Keď Miro Ká oznámil, že v novej TOSHIBE funguje, čo fungovať nemá, jedeN sa sekundu tešil, ako starý sopľavý chlapec. Ak Vám prvá veta nedáva zmysel, nečítali ste podobeNstvo o chrústovi v nedeľnej litánii.

Sekundu si predstavoval, ako pripojí skrz ÚeSBé POLARneho Švéda, komunikujúceho s počítacím strojom tiež skrz sériový port. Po sekunde vytešeNý precitol. SpomeNul si, že Švéd je na smrť mŕtvy. Zabilo ho, že jedeN nie je až tak chudobný, aby si kupoval drahé výmeny batérie za POLARnym servisným kruhom. Kúpil batériu, vymeNil batériu a Švéda pod sprchou načisto utopil. A začal blúdiť v mierečnom časopriestore.

Mierečné príhody a skúseNosti eN mládeNca pribúdajú v búdke radom geometrickým, na štvorčekovej tapete iba radom aritmetickým. Preto nemôžete vedieť, že v posledných šiestich akciách urobil eN blúdeNiu prietrž. Oživil staré, desať pamäťové CASIO stopky.

Žiaľ, nešťastie nechodí po horách, ale vteká do časomerných zariadeNí. Zákerný dážď a chlad v priebehu eNeM 5/4 mu utopil aj CASIO.

Posledná podobeNka bola zhotoveNá tesne pred odchodom z jaskyne na BOHovský okruh pri rieke Nitre. Našťastie si spomeNul, že musí stopky odfotokamarátovať, ako dôkaz o kóšér BAH času 3:42:42.

Teraz už mala nasledovať iba veršovanka a práca na dohotoveNí BAH Bigamia story. LeNže jedeN bol býval nakukol do pošty a nasledovalo nyjéčo úplne iné.

Nedá sa povedať, že bez grafického ohovárania mierečného utekania na ČéBé páse by sme zahynuli. Stačilo nám potvrdeNie, že na páse sa musí utekať tak isto, ako na ceste.

Určite by sme neboli pátrali po medzičasoch, aby sme sa v nich mohli vŕtať. LeNže v pošte medzičasy "pásakov" boli. Priamo z matematickej pece Petra Kaňovského. Že ako by chlapci na pásoch utekali, keby boli bývali volili rovnomernejšie tempo?

Prekvapilo nás, ako sa zhodol náš okometrický odhad a výpočtet PéKá v kapitolách Šaňoprezident a dao. PéKá dáta sme uchopili a zahrabali sa do nich tak, že stíhame nič, bodka nič.

A do toho sa v jaskyni nadránom rozpadlo pripojeNie. Teda ničím iným, ako oneskoreNým vydaním, Vás v pondelkové ráno neprekvapíme.

- - -

Tak teda kukajte sem, čo nás to zdržalo.

Aj keď budeme mať vytriasačky, že prideľujeme červeNú farbu neSZM postavičke, Petra si ju za najpevnejšiu ruku pri kresleni tempografovej čiary zaslúži. Jej spomaľovanie bolo veľmi nežné. 15-ku bežala v tempe 3:12, v druhou 15-kou to upravila na 3:17. Záver ďalšie dve minúty. V porovnaní s ostatnými "pásakmi" skvelo dávkované tempo.

Adéla sa rozbehla ako k ohňu. Prvú 5ku pretancovala v Sub3 rytme! Na 10ku to držala na hladine 3:01:47. 15ku 3:02:56. Po nej mala na Petru najvyšší náskok 3 minúty 23 sekúnd. Prvú figúru stratila až po 25-tom km. Najviac za víťazkou zaostávala na 40-tom km, 6:02. Speedom v krátkej päťke to kozmeticky umenšila na výsledných 5:45.

Petr Ká vypočítal, že Adéla bez protpožiarneho útoku mohla vyhrať o 22 sekúnd. Tu sa až tak dobre, ako pri Šaňo-dao dvojici nerýmujeme. Náš odhad je dve až tri minúty.

Veronika urobila začiatočnícku chybu. Príkro zrýchlila po 1/2M, čo už do konca nerozdýchala. Príliš tomu nerozumieme. Veď pás bol pre Veroniku 13-ty kúsok v roku 2012. O začiatočníčke preto nemôže byť reč. V ČSSR priestor má v tomto roku na konte viac jedine Evkoprezidentka, naša SZM-ácka naďmama.

Veronika najskôr zaregistrovala problémy Adély a pokúsila sa ponúkanú šancu zodvihnúť z pásu. Zodvihla si iba problémy. Ani rovnejšou čiarou by dve výkonnostne príliš vzdialené dievčatá neohrozila, "tak jaké pak copak". Aspoň si chvíľu zapretekala.

Kde sa nachádza fotograf dao, tam musí byť aj mierečno nadmierečný Daniel Orálek. Vytriasačky za červeNú farbu nehrozia.  Bola prideleNá v zhode s internými predpismi. dao je SZM-ák ako repa a minimálne tri klasické maratóny ním bude.

