|
|
Foto: to keby sme vedeli. Pošepkajte, odkiaľ sme ich stiahli. Eva
Hatalová
Novoročný maraton Nad Jazerom 1.1.2011
Pred dvoma rokmi som
sa prvýkrát zúčastnila novoročného maratónu. U nás, na 1. SHVSR. Tí ktorí čítaju 42195.sk
vedia. Bolo to super z viacerých dôvodov.
Prvýkrát sa u nás na Spiši konal Hamburg a ešte k tomu novoročný. Boli tu síce obavy, aspoň u mňa určite, ako to dopadne,
koľko ľudí príde a či to vôbec zvládnem, lebo hamburgová trasa na Spiši
je dosť náročná. Každý kto skúsil vie :-) Dopadlo
to dobre. Účasť slušná, hoci mierečných nebolo veľa. Myslím, že
vítanie roku 2009 sa vydarilo nad očakávanie. Po roku sa mi nepodarilo
obnoviť novoročný hamburg na Spiši, lebo záujem spolubežcov bol dosť vlažný.
Vzdala som to a tento rok som sa už o to ani nepokúsila. O to viac ma potešilo,
keď som sa dočítala v kalendári na stránke, že Peter Buc organizuje novoročný
maratón na známej trati pri Hornáde. Tú trať dobre poznám z dvoch štartov
na Maratóne Nad Jazerom :-) Možnosť
opäť začať nový rok maratónom sa mi pozdávala! Neodradil ma ani fakt, že štart bol o ôsmej a vlak zo SNV išiel o šiestej ráno. Silvester nezvyknem
príliš oslavovať, alkoholu moc neublížim, tak na Nový rok nemávam
potrebu liečiť sa :-) Horšie to bolo so spánkom.
O pol druhej ísť spať a o piatej vstávať... ale čo už, keď som sa na to
dala a lístok na vlak som si kúpila vopred? Keď som vystúpila
v KE z vlaku, privítalo ma úplne iné
počasie, s akým som sa lúčila v SNV. Tam bolo pomerne mrazivo, nesnežilo, v Košiciach o
poznanie teplejšie, hmlisto a padal drobný sneh.
Do KE som prišla o siedmej. Zo stanice ma na sídlisko Nad Jazerom vzal autom Imad, ktorý viezol aj Roba.
Na štarte pri splave
bolo počasie rovnaké, akurát sa k "staničnému" pridružil
vietor. Pri
pohľade na ľudoprázdne sídlisko som si pomyslela, že všetci normálni
ľudia na Nový rok spia,
iba pár bláznov ide behať. Tí najväčší maratón. Keď som pozrela na
trať, nevyzeralo to príliš vábne. Hmla, sychravo, sniežik, zlá
viditelnosť, vietor. A to som ešte nevedela, že asi 1, 5 km od miesta štartu je
to oveľa horšia. Na štarte sa
nás zišlo 13, 11 bežcov a 2 bežkyne. Až neskôr prikvitol Rasťo Štenda, ktorý nestihol štart o ôsmej hodine. Vylepšili to Rasťo štenda a Milan Furín, o
ktorých som nevedela, že pobežia maratón. Peťo Buc nerobil dlhý príhovor,
lebo bolo chladno. Povedal pár uvítacích slov, krátke info k trati a odštartoval
to. Najprv
som bežala
s Jožkom T. a ešte s jedným bežcom, ktorého meno som nepoznala, až z výsledkov
som zistila, že by to mohol byť Milan
Kurák. Prišiel si zabehnút 30 km, čo v tom počasí nebolo málo. Ako som spomínala, asi po 1, 5 km
sa podmienky zhoršili. Vietor zosilnel a začali sa tvoriž snehové
jazyky. Na obrátke (2,5 km) nám fúkal vietor priamo proti nám. Občas sa menil na bočný.
Sneh, neskôr, ako to len nazvať, drobné ľadové ihličky, či kryštáliky(?),
nám šľahali do tváre. Bolo to nepríjemné, mala so z toho zlý veľmi zlý pocit. Kto
si nasadil na štarte kuklu, urobil dobre. Ja som
ju síce mala, ale na chvíľu som ju zhrnula na krk. Tam primrzla a už sa nedala
natiahnuť ani na tvár, ani dať dole z krku :-( Tvár som si musela chrániť aspoň rukavicou. Keď sme v
protismere stretávali Roba,
nedalo sa nesmiať. Nakoniec tú ľadovú bradu je vidieť aj na fotkách
:-) Pokiaľ
sa darí počas maratónu
zasmiať, nemôže to byť až také zlé. Nám sa dalo. Neskor,
keď si Jožo T. urobil veľký náskok som chvíľu bežala s Milanom Kurákom,
ktorý mal toho tiež dosť.
Do plánovanej 30ky mu zostávalo viac ako 5km. Zrazu sme v protismere, napriek zlej
viditeľnosti, uvideli
väčšiu skupinku bežcov. Bolo mi hneď jasné, že, to nie sú účastníci
maratónu, ani iných tratí, lebo pôsobili veľmi sviežo. Keď sa priblížili,
spoznala som v partii bežcov, Petra Poláka, Peta Bačíka, Zlatku Semanovú, Janko Mička. Prišli len
odbehnúť prvé novoročné kilometre. Štartovali až o jedenástej a prítomnosťou trošku oživili
situáciu na trati. Riadne preriedli,
Peťo a Anka boli celý čas maratónu na mieste štartu a cieľa. Ale pred počasím sa mohli občas ukryť v aute. Ak Peťo videl, že sa blíži bežci, či bežec, z auta vyšiel, urobil foto, poprípade poskytol občerstvenie. Keď už bol Robo v cieli, tak som už stretala iba Rasťa, Milana a Jožka. roztrúsených po trati. Mala som toho už naozaj dosť. Bežalo sa mi oveľa horšie, ako na našich zimných hamburgoch na Spiši. Dokonca ani 3. SHVSR, čo mal podnadpis polárna expedícia, sa mi zdal ľahší, ako Novoročný jazerný maratón. Stopky som nemala, ale vedela som, že čas budem mať veľmi, veľmi zlý a že si asi urobím osobák v dĺžke pobytu na trati:-) Aj tak bolo. Tak dlho som nebežala ani na Dni supervytrvalca, kde sa beží 50 km. Peter s Ankou na mňa v cieli čakali, za čo majú môj obdiv. Vydržali čakať dlho, veľmi dlho. Po behu sa konalo občerstvenie v hostinci Pod Splavom. Keď som tam prišla, bežci ktorí tam už sedeli dlhšie, ma vítali ako víťazku. Veď som aj bola. V kategórii žien, Výsledky hovoria jasne :-)
Nasledovalo vyhlásenie výsledkov, potom posedenie s občerstvením v dobrej atmosfére. Novoročný maratón bol fajn, hoci počasie sa vyšantilo. Ale piati máme novoročné čiarky a ostatní, bežiaci kratšie trate, určite aspoň dobrý pocit, že Nový rok vítali behom. Pozdravujem všetkých bežcov a bežkyne, mierečných, nemierečných, hamburgárov, antihamurgárov, výkonnostných, rekreačných, skrátka všetkých. A nech Vám to behá :-) Zapísala Eva Hatalová 7. 1. 2011 |
Okrem Roba
T. som zaregistrovala Jožka T., usilovného zberača, tak to vyzeralo, že
minimálne traja miereční budú. 
