kolo." Keby to bola pravda, eN by utekal na prvej figúre, lebo čelo pretekov ho v tom čase nedobehlo. Cítil sa ako v rozprávke.
PolichoteNý prehliadol šípku, neodbočil a chodník ho naozaj priviedol do rozprávky. Oči mu vyliezli z jamiek. Nebyť sklíčiek dotykov optiky, boli by mu dočista vypadli. Stál pred ozajstným rozprávkovým zámkom. Bol o trošku menší ako ozajstný, ale aj poriadne väčší, ako tie, ktoré si kedysi stavali ajznboňáci na staniciach. „Do prdele! Ako je možné, že som si takýto výrazný prírodný predmet v prvých dvoch kolách nevšimol?" položil si otázku. „Lebo si utekal v kurze a teraz si úplne mimo. Čelom vzad a hľadaj, kde sa chybička v navigácii udiala." odvetilo unaveNé rácio. Našiel. Šípka, že sa o ňu potknúť dalo, polichoteNého vpravo neodrazila, tak ho pri ceste späť odrazila vľavo. Nebyť chyby, v treťom okruhu, eN by možno Sub4:30 dokázal. Nemáme na mysli výlet na Kočičí hrádek, ako sa zámoček nazýva, ale junácku pasovačku s prvým borcom, či presnejšie Borovcom, čo ho predbiehal.
Hravosť eN neopustila. Rozhodol sa zahnať nudu utekaním "vítězovi v zádach". Nebral ohľady, že sleduje špecialistu na miznutie z radaru. V roku 2008 zmizol eN z radaru počas presunu zo stanice. Bolo jasné, že zmizne aj počas presunu od štartu do cieľa. Ale to nebol dôvod na neprenasledovanie. Na prekvapeNie sa darilo a cesta hneď eN lepšie ubiehala. Škoda, že sa Alex obzrel a eN skameNel. Cesta by ubehla ešte rýchlejšie. Keď eN behával maratón o nejaké tie dve hodinky rýchlejšie, ako utekal Monacký, z plna duše nenávidel, keď sa na neho lepili pomalší bežci. Snaha striasť sa ich, ho vyhadzovalo zo stedy state. Alexovi zostávali do cieľa nejaké 2 kiláčiky. Vtedy v rovnovážnom stave bežia iba tí, ktorí majú víťazstvo vo vrecku. To Alex nemal. Druhý borec
eN akceptoval aj toto mierne zrýchlenie, ale konár, ktorý jednou nohou zodvihol, aby ho druhou nabral, to akceptovať nechcel. Noha nebývalo vysoko a návrat dole iba cez konár-ovu mŕtvolu. Až keď eN padal na hubu, zmiloval sa a odletel bokom. eN to ustál iba za cenu tvrdého dopadu na vystretú nohu a seknutia v krížoch. Nepoučiteľný! Nedal si pokoj. Zakvačil sa aj za druhofigúrového Vlada. Seknutý kríž nedovolil prenasledovať rovesníka (klobúk dole) príliš dlho. Zbytočná junácka pasovačka pred 30-tym km sfúkla peľ z eN krídel. Štvrté kolo, napriek snahe, aby nebolo najpomalšie, bolo. A posledné tri kilometre dlhé a boľavé. Záver kola sa uteká po asfalte. Tam už zmiereNý s faktom, že štvrté kolo bude najpomalšie, prestal týriť zviera a docupkal, aby sa zdalo, že nebolí. Bolelo, ale akcia je doma a to sa počíta. Monackí chlapci, asi že dal ich 4. Monackému maratónu medzinárodnú pečať, eN zahanbili. Za výkon nevalnej kvality dostal HYUNDAY!
Dal iba 50 Kč, dal až 4:31, dostal ozajstný HYUDAY! Pomer dal som, dali mi nebývalo priaznivý. Snáď najpriaznivejší z najpriaznivejších, ale je z neho zahanbeNý. Odvykol si za svoje výkony preberať oceneNia a ceNy. Úplne mu postačuje, ak dostane akciu. Kiež by maratónov s "ksichtom" Monackého, aj bez HYUNDAYa, bolo v akčnom rádiu eN čo najviac. Zapísal eN 12. 9. 2010 |
Postava, miesto, okruh a cieľ sú auteNtické. Podujatie nie
je. Je to foto Vladimíra
Čumpelíka, fungujúceho
na Veľkej
cene, alebo Malej cene(?) Monaka. 
Miro
eN Kriško si šiel do Slatiňan v prvom pláne po akciu. Druhý plán velil
dohodnúť s Vláďou, ako nazrieť do zväzkov Gustáva
Peši, nestora ČS-SR
zberačov. 