Pás bola jeho 96-ta klasika. Aby sa stal viditeľným pre Českú zberačskú obec, potrebuje ich mať rovných sto. Až hin sa hukáže, či ho pyšní Čechové vezmú medzi seba. Ak nie, my ho nevyžeNieme. Toľkú slávu, čo pre SZM vybehal, zabudnúť neslobodno.

dao krivka je krásne vyhladená, bez prudkých zmien smeru, má krásne nivelizovaný počiatočný bod s koncovým, akurát to ovísajúce brucho od 25-ky po 40-ku ju špatí. Určite by bolo menšie, keby druhá a tretia päťka neatakovali hranicu 3:30/km. Po zdravotných problémoch je toto tempo v tomto období, teda podľa nášho názoru, pre našu vlajkovú loď likvidačné. Keby sa čiar neťahala vyššie, ako 3:40/km, nebola by klesla až na úroveň daovho priemerného tempa na 100 km.

Ale pozrime sa na to takto. Generoval by lepší čas väčšiu Slávu? Sotva. Je to prvá figúra? Je. Je to Český rekord v trademill maratóne? Je. Bolo to Sub 2:40? Bolo. Zostala väčšia šanca na prekonanie rekordu v budúcnosti? Zostala. Získal dao 169/28 akciu? Získal. Bol to 96-ty klasický maratón? Pre nás bol. Sú ešte nejaké otázky? Nie.

Zelená čiara Romana Baláža je divná. Úvodnú 5-ku ustrelil, čo vieme pochopiť. Ak okolo Vás všetko stojí, zdá sa Vám, že stojíte aj vy a podvedome pridávate. Tempo na 2:38 v Romanových silách určite nie je. Ale nie je ani tak príkre, aby ho nútilo v druhej päťke spomaliť na o 30 sekúnd na km, teda na maratón za 3:10. Za prvou jamou je niečo, o čom nevieme. V štvrtej päťke to rozdýchal na Sub3, šiesta opäť jama, v ktorej tušíme WéCko. Na kopec sa za týmto účelom nechodí.

A potom neuveriteľné zrýchlenie! Roman si to v jame musel usporiadať vo svojom vnútri, lebo napriek šiestej päťke za 24 minút to uhral v cieli na split +31 sekúnd a Majstra rovnomerného tempa. Od 30km mu dao utiekol iba 34 sekúnd. Ale bez medzičasov by nás rozdiel medzi prvou a druhou figurou nezaujal. Je taký, aký byť má, keď sa obom darí, alebo nedarí rovnako.

Vlasimil Šroubek naskakoval na pás s s myšlienkou, čo sa nepodarilo na domácej dráhe v Plzni (3:01), podarí sa na ČéBé páse. Tak nám aspoň našepkávajú medzičasy.

Po 20-ty km súperil s Romanom Balážom. Po 5km strácal na neho 66 sekúnd. Po druhej, v ktorej Roman stiahol brzdu, sa ujal vedenia a 10km prebiehal o 50 sekúnd skôr. 15ku o 68 s, 20ku o 56 s. a spadla klec. Modrá a zelená čiara sa odtiahli, ako nožnice.

Nasledovala o 20 minút pomalšia 20ka, ako prvá. Tá pochovala nádej na Sub3 a druhú figúru. Zrýchlenie v krátkej päťke veľa neriešilo, lebo Roman mal na 40km bezmála 16 minútový náskok a Mirek Hasal 32 minútovú stratu a bol na tom... ale to už je iný príbeh. 

Mirek Hasal. Opäť červeNá farba! Nechty strachom zase nehryzieme. Červená farba pre behajko tabulečkára je obhájiteľná. S tým problémy nebudú. Horšie to bude s vysvetľovaním vysokej spotreby grafového papiera. Split +28:48 je už mimo interval, ktorý vieme obhájiť.

Rozbehol sa ako v Plzni na dráhe. Prečo sa mu 3:27 málilo a nabral po druhej a tretej päťke směr Praha, hoci aj Plzeň bola vzhľadom nedobré chladenie privysoký cieľ, možno nevie ani Mirek sám. Do Prahy ako Rudá vojska (3:20) nevjel. 20-ty km (3:23) bol bod zlomu tak prudký, že si Mirek musel držať širák. Prefrčal okolo Rajca (3:33), aj Stromovky (3:34). Na tridsietke sa núkali postStromovkové dabl Drážďany (3:39), neuspeli. Všetky cesty vedú do Ríma (3:52). Na 40km (3:31) mal Mirek k dobru kultových 42 sekúnd, aby na večné mesto v cieli strácal 48 s. Neviete, prečo tá cestopisná rétorika? Tu sú vysvetlivky pre citlivky.

Míra Vostrý si veľa slov neužije. Máme refereNciu o jeho povýšeneckom správaní k Jarovi Máčalovi. Ak si vezme príklad z Káji Budíků, ktorý vie Jardovi lásky plne oponovať, Jarda, do Stromovky né (ide o situačný humor po PIM, ktorý je mimo misu tohoto článku), tak ohovoríme aj Vostrý hrot zelenej čiary na pozícii 10km.

Martin Gazda, je onen mahony, ktorý Maraton na pásu spáchal. Je to nepochybne jeho veľké plus. Maratón na páse je ako homunculus vo fľaši. Nemá kam rásť a perspektíva, že to bude časom lukratívna akcia, je mizivejšia, ako mizivá. Pokiaľ nepôjde stále o zviditeľňovanie fitka, čo asi do nekonečna nepôjde, stane sa homunculus nechcené "dítko".

Ale ani veľké plus nie je dostatočne veľké, aby sme mu pridelili taký kus papiera, aký na svoju čiaru požaduje. Tak dlhý papier iba pre neho by sme mu dať nemohli.  Zachránil ho prezident SZM. Trochu tým, že sa chceme revanšovať za jeho pozvanie do tak vyberanej spoločnosti, ale hlavne veľmi podobnej čiare, ktorú nakreslil nohami na nekonečný pás.

Aj keď Martinovi asi Pás nevyšiel podľa plánom (komu vyšiel, nech prvý pohľadom na nás hodí), jedno prvenstvo si odváža.

Stratil počas behu 5,0 kg z telesnej hmotnosti, čo je popri Danových 2:39:03 tiež Pásový rekord. A keby nie, kto má najprudšie stúpanie v poslednej sekcii tempografovej čiary? Predsa mahony.

S telesnou hmotnosťou máme jednu veselú príhodu z česania výsledkov od Petra Kaňovského. Použil termín váha start a váha cíl. Jasné pre toho, kto nerozprával s Mariánom Kalabusom o meraní tratí. Meria viac krát a každému meraniu prideľuje váhu. Nie hmotnosť, ale vážnosť, s akou berie meranie do úvahy. Ide o matematicko štatistickú zábavku, ktorú v číslach od matematika Petra Ká. jedeN márne hľadal. Nevedel, k akým údajom má vážnosť prilepiť. Ale nakoniec sa zorieNtoval.

Neradi píšeme o Šaňovi Simonovi, keď nebeží tak, ako by mohol. Vieme, že je v období, kedy behá mimo maratónov veľmi málo. Tipovali sme mu tesné Sub4. Rozbláznený z pár polhodinoviek na páse v Žiline opáčil, či by to predsa len nešlo stlačiť hlbšie. Nešlo. Desiatka v rytme na 3:30 neurobila v tele prezidenta kucapacu, lebo ešte na 25km bežal na 3:45, čo by bolo jeho eSBéčko.

foto: dao

Samotná piata päťka už avizovala problém. Bola už v rytme na 4:15. V siedmej päťke, šak kde inde, to Šaňa zaľahlo najviac. Z 3:53 priemer skočil na 4:10 a samotný úsek z 30ky na 35ku bol v rytme 5:54:09!!!

Ale za tým bude určite WéCé v jame. Fitko nie je Bôrik, kde nakreslí kšukatú čiaru na chodník a má po starostiach. A keby nedajoné nemal, ako že nemáva výnimočne, kríky sú na jeho strane.

V ktorom fitku sa dá kresliť kľukatá čiara na pás? Alebo v ktorom sú kríky? Šaňo docupital tak, ako docupital. 690/52-hú akciu z Českých Budějovíc priviezol.

Keď mrkneme na jeho výkon skrz vekový koeficieNt, tak vidíme, že nemáme výsledky vekom rezané zoradeNé...

Tak ešte raz. Keď mrkneme na jeho výkon skrz vekový koeficieNt, tak navzdory tomu, že zďaleka nebežal to čo mohol, skočí na štvrtú figúru medzi chlapcami a šiestu v poradí Nakope. Nie je dôvod ohŕňať nosom.

Petr Drázda je v spoločnosti Šaňa a mahonyho na grafovom papieri za profesora správne dávkovaného tempa. V tom sa na neho ani jeden nechytá.

Petr zviedol neľútostný boj v poradí vekom rezanom s mahonym. Nakoniec mu chýbali 3, slovom tri sekundy k remíze. Tie tri, ktoré stratil počas zodpovedného pitného režimu. Keby bol býval pil menej, ako napríklad mahony, stratil by viac, ako 1,7 kg na hmotnosti, ale aj menej, ako tri sekundy v ageporadí. Samozrejme teraz žartujeme, lebo sme konečne dosmolili, čo sme vlastne nemali v pláne.

Zostáva nám už iba dať odpovedať na zásadnú otázku, prečo dostala okrajová téma tak veľký časopriestor?

Otázka bez odpovede

je kameŇ vzduchom letiaci

Nemá nič iné na práci

Ako buntošiť medvede

zo stavu hybernácie

Raz na to špatne doplatí

Lámanie starých pečatí